r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Stratovarius, Symphony X, Thunderstone
26.4.2003, ŠH Bôrik - Žilina (SK)

Počas tohto aprílového víkendu si na svoje prišli určite všetci priaznivci kvalitnej metalovej muziky, či už v Žiline, alebo na druhý deň v Liptovskom Mikuláši. Ja som sa zúčastnil obidvoch týchto veselých podujatí a ako prvý si podám žilinský koncert. Ján Poliak sa posnažil, výsledkom čoho bola naozaj vypečená koncertná zostava. Vychytení fínski melodici STRATOVARIUS, amíci Symphony X (na ktorých som sa tešil snáď viac ako na hlavnú hviezdu) a mladá nádej fínskeho melodického metalu, THUNDERSTONE. Zaujímavý bol aj fakt, že išlo o poslednú zastávku tejto trojky na tomto turné. V Žiline nás privítala futuristická športová hala, pripomínajúca niečo ako lietajúci tanier. Keďže sme mali ešte čas, nasledovala exkurzia po žilinskom centre a okolitých pohostinstvách. Okolo šiestej hodiny sme sa vrátili pred halu, ktorá už bola obliehaná zástupmi čiernoodencov. Avízovaný čas začiatku koncertu sa blížil, no brána ostávala zatvorená. Ľudia začínali nervóznieť a mnohí si pripomínali, ako to bolo pred koncertom HAMMERFALL v Detve. Aspoň že tentokrát sa teplota nepohybovala pod bodom mrazu. O pobavenie davu sa postarali dvaja exoti, ktorí sa vyštverali na strechu haly a ukájali tam svoje exhibionistické chúťky. Bolo to celkom zábavné, až kým sa neobjavili policajti, ktorí ich motivovali k naozaj rýchlemu zlezeniu dole. Niečo po siedmej sa brána do haly konečne otvorila a ochranka začala púšťať ľudí dovnútra. Bôrik ma naozaj ohromil svojou veľkosťou a o to viac ma zarazil skutočne malý aparát, ktorý sa neskôr ukázal ako Achillova päta celej akcie.
Bolo asi 20:15, keď na pódium vyliezli mladíci s THUNDESTONE. Moja prvotná vlna nadšenia bola rýchlo zarazená nechutnou zvukovou guľou, ktorá sa vyvalila z už spomínaného aparátu. Zvuk prvej kapely naozaj nemal ďaleko od úplnej katastrofy. Všetky nástroje, vrátane spevu, boli čudne skreslené a aparát viac chrčal ako hral. Keď prišlo na nejakú hustejšiu pasáž, hudba sa stala absolútne nečitateľnou. Keď som prekusol tento smutný fakt, začal som sa v tom chaose predsa len trocha orientovať. Tvorba THUNDERSTONE sa pohybuje v bezpečných, mnohokrát overených vodách power/speed metalu s klávesmi , aj keď sa mi zdá, že kapela sa nesnaží až tak tlačiť na rýchlosť a viac sa zameriava na stredne rýchle riffované pasáže. Aj keď majú na konte zatiaľ len jediný album, nevyzerali ako žiadni amatéri. Oporou kapely boli kvalitný spevák a nemenej dobrý gitarista, ktorí pekne ťahali vystúpenie tejto kapely. Ľudia sa na ich hudbu rýchlo chytili a dostalo sa im slušného ohlasu, aj napriek nevydarenému zvuku. Bolo by však hlúpe obviňovať kapelu za výsledný zvuk, takže podľa mňa sa títo Fíni ukázali ako celkom sľubná kapela, ktorá ma pred sebou dobrú budúcnosť.
Druhú kapelu uviedla známa postava, sám veľký to Roland Grapow. Nepochopil som celkom, prečo sa ten človek trepal na Slovensko, keď tu povedal dve vety a do konca koncertu sa už neukázal, ale čo už, bolo to celkom zaujímavé intermezzo. Potom už nastúpili moji osobní favoriti z USA, SYMPHONY X. Túto bandu považujem za elitu v progresívnom metale, ktorí ako jediní môžu konkurovať velikánom z DREAM THEATER, aj keď tieto spolky pristupujú k danému žánru dosť rozdielnym spôsobom. Tajne som dúfal, že predvedú niečo podobné ako na živáku Live On The Edge Of Forever, no mýlil som sa. V prvom rade zato mohol opäť ten katastrofálny zvuk, v ktorom zanikla geniálna práca basgitaristu a aj klávesy Michaela Pinellu. Všetko to dorazila neskutočne devastačne nazvučená gitara, z pod ktorej bolo počuť akurát tak bicie a spev Russella Allena. Ten sa mi však zdal, že sa v úlohe frontmana necíti dobre a z každého jeho gesta a aj samotného spevu bolo vidieť a počuť, ako to všetko robí nasilu a že najradšej by už sedel niekde v šatni. Ostatní muzikanti sa však činili tak ako sa patrí na kapelu ich formátu, no ich snaha stroskotala na tom otrasnom nazvučení. Reakcie ľudí boli dosť rozpačité, čo sa dalo aj čakať. Po priamočiarom vystúpení THUNDERSTONE musela hudba SYMPHONY X plná zlomov a zmien tempa pôsobiť ako studená sprcha a na človeka, ktorý ich tu počul po prvýkrát, určite nespravili dobrý dojem. A to je škoda, pretože táto kapela rozhodne má v sebe veľký potenciál, ale tento večer jej to proste nevyšlo.
Pódium pre hlavnú hviezdu sa chystalo za oponou so známou štylizovanou ľaliou a logom STRATOVARIUS. Po chvíli začalo znieť intro, na ktoré bola opäť zneužitá nejaká skladba z klasickej hudby. Opona padla a kapela hneď spustila singlovku Eagleheart ako prvú skladbu. Čakal som, že aspoň hlavný účinkujúci bude mať solídny zvuk, no mýlil som sa. Jediná zmena oproti predošlým kapelám spočívala v tom, že aparát bol vytočený na maximálny výkon, čo veci rozhodne neprospelo. Prvé tri skladby som teda len bezradne stál, no potom som si buď na zvuk zvykol, alebo v tom mal prsty zvukár, no konečne nastala zmena k lepšiemu a ja som si začal vystúpenie Fínov pekne užívať. Kapela mastila ostošesť, zarastený bicman Jorg Michael so šatkou na hlave vyzeral ako pirát a hral úplne bezchybne a mal som pocit, že k bubeníckym partom pristupuje trocha inak ako na CD. Navyše sa celé vystúpenie bavil so zvyškom kapely, pohadzoval si paličky a vyzeral v úplnej pohode. Veľmi šikovne mu sekundoval basák Jari Kainulainen. Ten predviedol takisto fantastický výkon a dá sa povedať, že rytmika kapely sa mi pozdávala ešte viac, ako mnohými glorifikovaní Timovia. Hlavne gitarový Timo sa veľmi nepredviedol, len si odohral to, čo mal so suchým profesionálnym výrazom. Frontman Timo sa však zahanbiť nedal a jeho spevácky výkon naživo skutočne nemá konkurenciu, len škoda, že aparát nezvládal jeho stratosférické výšky. Okrem toho živo komunikoval s publikom a neustále ľudí podpichoval, takže nálada v hale bola výborná a myslím, že fanúšikovia tejto kapely mali naozaj skvelý zážitok. Playlist bol poskladaný celkom vkusne, odozneli veci Find Your Own Voice, Soul Of A Vagabond, Kiss Of Judas, Speed Of Light, Stratofortress, mierne pozmenená Fantasia, Forever, Father Time, Elements a Will The Sun Rise. Niekde v strede setu STRATOVARIUS odpálili medley, v ktorom odohrali viacero vecí zo starších albumov. Ich show bola doprevádzaná slušnými svetlami a projekciou na plátne za pódiom, ktorá bola síce trocha statická, ale inak bola celkom esteticky zladená a výsledný dojem bol pozitívny, až na trápne vyzývanie pred prídavkom. V ňom zahrali veci Black Diamond, Seasons Of Change, Paradise a Hunting High And Low. V nových skladbách kapela hojne využívala nasamplovaný orchester a zbory, čo sa mne osobne príliš nepáči, ale bez toho by tie skladby nevyzneli tak, ako by mali. Na úplný záver koncertu vyšli na pódium členovia ostatných kapiel, aby zaklincovali svoje turné a navzájom si všetci poďakovali. Veselý bol aj moment, kde na pódium počas setu nabehli medzi Stratovariusákov maníci z THUNDERSTONE v maskách akýchsi zajacov, alebo keď sa Timo Kotipelto objavil v maske soba. Bola to vcelku sranda, aj keď trocha infantilného razenia. Každopádne sa mi títo Fíni ozaj páčili a potvrdili svoju pozíciu vedúcej kapely v oblasti melodického metalu. Celkové hodnotenie je dosť ťažké, pretože kapely síce podali profesionálny výkon, no zvukový aparát jednoznačne nestačil na halu veľkosti žilinského Bôrika. A to bola asi jediná, ale zato fatálna, chyba tejto akcie, ktorá s danou zostavou mala na to, aby sa stala akciou roka.

[ Rasťo "Noctis" Perniš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999