[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Savatage, Vicios Rumors, Blaze
2.2.2002, Planet Music - Viedeň (A)

Proloque:
Snáď najznámejší viedenský rockový klub Planet Music aj túto sobotu prilákal kroky stoviek fanúšikov kvalitnej hudby do svojich útrob. V onen inkriminovaný sobotný večer sa totiž práve tu konal veľký "metalový trojboj" v zastúpení : Vicios Rumors, Blaze a Savatage. Myslím, že ani jednu zo spomenutých kapiel nie je nutné skalným fanúšikom tohto žánru nijak zvlášť predstavovať.
Po už tradičných úvodných ťahaniciach s ochrankou a usporiadateľmi o to či sú naše mená na guestliste alebo nie sa poistení (takmer) právoplatnými vstupenkami prebojujeme o 19:30 do vnútra tohto povestného klubu. Interiér hneď pri vstupe pôsobí dojmom silne rockovým - kapacita asi 500-800 tiel, výborná akustika a dokonalý pódiový aparát, to všetko je predzvesť nevídaného zážitku. Obsadzujeme teda tradične popredné miesta a plný očakávania stepujeme pod pódiom.

Podľa presne stanoveného a prísne dodržiavaného harmonogramu prichádza o 20:00 na "dosky znamenajúce svet" banda z Californie - VICIOS RUMORS a spúšťa svoju power-thrashovú kanonádu. Aparát na pódiu a samotné PA teda neklamalo a decibely ma takmer prikovali k podlahe. Vskutku tak hutný, ale pritom jasný a čitateľný zvuk som nečakal. Mládenci chrlia jednu lahôdku za druhou a musím sa priznať, aj napriek tom že ich tvorba mi bola do dnešného dňa jedna veľká neznáma svojím úprimným hudobným prejavom, dravosťou a na Američanov až nezvyklou melodikou si ma hneď získali. Spevák Brian je rodený frontman, ktorému skvelo sekunduje celý zvyšok ansámblu. Chlapík s image a lá Ripper Owen (JP) reznutý Johnom Bushom (Anthrax, Armored Saint) má v hrdle dynamit. Nerobí mu problém odrevať tvrdé drivove pasáže a s rovnakou bravúrnosťou zvláda aj typické hevíkové výšky. Ich polhodinový set je prierezom prevažne posledných troch albumov. A aj keď na poslednom albume "Sadistic Symphony" Brian nespieval, zvláda jednotlivé songy úplne hravo. Gitaristi sa predbiehajú v rifoch a také maličkosti ako prasknuté struny na oboch stranách pódia ich nedokážu rozhádzať, stačí nástroj vymeniť a ide sa ďalej. Narvané vokály, tvrdé ale zároveň melodické rify , strojová rytmika to všetko stmelili VR vo svojom vystúpení. 30 minút ubehlo a kapela bez nároku na akýkoľvek (aj zaslúžený) prídavok odchádza , aby uvolnila priestor ďalšiemu účinkujúcemu.
Ním nie je nik iný ako malý macko Blaze Baily so svojím doprovodným hudobným sprievodom. Ex-maiden man sa dopotácal svojím ťarbavým krokom na pódium a pre neho typickým jednooktavovým spevovým rozsahom otvoril svoje vystúpenie flákom od IM "Futureal". Skalných fanúšikov IM za akéhokoľvek obdobia určite potešila táto sonda do tvorby bývalých chlebodarcov. Samozrejme , že si Blaze v závere ešte nechal "neočakávané prekvapenie" v podobe snáď jeho najúspešnejšej skladby v službách IM "Man on the edge".
Ináč počas svojho vystúpenia prekopal svoje všetky dva sólové albumy: "SILICON MESSIAH" a novinku "TENTH DIMENSION". Samotná hudba ako aj vtieravý pódiový prejav hlavného protagonistu pôsobil v porovnaní s VR prinajmenšom komicky. Rify v duchu tvrdšieho IM, chabý spev a až príliš čitateľné hudobné postupy možno skalného fanúšika Blaze neurazia a potešia , človeka tvorby neznalého snáď nanajvýš pobavia.
Doteraz mi nie je jasná koncepcia poradia predskokanov. Prečo VR po 5 albumoch museli hrať prvý a Blaze s dvoma zásekmi v sólovej kariére (nerátame IM a Warenvolf) hral ako druhý s asi o š5 minút väčším koncertným priestorom. No ale ako mi to bolo neskôr naznačené v rozhovore s Brianom (VR), šlo o politiku labelov a tour managmentu. Hold korupcii sa nevyhneme ani v rockovom svete.
Nasleduje demolácia predskupinového aparátu a vizuálne rozšírenie pódia pre hviezdu večera. Po nútenej asi 20 minútovej prestávke zhasnú v sále všetky svetlá a z reproduktorov zaznie chronicky známy song od Queen-u "Show must go on" . Milé prekvapenie a zaujímavý nápad použiť ako intro kompletnú skladbu inej skupiny. Po jej záverečných taktoch sa už ale na nás valia tóny songu Comisar - snáď najprepracovanejšej skladby z celého aktuálneho albumu Savatage „Poets & Madman". Vzhľadom na náročnosť je úvod tiež pustený len z playbacku, ale už po niekoľkých sekundách na pódium vybiehajú hlavný protagonisti celej dnešnej show a tok skladby prevezmú do vlastných rúk. Skladbu , rovnako ako aj všetky ostatné songy z nového albumu (aj keď 4 fláky je podľa mňa trochu málo) odspieval sám Jon Oliva a funkcia nového vokalistu Daemona sa obmedzila len na točenie sa okolo mikrofónu a podporu v backing vokáloch, ale...len do chvíle keď neprišli na pretras aj sondy do staršej tvorby. Nováčik za mikrofónom , svojim image nápadne pripomínajúci známejšieho kolegu z branže Vile Vallo (HIM), ale s oveľa pestrejším vokálnym základom, pôsobil dosť presvedčivo - hlavne u ženskej časti obecenstva. Tento 25 ročný mladík zvládal s ľahkosťou a prehľadom nielen skladby naspievané Zackom Stewensom , ale aj staršie veci z Olivovej éry . No napriek tomu som sa počas celého ich vyše 2oj hodinového vystúpenia nemohol zbaviť dojmu, že do kapely o takmer generáciu starších hudobníkov akosi nezapadá. Nuž čas ukáže.
Kapela neostala fanúšikom nič dlžná a odohrala set zložený zo skladieb snáď zo všetkých doteraz nahraných albumov. 2 x prišlo na rad aj "medley" kde presondovali albumy "Streets" a "Gutter Ballet" - paradoxne opäť odspievané pánom Olivom. Všetky sóla boli zverené služobne momentálne najstaršiemu gitaristovi Chrisovi Cafferimu.
Ukážkovo zvládnuté vokály (4 až 5 vrstiev), profesionálne hudobné výkony (v ničom nezaostával ani druhý novic v kapele, gitarista Jack Frost), skvelá svetelná a pódiová show, všetky tieto prívlastky môžeme spojiť s jedným menom - SAVATAGE.

Epiloque
PPo koncerte nasledovalo, pre mňa veľmi milé stretnutie s účinkujúcimi (okrem pána Bailyho ). Každý kto túžil po autograme, spoločnej fotografii, podaniu ruky či krátkom rozhovore si prišiel na svoje. V závere musím len skonštatovať , že muzikanti napriek každodennej pódiovej "tortúre" v žiari reflektorov podali ešte jeden výkon - ľudský. S tak príjemnými a spoločenskými osobami v hudobnom biznise som sa už dlho nestretol. Aj touto cestou im vyjadrujem moju vďaku.

PS: Prvý koncert tohtoročnej sezóny položil latku veľmi vysoko, uvidíme čo prinesie tento hudobný rok?!

[ Marian "Jeremy" Petranin (DEAD-POETS-SOCIETY) ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]