[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival
7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica

Po famóznych STRATOVARIUS zavítali na našu rodnú hrudu ďalšie metalové hviezdy z krajiny tisícich jazier, kapela NIGHTWISH. Aj keď ich úroveň ich tvorby má od fantastického druhého albumu Oceanborn mierne klesajúcu tendenciu, táto sympatická kapela je stále zárukou veľmi príjemných hudobných zážitkov. Koncert odohraný v Banskej Bystrici nebol súčasťou žiadneho turné a len vďaka šikovnosti Jána Poliaka, ktorý túto bandu stiahol z Budapešti, kde odohrali vystúpenie na istom festivale, sme si ich mohli vychutnať aj u nás.
Brány banskobystrického amfiteátra sa otvorili o pol piatej a asi o polhodinu na to sa na pódiu objavila prvá predkapela. ORKRIST z Bratislavy sa prezentujú na slovenské pomery tvorbou veľmi originálnou a hudobne vyzrelou, pohybujúcou sa na rozmedzí blacku, gotiky, heavíku s prvkami folklóru. Blackovú zložku má starosti klávesák Crom so svojím škrekotavým vokálom a tie jemnejšie prvky do hudby dodáva vokalistka a flautistka Lydia. Výsledkom je chytľavá, našľapaná muzika s výbornou a melodikou a to som ocenil nielen ja, ale väčšina ľudí, čo sa v tých chvíľach na amfiku nachádzali. Radosť muzikantov z takého priaznivého ohlasu bola veľká a myslím, že na tejto akcii si získali mnoho nových fanúšikov. A to aj napriek zvuku, ktorý nebol najlepší, za čo však tentokrát nemohol aparát, ale zvukár, ktorý celkom nepochopil koncepciu tejto muziky.
Ďalšie dve predkapely mi príliš nesadli do kontextu tejto akcie, hlavne ALICE COOPER REVIVAL. Aj keď v ich prípade ide skôr paródiu na inkriminovaného majstra horror rocku ako o skutočný revival. Niežeby títo Blaváci nevedeli hrať, ale celé vystúpenie bolo zamerané skôr na zábavu ako na hudbu samotnú. Možno na akcii iného druhu by vyzneli inak, no tu sa na nich publikum vôbec nechytalo, aj keď kapela sa ozaj snažila a vyťahovala tie najväčšie hity od pána Coopera.
Ako posledný pred hlavnou hviezdou sa mali možnosť prezentovať LUNATIC GODS. Táto banda je v poslednom čase ozaj usilovná a začínam mať pomaly pocit, že všade kde prídem, hrajú LUNATIC GODS. Hirax je totiž osobou v undergrounde dosť vplyvnou, s množstvom kontaktov, ktoré očividne dokáže dobre využiť. Pred MARDUK mi táto parta sadla dokonale, tu však hrali pred trocha inak zameraným publikom, ale aj tak obstáli lepšie ako predošlá kapela. Počas svojho vystúpenia predviedli ich tradičný set, obohatený o niekoľko nových skladieb, ktoré, najmä v gitarových partoch, ťahajú viac do black metalu, takže nový album bude určite veľmi zaujímavým počinom.
Po predkapelách nasledovala dlhá, až dvojhodinová pauza. Táto skutočnosť však bola už vopred známa a usporiadateľ to publiku aj oznámil, takže ľudia sa nemuseli zbytočne dve hodiny tlačiť pod pódiom, ale mohli tento čas využiť napríklad na státie v takmer nekonečných radoch na pivo. V areáli sa totiž nachádzali asi štyri tisícky ľudí a len DVA(!) stánky s pivom. Čo sa pri nich odohrávalo si nie je až také ťažké domyslieť...
Presne po dvoch hodinách, o pol desiatej, vyšli na pódium NIGHTWISH a nadšenie ľudí nemalo konca kraja. Začali úvodnou rozjazdovou vecou z posledného CD, skladbou Bless The Child, vrátane jej intra. Aj keď táto skladba sa vlečie v strednom tempe, pod pódiom sa začalo poriadne pariť a atmosféra bola neuveriteľne hustá od prvých chvíľ. Mne sa podarilo vychytiť dobré miesto takmer úplne vpredu, takže som mal na kapelu skvelý výhľad. A bolo na čo pozerať. Tarja vyzerá aspoň tak úžasne ako spieva a na pódiu pôsobí ozaj sebavedome a profesionálne. Na druhej strane však NIGHTWSIH nie je len "parta týpkov okolo speváčky", ale perfektne zohraná kapela, kde má každý svoje miesto a spolu vytvárajú kompaktný celok. Do svojho vystúpenia sa opreli naozaj všetci a nemá veľký význam vyzdvihovať individuálne výkony muzikantov, lebo všetci makali v plnom nasadení a výkon každého jedného by sa dal ohodnotiť iba superlatívmi. Za zmienku však stojí nový člen zostavy, basák Marco Hietala, ktorý disponuje dobrým vokálnym prejavom, takže Tarja má teraz solídneho partnera a mužský vokál ich skladby pekne obohatil, čo sa dá počuť aj na poslednom CD. Väčšina skladieb pochádzala práve z neho (Bless The Child, Dead To The World, Slaying The Dreamer, Ever Dream), no veľkým dielom bol zastúpený aj Wishmaster (Come Cover Me, She's My Sin, Wishmaster, Kinslayer). Sklamaním bolo, že Oceanborn ostal v úzadí a zaznela z neho len skladba Walking In The Air. Na druhej ma potešila Over The Hills v prídavku a Astral Romance. Na debut si kapela zaspomínala kúskom Beauty And The Beast a chuťovkou bola cover verzia od Ozzyho Osbourna Crazy Train, ktorú odspieval už spomínaný Marco. Zvuk sa tentokrát podarilo ustrážiť a bol naozaj znamenitý, či už pod pódiom, alebo v horných radoch amfiteátra. A čo sa týka atmosféry tá bola úplne fantastická, takmer až magická. Výmena energie medzi kapelou a publikom fungovala znamenite a na muzikantoch bolo vidno, že majú radosť z výborne sa baviaceho publika. Tento podnik sa proste vydaril po všetkých stránkach a po mierne spackanej žilinskej akcii to bol dokonalý reparát, za ktorý musím Janovi Poliakovi ozaj poďakovať.

[ Rasťo "Noctis" Perniš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]