[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Brainwashing Act. 8
Silent Stream Of Godless Elegy (CZ), M.A.C. of Mad (CZ), Sad Harmony (CZ), Cerebral Turbulency (CZ), Vomited Womb (A), Immortal Tears (CZ), Rhondian (CZ), Dysanchely (SK)
26.10.2002, DK - Jablonica

Už ôsme pokračovanie koncertov s kvalitným obsadením z cyklu BRAINWASHING si priaznivci rôznych čisto i menej kovových odrôd muziky mohli vychutnať v slnečnú, ale chladnú sobotu 26. októbra 2002. Tentokrát sa predstavilo až osem kapiel a tak sa každému návštevníkovi dostalo hudby do sýtosti.
Akciu približne okolo večernej pol šiestej odštartoval jediný slovenský zástupca, mne neznáma kapela DYSANCHELY. Promo informácie o koncerte sľubovali zmes doom/death/black-u, žiaľ kvôli uspokojovaniu nízkych životných potrieb typu hlad a smäd sa mi podarilo vidieť len poslednú pesničku, preto sa k štýlovému smerovaniu a ani ku kvalite vyjadrovať nebudem. Čo sa ale aj z tej jednej pesničky jednoznačne usudzovať dalo, to bol výborný, veľmi ľahko čitateľný, až kryštálovo čistý zvuk. Táto skutočnosť bola veľmi potešujúca a skvelý zvuk sa bez väčších problémov podarilo udržať pri všetkých kapelách. U Dysanchely ma ešte prekvapila prítomnosť bubeníka Šušku, známeho aj z kapiel Craniotomy a Ravenarium (ako to ten človek stíha??), s ktorým sme po koncerte prehodili zopár slov.
Ako druhí sa predstavili z koncertov i fesťákov známi CEREBRAL TURBULENCY. Predviedli svoju tradičnú pestrú zmes grindu, HC, stoptime-ov, klepačiek, growlov, škrekov i hĺbkových "žabích" grcov, ktorá je vhodná do skoku i do šrotu. Z času na čas na pódium vybehol niektorý z už výdatne "nakŕmených" prizerajúcich sa a snažil sa zaručať si so spevákom do mikrofónu, ktorému to očividne vadilo. Keďže nablízku nebol nikto z organizátorov, musel si poradiť sám. Behanie rôznych najebancov po pódiu sa opakovalo aj pri niektorých ďalších kapelách a bola to jedna z mála vecí, ktorú organizátori nie celkom zvládli.
Na kapelu SAD HARMONY som bol celkom zvedavý, pretože na tohtoročnom Brutal Assault-e mi z neviem akého dôvodu ušli. Štvorica v klasickom zložení (2 gitary-basa-bicie) sa predstavila s oveľa kľudnejšou produkciou ako predchádzajúci CT. Treba povedať, že mi presne padli do nálady, čo umocnilo môj skôr pozitívny dojem z ich vystúpenia. Išlo o stredne až mierne rýchly rock s jednoduchšou, väčšinou akordovou stavbou pesničiek, ktoré príjemným spevom dopĺňal basák. Btw, viacero báb sa zhodlo na tom, že vyzerá veľmi k svetu. Myslím, že takto nejako by znel Tool, keby hrali o trochu rýchlejšie a omnoho veselšie. Sad Harmony boli pre mňa príjemným prekvapením, aj keď ku koncu ich set strácal dynamiku a začínal nudiť.
S najväčším peklom dnešného večera sa predviedli rakušania Vomited Womb. V momente, keď si preložíte meno tejto bandy ("Ogrcané lono"), mnohé pochopíte. Ak ste aj nevedeli, čo tento názov v preklade znamená, stačilo vám vidieť spevákové tričko Disgorge, prípadne speváka samého. Na tvári mal najmenej 20 piercingov rôznych druhov a veľkostí, brada mu prechádzala do dredov a šialene dlhé dredy mal aj na hlave, siahali mu asi po kolená (!!!!). Čo sa týka ich hudby, išlo o nekompromisný grind core-ový rozjeb, ktorý okrem speváka tvorili dvaja gitaristi, basák a bubeník. Najviac sa mi pozdával práve výkon bubeníka, nenápadne chlapčiatko obojručne klepalo čo to dalo a nenechalo sa rozhodiť ani keď mu uletela palička. Gitaristi (jeden z nich mal takisto dredy, ale "iba" do pol chrbta) podladení ani nechcem vedieť o koľko chrlili jeden huhňavý riff za druhým. Basák hral veľmi nečisto. Spevák skúšal rôzne grcoškreky, aj žaba sa v ňom miestami objavila, jeho výzor bol však brutálnejší ako jeho vokál. Keď ale v druhej pesničke prvýkrat rozkrútil vrtuľu svojimi jeden a pol metrovými dredmi, všetci sa z toho posadili. Ja som už teda na koncertoch videl všeličo, ale táto trojmetrová helikoptéra bola aj na mňa priveľa. Ogrcané lono sa ľuďom páčilo, čoho výsledkom bolo aj niekoľko prídavkov (napr. od Mortician).
Potom už prišiel rad na hlavnú hviezdu večera, osemhlavý súbor SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY. Kapelu postihli v poslednej dobe viaceré personálne zmeny, takže skutočne netuším kto je v kapele nový a kto zostal, istý som si snáď len tým, že bubeník sa nezmenil. Na pomerne skromnej súprave pôsobil veľmi isto a tvoril tak výborný základ pre ponúkanú doom-rockovú produkciu, ktorá aj po príchode nových ľudí zostala v starých koľajách. SSOGE stále vsádzajú na jednoduché chytľavé melodické linky, ktoré sa postupne rozvíjajú, niekedy sa však menia až príliš kostrbato. Prítomnosť dvoch gitár, basy, huslí, violončela, mužského aj ženského spevu na jednej strane zaisťuje pestrosť a ponúka pre aranže prakticky neobmedzené možnosti, na druhej strane však zo sebou nesie veľké riziko týkajúce sa nazvučenia. Dnes však SSOGE tak ako všetky kapely mali výborný zvuk a bez problémov ste mohli sledovať skladbu ako celok ako aj jednotlivé nástroje. Až na dve-tri výnimky sa hrali nové veci, ktoré vďaka svojej chytľavosti u publika zaberali aj pri prvom počutí. Ani v tomto prípade sa to nezaobišlo bez prídavku. Nedá mi ešte nespomenúť jedného z dvoch gitaristov (stál na pravej strane pódia), ktorý ma veľmi zaujal svojím vkusom na nástroje. Pochváliť sa mohol dvoma predpokladám customami: jeden s priebežným krkom, čo u gitár nie je až také časté, navyše mal dva úplne samostatné snímače so samostatnými vstupmi, takže do gitary mu viedli dva káble (niečo podobné som videl len u Billyho Sheehana), druhý nádherný kúsok bol 7-strunový. Takéto vybavenie by som rozhodne bral...
Aj počas vystúpenia M.A.C. OF MAD bolo na čo pozerať, aj keď išlo o niečo úplne iné. Pamätám si ich z Brutal Assault-u spred dvoch rokov. Títo chlapíci sa totiž počas vystúpenia nechávajú prepichovať ihlami, rezať žiletkami, chrlia plamene…. Vtedy, pokiaľ sa dobre pamätám, sa nechali takto skrášľovať viacerí členovia, tentokrát si to "odniesol" len jeden z troch gitaristov. Proste počas jednej pesničky zvesil gitaru, vyzliekol tričko, nabehol k nemu týpek, ktorý mu prepichol čelo asi siedmymi ihlami, potom mu prepichol ešte líca, do týchto lícnych dier mu z každej strany strčil cca pol metrový drôt, ktoré mu vychádzali ústami, na ich koncoch boli fakle, z ktorých mu po vybratí ihiel z čela a následnom spustení sa krvi spevák a ďalší gitarista vyfúkli plamene. Potom mu všetko povyberali, chlapík si utrel krv, zavesil gitaru a hral ďalej. Ľudia, ktorí nevedeli, čo sa bude diať, čumeli jak puci, a ani sa im nedivím, tiež som nemal jasno keď som to videl prvýkrát. Hudobne to však nebolo nič moc, priemerný death s troma gitarami, spevákom a bubeníkom hrajúcim postojačky na elektrických bicích s nasamplovanými kopmi. Počas poslednej pesničky sa navyše spevákovi prihodil dosť veľký trapas, pripravenú motorovú pílu sa mu za celú pesničku nepodarilo naštartovať. Ostáva nám len domnievať sa, či by tú pílu použil iba na dokreslenie zvuku, alebo by s ňou v duchu predchádzajúcej show rezal nejaké tie končatiny...
Ďalším bodom programu boli IMMORTAL TEARS. Black moc nemusím a keď na pódium vybehli všetci s warpaintami, navyše spevák pľujúc krv, povedal som si no zbohom. Napriek tomu všetkému sa mi vystúpenie zostavy gitara-kláves-basa-bicie-spev páčilo. Najväčší podiel na tom paradoxne mal dosť nechutne a slizko vyzerajúci spevák, ktorý dokázal zo svojho hrdla dostať naozaj slušný výber zvukov. Od blackového škreku cez krik, chrčanie, čistý spev až po absolútne žensky znejúci spev, tým všetkým obohacoval inštrumentálne nie príliš náročnú muzičku. Ako som už povedal, black moc nemusím, ale toto sa mi celkom pozdávalo.
Poslednou kapelou bola trojica RHONDIAN, ktorú sme okukli iba chvíľku a išli sme domov, boli už asi dve hodiny. Rhondian podľa plagátu sľubovali cyber metal so ženským spevom. Speváčka síce vyzerala veľmi k svetu, ale to bolo tak všetko čo ma zaujalo. Automatický bubeník, mrte všakovakých samplov…. Nič pre mňa. Niekde na fesťáku by som si to možno zo zaujímavosti pozrel, ale keďže nás čakala ešte cesta domov, zatrúbili sme po cca troch pesničkách na ústup. Tentokrát bol rad na mne, takže som pozbieral trosky, sadol za volant a hurá v ústrety nástrahám nočného Záhoria. Až na dve srnky, ktoré som skoro cestou sundal, štreka ubehla v pohode.
Výborné kapely, výborný zvuk, skvelí ľudia, takmer všetky štýly…. Čo viac si človek na koncerte môže priať? Veľmi dobrá akcia, aj keď dosť únavná. Zúčastnilo sa podľa môjho odhadu cca 300 ľudí, z ktorých myslím že každý si prišiel na svoje. Osobne by som možno privítal viac deathu, ale i tak dobre. Verím, že Brainwashing Act. 9 bude s rovnako dobrým zvukom a ešte lepšími kapelami…. Kiežby takýchto kvalitných, cenovo dostupných akcií bolo u nás viac….

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]