r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Apocalyptica
25.2.2003, PKO - Bratislava (SK)

S kapelou APOCALYPICA som mal prvýkrát tú česť približne v dobe vydania ich druhého albumu "Inquisition Symphony", teda niekedy okolo rokov 1998-99. Ich verzia metallicovskej klasiky najklasickejšej, skladby One (vrátane všetkých sól), vtedy skoro zapríčinila vážnu dopravnú nehodu, pretože sa ku mne dostala prostredníctvom dnes už neexistujúceho legendárneho rádia RAGTIME práve keď som šoféroval. Hneď mi bolo jasné, že si od týchto zbesnelých čelistov musím zohnať viac, a pomerne krátko na to som sa zoznámil ako so spomínanou albumovou dvojkou, tak aj s debutom "Apocalyptica Plays Metallica by Four Cellos" (1996). Ešte predtým sa mi však podarilo vidieť ich po prvýkrát naživo, a to na budapeštianskom festivale PEPSI SZIGED 1999. Že bolo na čo pozerať a aj čo počúvať, to dúfam netreba zdôrazňovať. Veľmi ma potešila skutočnosť, že ďalšie dva koncerty tohto originálneho fínskeho kvarteta, ktoré som mal možnosť vzhliadnuť, sa konali u nás doma na Slovensku (BA a BB), a to pri príležitosti vydania albumu "Cult" (2000). V roku 2003 sa na svetlo sveta dostala radová štvorka, album "Reflections", a na základe veľkého úspechu predchádzajúcich slovenských vystúpení sa apokalyptici na moju veľkú radosť zastavili v našich zemiach opäť, a to v utorok 25. februára 2003 v bratislavskom PKO.
Na svoj prvý album zaradili iba Metallicu, na druhom sa okrem Sepultury, Pantery či Faith No More objavujú aj prvé vlastné skladby, na trojku sa už zmestili covery len tri a tak asi málokoho prekvapilo, keď na novinke žiadne svojsky ošatené metalové klasiky nenašiel. Podobný vývoj sa dá pozorovať aj pri dopĺňaní typického hutného zvuku ich violončiel. Prvé dva albumy len čisto čelá, na trojke však nájdete už aj kontrabasy, ale predovšetkým stále viac o slovo sa hlásiace bicie nástroje, zatiaľ vo forme perkusií. Informácie o štvorke sľubovali skutočnú lahôdku, pretože regulérne bicie, ktoré sa tu objavujú v niektorých skladbách, nabúchal sám Dave Lombardo. A keďže na bratislavský koncert bol ohlásený krst najnovšieho opusu, pravdepodobnosť výskytu legendárneho slayerovského mlátiča nebola zanedbateľná….
Nakoniec sa v Bratislave krst ani Lombardo nekonal, to však dojmu výnimočného hudobného zážitku vôbec neuškodilo. Koncert približne v čase 20:20 odštartovali nejakou vypalovačkou z nového albumu (ten doteraz nepoznám, takže názvami skladieb žiaľ nemôžem slúžiť), z ktorej viackrát prešli do Master of Puppets a zase naspäť. Škoda, na Mastera som sa tešil, nemuseli ho takto dosekať, navyše najkrajšiu strednú inštrumentálnu pasáž pre istotu úplne vypustili. V ďalšom priebehu sa striedali covery a vlastné skladby, napr. For Whom the Bell Tolls, Nothing Else Matters, One, Refuse/Resist, Romance, Pray, Heat. Zvuk bol veľmi dobrý, len sem-tam pri striedaní vyhrávok boli niektoré linky navzájom nevyvážené. Všetky čelá mali maximálne hrmotavý zvuk, aj v najdrtivejších pasážach bol však zvuk nanajvýš zrozumiteľný a čelá navzájom bez problémov odlíšitelné. A že to bol hrmot, aký nemusíte zažiť ani počas živého death/grindového výplachu, to sa môžete spoľahnúť. Fínski molodci totiž hoblovali a rezali a brúsili a pílili čo im sláky stačili. Aj sa čudujem, že okrem úplne poslednej skladby neroztrhli ani jednu strunu, naťahovanie novej struny na ich koncertoch nie je nič výnimočné.
NNasledoval blok skladieb z nového albumu, kde sa objavil ďalší doplnkový nástroj, a síce klavír. Ten bol spustený z CD, avšak na plátno za pódiom bol premietaný pohľad zhora na klaviatúru a ruky, ktoré klávesovú linku nahrali. Nápad to bol výborný, a aj to vyzeralo veľmi efektne. Približne v polovici tohto bloku nových skladieb, čo bola zároveň aj polovička koncertu, za pripravené bicie zasadol bubeník a spustil. Jeho nástup však ani zďaleka nebol taký bombastický, aký asi chcel byť. Takže, pri jeho asi druhom údere mu vyletela palička, a kým nahmatal ďalšiu a dal sa zase dokopy, chvíľku to trvalo. Jeho spoluhráči si to všimli a dobre sa na tom bavili. To však nebolo všetko. Bicie okrem plechov totiž nebolo na začiatku vôbec počuť, a trvalo to nejakú pol minútku, kým to zvukárovi zaplo a niečo s tým urobil. Toto bol najťažší a zároveň jediný vážny hriech zvukového zabezpečenia, myslím však, že nebolo veľa ľudí okrem mňa, ktorí si to všimli. No a aby toho nebolo málo, v tej istej skladbe po jednom z úderov na crashku, sa táto zrútila aj so stojanom dole. Keby akurát v tom momente netrsal vedúci súboru Eicca Toppinen niekde na pódiu ale by sedel na svojej stoličke, mal by z toho škaredo rozčesnutú lebku a neviem-neviem ako a či by vôbec v koncerte pokračoval. Raz darmo, kto si sadne tak, že má hlavu vedľa kopáku, ten si koleduje o nejaký prúser…. Apropos zostava…. Pred koncertom sa šírili správy, že z fínskeho kvarteta zostalo po odchode pôvodného člena menom Max Lilja len trio. Oficiálne sú už naozaj len traja, na koncerte im však do štvorky vypomáhal iný pôvodný člen, Antero Manninen, ktorého po jeho odchode (myslím že po druhom albume) nahradil Perttu Kivilaakso. No a aby bola zostava kompletná, chýba nám ešte jeden kus, a ten sa volá Paavo Lötjönen. Nemáte v tom moc jasno? Jak som si to po sebe prečítal, tak ani ja nie, takže tu je ešte raz zostava, v akej hrali na tomto koncerte (a predpokladám že tak odohrajú celé turné), tak ako sedeli zľava doprava: Antero Manninen, Perttu Kivilaakso, Eicca Toppinen a Paavo Lötjönen (btw, myslím že zo všetkého najmenej by som chcel mať fínske meno; ako sa volá bubeník, to fakt netuším). Deľba práce bola nemilosrdná, a tak si väčšinu sól nechal pre seba šéf a autor väčšiny vlastnej produkcie Eicca Toppinen.
Čo sa týka technických zručností, klasické hudobné vzdelanie a roky cvičenia sa u chlapcov nedajú nevšimnúť, takže po tejto stránke bolo všetko tip-top. Vráťme sa však k druhej polovici apokalyptického setu, ktorá, ako som už naznačil, bola s bicími. Bubeník sa teda pretrhnúť nešiel, väčšinou zostal pri klasickom rockovom bum-čvach, v jednej z nových skladieb však svoju súpravu tak dôkladne premiešal, že som len čumel a Lombardov podpis sa tu nedal prehliadnuť. Bicie mal bubeník rozmiestnené veľmi divno, hlavne činely mal strašne ďaleko od seba a musel sa za nimi dosť načahovať, ale tak mu treba. V každom prípade mal však plnokrvný bicí doprovod veľmi oživujúce účinky. S bicími potom odohrali Creeping Death a pár ďalších kúskov, a na záver maximálne nadupanú verziu Inquisition Symphony, ktorá sa pre mňa osobne stala jednoznačným víťazom dnešného večera. Nasledovali ešte tri prídavky, tuším tam bol Enter Sandman, Hall of the Mountain King a na úplný záver hitovka Path. Počas nej došlo k spomínanému jedinému roztrhnutiu struny, chlapci sa trochu pováľali po zemi, poobjímali sa a po cca 90 minútovom sete zmizli v zákulisí.
Ak by som to mal zhrnúť, koncert bol po všetkých stránkach zvládnutý na profesionálnej úrovni. Spoločenská sála PKO bola v podstate úplne zaplnená, odhadujem to na niečo cez tisíc kusov. Na pódiu okrem štyroch stoličiek, bicích a premietacieho plátna nič nebolo. Z čoho doteraz nie som moc múdry, je skutočnosť, že som nikde nevidel odposluchy, fakt si neviem predstaviť, kde mohli byť zašité. O čo jednoduchšie bolo pódium, o to rafinovanejšie a výpravnejšie boli svetlá, tie fakt nemali chybu. Myslím, že štvrtý koncert Apocalyptici, ktorého som sa zúčastnil, v ničom nezaostával za tými predchádzajúcimi. Dúfam len, že ďalším krokom vo vývoji tejto originálnej bandy nebude angažovanie trvalého speváka/speváčky, to by bola naozaj škoda. V každom prípade, kiežby by bolo rovnako dobrých koncertov rovnako dobrých kapiel v naších končinách viac….

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999