r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]


Ethereal Pandemonium (krst nového CD), Sunterra (AUT)
13.7.2002 Duna - Bratislava (SK)

Tak som sa po dlhšom čase zase vyskytol v Dune. Z vlastnej iniciatívy by som sa na tento koncert asi nevybral, ale keď som sa tam už ocitol, reku že pozriem čo z toho bude. Dopredu treba povedať, že hudobnú produkciu týchto štýlov príliš neobľubujem....
Ako prvá hrala tento večer rakúska kapela Sunterra (podobnosť mena s kapelou Pantera je vražedne zavádzajúca). Stihli sme tak akurát posledný prídavok ich setu, takže moje dojmy sa budú týkať len tejto poslednej pesničky. Podľa plagátov malo ísť o gothic black, ale ľudia, čo videli celý set, vraveli, že gothicu tam moc nebolo.... Ako prvý udrel do uší v Dune viac-menej tradične zúfalo zlý zvuk., proste guláš jedna radosť, z ktorého bolo počuť len bicie a na prekvapenie aj spevy. Sem-tam sa na povrch vydral kláves, gitara iba bezmocne šumela a basa v takomto pekle fakt nemala šancu. Druhé, na čo padol zrak, bol strašne vysoký spevák, ktorý mal dosť veľké problémy zmestiť sa na pódium (kto si niekedy v Dune všimol pódium, vie, o čom hovorím....). Tento pôvodným povolaním určite basketbalista ponúkol čistý spev i škrek, a v niektorých pasážach aj priečnu flautu, ktoré, rovnako ako vokalistka, boli prekvapivo dobre počuteľné a rozoznateľné, čo bolo v ostrom kontraste so zvyškom kapely. Flauta aj vokalistka, ktorá btw siahala spevákovi asi tak po pás, boli v tomto rámuse naozaj príjemným osviežením a hlavnou mierou sa podieľali na celkovej počúvateľnosti predvádzanej produkcie. Gitarista mal síce sedemstrunovú gitaru, ale moc toho na nej neukázal, a aj keby chcel, nebolo by ho počuť. A basák, ten mohol fakt hrať hocičo, to bolo jedno. Z tejto jednej pesničky, ktorú som počul a videl, možno povedať, že išlo o celkom príjemný ľahko stráviteľný mierne nadpriemerný black. Ak budem mať ešte niekedy možnosť, rád si pozriem viac.
Hviezdou a organizátorom koncertu bola na Slovensku i v Česku pomerne známa bratislavská grupa Ethereal Pandemonium, ktorá na tento večer naplánovala krst svojho nového, v poradí už tretieho CD "jesus.christ@hell.com". Vo svojom približne 90-minútovom vystúpení zahrala prierez všetkými troma albumami. V obsadení kapely nastali určité zmeny. Odkedy približne pred rokom odišiel basák a hlavný spevák Tibor, úlohy frontmana sa na koncertoch ujal gitarista Dano. Myslím, že danej úlohy sa zhostil naozaj s veľkým nasadením, ale počas tohto koncertu som sa nemohol zbaviť dojmu, že si toho proste na seba zobral až príliš veľa. Rozprával, spieval, škriekal, murmuroval, sóloval, vybrnkával, drtil, proste všetko podstatné chcel povedať, zahrať aj zaspievať sám. Nebolo by to až také viditeľné, keby v kapele nebol ďalší samostatný spevák Čelo a gitarista Doktor. Čelo svoj murmur zapájal len výnimočne a Doktor väčšinou iba kopíroval Danovu gitaru, prípadne drtil podklad pod nie príliš časté vyhrávky a sóla. Môj pocit z jeho častej "nezamestnanosti" ešte viac umocňovala pokračujúca zvuková mizéria, v ktorej bolo ťažko vyhľadať jednu gitaru, nieto ešte druhú. Druhá personálna zmena sa týkala postu speváčky, ktorý po odchode Wewe zaujala Zuzana zvaná Koča. Od jej prvého koncertu s EP v DK Nivy pár mesiacov dozadu bola vidieť jej väčšia zohratosť či vlastne zospievanosť s kapelou. Zuzanin čistý spev je na celkom vysokej úrovni, rozhodne sa neflákala, ale jej skôr rockové polohy do produkcie EP podľa mňa nie vždy úplne sadli. Rovnako ako pri kapele Sunterra, aj tu mali vo zvuku výraznú dominanciu spevy, takže Zuzanu, ktorá mala v skladbách dosť veľa priestoru, ako aj Dana, bolo dobre počuť. Okrem spevov boli jasne rozoznateľné ešte bicie, ktoré zvládol Roman tradične spoľahlivo, a Ľubošov kláves, ktorý ma miestami až zaskočil svojou nápaditosťou. Na gitary, ako som už spomenul, moc miesta vo zvuku neostalo. V troch skladbách sa s EP predstavil aj hosťujúci basák Bažo (EP hrali inak bez basy, podľa znalcov ich tvorby tam basa veľmi chýbala), ale ako v prípade Sunterry, aj teraz bolo úsilie basgitaristu márne. Medzi najúspešnejšie koncertné kusy EP patria ľahko pometalované verzie slovenských ľudoviek, ani v tomto prípade tomu nebolo inak a u poredšieho publika v Dune zabrali. Publikum bolo z veľkej časti tvorené kamarátmi a známymi členov EP, viacerí z nich očividne sympatizujúci s určitými, ako to slušne povedať, ehm, ideológiami, pri ktorých by policajti svoje nové kartičky mohli vyskúšať v praxi.... Ale správali sa slušne, takže v podstate no problem. Celkovo odohrali EP dobrý, ku koncu už trochu pridlhý koncert, počas ktorého stihli nový album pokrstiť bližšie neurčeným destilátom. Prítomní fanúšikovia EP si museli prísť na svoje, spolu s Doktorovými a občasnými Danovými vrtulkami si vpredu dobre trsli, avšak koncert neponúkol nič pre náročnejšieho poslucháča. Na záver treba ešte oceniť úsilie EP dotiahnuť zahraničnú kapelu a usporiadať koncert na mieste, ktoré metalovými koncertmi až také typické nie je.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999