[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Dream Theater, Queensryche, Fates Warning
15.7.2003, Baltimore, Maryland (USA)

Študentský program "Work and Travel in USA" sa stal už tradičným spôsobom trávenia letných prázdnin budúcej (nielen) slovenskej elity národa. Osobne proti tomu nič nemám, veď je to jedna z mála možností, ako sa mladý človek môže poctivou prácou dostať k pomerne slušným chechtákom. Komplikácie nastávajú, keď sa podobného dobrodružstva zúčastní človek, bez ktorého neviete vydržať ani dva dni, nieto ešte viac ako tri mesiace. No ale nový svet okrem negatív so sebou prináša aj nové neopakovateľné zážitky, a jedným z nich je aj návšteva trojkoncertu DREAM THEATER, QUEENSRYCHE a FATES WARNING v rámci ich spoločného amerického turné. Vďaka tomu vám môžeme priniesť tento exkluzívny transatlantický report z ich baltimorskej zastávky, ktorý som si dovolil previesť do elektronickej podoby a zľahka upraviť (vynechal som nejaké intímnosti:-)), a ktorého autorom je samozrejme moja krajšia, mladšia, múdrejšia a teraz už určite aj bohatšia polovička. Takže vám prajem príjemné čítanie, sebe nech to čakanie čo najrýchlejšie ubehne a nám všetkým "domasedom" nezostáva nič iné, len dúfať, že podobná vysoko zaujímavá zostava sa snáď bude niekedy dať vzhliadnuť aj na európskych pódiách.....
    Dáša

Po štvorhodinovej ceste autobusom sme o 11.30 prišli do Baltimoru. Schválne sme si nechali dosť času, aby sme sa stihli ubytovať a trochu sa zregenerovať. To sme ešte netušili, že náš vyhliadnutý superlacný študentský hostel bude zrušený.... Hľadaciu etapu preskočím, podstatné je, že sme nakoniec našli jeden pomerne lacný okrajový motel. Bol asi hodinu peši svižný tempom od haly, čo síce nie je veľa, ale vzhľadom na to, že sme to absolvovali 4-krát nič moc. Navyše zodpovedal cene $ 55 za izbu, takže uteráky žiadne (museli sme použiť plachty), plachty deravé a nie veľmi čisté, na stolíku bordel, smrad a ako bonus sme jednu stenu zdieľali so susednou márnicou.... (tomu hovorím pravý underground, pozn. Dáša). Proste idylka. Ale pri predstave noci strávenej niekde v parku to bol úplný luxus. Keď sme sa ubytovali, bolo už 17.30, takže tri hodiny do koncertu, tak sme stihli akurát kúpiť niečo pod zub a leteli sme späť.
Musím povedať, že Baltimore ma veľmi príjemne prekvapil. Očakávala som podobné smetisko ako NY a vykľulo sa z toho veľmi milé, úhľadné mesto (až na tie šváby okolo nášho hotela). Centrum je moderné - mrakodrapy, sklo, ale napodiv veľmi veľa zelene, takže to nepôsobí až tak americky. Okraje sú tiché, je tam veľa krásnych starých domov a kostoly vo všetkých možných "slohoch". Celkom by som si vedela predstaviť bývať v podobnom prostredí.
Takže po ďalšej hodinke strašného úpeku sme konečne dorazili na miesto konania. Pier 6 (tak sa to volá) je obrovský strieborno-sivý šiator, z ktorého vytŕčajú také vysoké špice (pôsobí to trochu vesmírne) a nachádza sa priamo v centre Baltimoru - v prístave Inner Harbor. Z jednej strany je more, z druhej tečie rieka, takže človek si pripadá ako na ostrove. V lete tam bývajú koncerty skoro každý deň (predvčerom Metallica, teraz niekedy Iron Maiden....), takže Baltimorčania majú o zábavu postarané. Samotný areál je vyriešený dosť netradične, lebo vpredu sú miesta na sedenie a až za nimi sa stojí. My sme mali lístky na státie (boli o polovicu lacnejšie), takže som sa trochu bála, že z toho moc neuvidím, ale nakoniec to bolo úplne v pohode, lebo ono je to celé dosť malé, takže som ich mala ako na dlani a ešte aj skvelý zvuk. Navyše skupinka vedľa nás mala ďalekohľad, takže som mohla aj skontrolovať, či majú čisté ušká, ostrihané nechty a tak....
Ináč skladám poklonu organizátorom, lebo to bolo vážne na trošku inej úrovni ako u nás. Žiadne nekonečné rady, čisté a voňavé (!!!!) záchody.... A navyše koncert začal na minútu presne.
Prví hrali FATES WARNING. Aj keď ma to doma príliš nezaujalo, bola som na nich celkom zvedavá, ale už po prvých tónoch som si radšej išla ľahnúť do trávy a načerpať energiu na Queensryche a Dream Theater. Nechcem tým povedať, že by boli zlí, ale bohužiaľ mali taký otrasný zvuk, že mne (vzhľadom na to, že to veľmi nepoznám) to pripadalo ako jeden veľký chaos. Ale aj tak sa mi podarilo zachytiť niečo z tých našich CD ("Still Life" a "Disconnected", pozn. Dáša). Stihla som tiež využiť prázdne záchody a popozerať tričká.
Po krátkej (vážne krátkej) prestávke začali QUEENSRYCHE. Vlastne ani neviem povedať, či som sa tešila viac na nich alebo na DT, ale rozhodne ma nesklamali. Na rozdiel od FW zvuk bol úplne dokonalý, priam CD-čkový. Navyše mi hrali skoro na želanie - zahrali jednotku z "Empire", ktorú úplne zbožňujem, ale hlavne nehrali nič z posledného (okrem jednej), čo mi vyhovovalo, lebo ho nepoznám. Ináč amíci ich dosť žerú - až som bola prekvapená koľko ľudí má vkus.... Mali hrať 90 minút, ale skončili po 60 - čo bolo síce dosť divné, ale na konci sme to pochopili.
Na DREAM THEATER som sa strašne tešila, len som dúfala, že neodohrajú len celý "6 Degrees of Inner Turbulence" (čo by síce tiež nebolo zlé, ale....). Nakoniec to bolo presne naopak. Zo 6 Degrees.... zahrali len prvú (tú najlepšiu) - "The Glass Prison", a zahrali ju asi raz tak rýchlo ako je na CD, takže dostala taký nový "šmrnc". Druhou skladbou "Under Glass Moon" potešili hlavne Martina, no a treťou mi spravili takú radosť, že viac ani nemuseli pokračovať.... Zahrali celý "Home", a tak geniálne, že som len stála a usmievala sa ako teliatko. Ďalší bonus bola "Erotomania", "Voices" a "Silent Man" - to som si vychutnávala cez ďalekohľad (a uistila sa, že sú najlepší....). Navyše som bola milo prekvapená, ako La Brie perfektne zvládol Voices, lebo na tom videu, čo máme, akosi nestíha ("Five Years in a Live Time", pozn. Dáša). Nerozumiem, ako môžu do skladby aj po toľkých rokoch hrania vložiť toľko radosti a energie. Trošku som si vydýchla pri "Solitary Shell" (tú až tak nemám rada) - ale iba trošku, lebo nasledoval "Metropolis pt. 1".... no comment.
Svojich 60 minút (zase len 60?!) uzavreli "Under Peruvian Sky" a za búrlivého potlesku sa vzdialili (ja som bola "vzdialená" ešte ďalšie dva dni....). Všetci očakávali ešte nejaký prídavok, a tak ich zúrivo vyvolávali asi tak minútu, keď sa zrazu na pódium vyrútilo nie 5, ale 10 ľudí a chopili sa nástrojov.... To ste mali vidieť tie vyjavené pohľady.
Takže svojich zvyšných 30 minút "splatili" naraz Queensryche aj Dream Theater - a bolo to úplne skvelé. Zahrali jednu od Queensryche, soundtrack k Poslednému akčnému hrdinovi (?!!!) a "Won't Get Full Again" od THE WHO. Samozrejme, že to všetko trošku prizdobili, a tak sme si mohli vychutnať napríklad duet Portnoya a bubeníka z Queensryche najprv na Portnoyových a potom každého na svojich bicích a podobné dobroty. Potom sa už vzdialili definitívne, a tak som konečne mala čas "stráviť" to čo som videla - a musím povedať, že to bol jeden z najlepších koncertov po hudobnej aj organizačnej stránke, aké som doteraz zažila.
Teraz ma napadlo ešte zopár "ženských" postrehov - napríklad že Myung má strááášne dlhé vlasy (až pod zadok) a La Brie dosť zostarol.... Klávesák je "na koleno" a vyzerá dosť smiešne. No a Petrucci evidentne trávi dosť času v posilňovni. Na Portnoya nemám nič, aj tak bol celý čas schovaný za bicími.
Po koncerte chceli chalani získať nejaké fotky a podpisy, ale nás odtiaľ vyhnali, že môžu ostať len tí, čo majú nejaké špeciálne pasy. Tak sme sa presunuli pred bránu.... ja som si išla sadnúť k rieke, lebo som bola strašne unavená a chcela som ísť do hotela a navyše mi to pripadá trochu smiešne vyčkávať pred bránou, aby som sa mohla - možno - s niekým odfotiť. Veď som prišla, aby som videla koncert a to mi stačí. No ale chalani mali iný názor a tak sme čakali a čakali.... a aj tak zbytočne. Potom to vzdali a vydali sme sa na "osviežujúcu" prechádzku nočným Baltimorom.... (Keď som videla to neskutočné množstvo obrovských švábov, čo sa vybralo na večeru, tak som sa skoro rozhodla, že si ani neľahnem, lebo budú po mne určite loziť....) Ale nakoniec som zaspala ako poleno a ani zo mňa neubudlo.
Cesta naspäť na druhý deň bola pomerne dobrodružná a zaváňala dosť ťažkým prúserom, ale hlavné je, že to nakoniec všetko dobre dopadlo....

[ Stanka Pirmanová ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]