[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nuclear Storm VIII
F.O.B., Tisíc let od ráje, Coward, Shaark, Tortharry, Pleurisy, Hypnos, Master, Behemoth, Pandemia, Crusher, Flood, Greedy Invalid, Ador Dorath, Barracuda, Colp, Deflorace, Destroying Divinity, Lex Talionis, Viu Drakh, Soul Demise, Hatesphere, Vader, Koldborn, Solfernus
18.-19.7.2003, Žopy u Holešova (CZ)

18.7., piatok: F.O.B., Tisíc let od ráje, Coward, Shaark, Tortharry, Pleurisy, Hypnos, Master, Behemoth, Pandemia, Crusher
Náš odchod na tohtoročný Nuclear Storm bol trochu komplikovaný, ale všetko nakoniec dobre dopadlo (vďaka Dášovi a hlavne jeho matke, ktorú touto cestou pozdravujem) a v piatok napoludnie naberáme kurz Žopy. Ako sme sa približovali k miestu konania fesťáku, bolo viac a viac zamračené až napokon aj začalo pršať - kým sme sa vybavili pri vstupe, premenilo sa naše auto skoro na bazén. Chvíľkový oddych dažďu sme využili na zvítanie sa so známymi, postavenie stanov, úvodný borovičkový prípitok a šup šup k pódiu, na ktorom prebiehala zvukovka.
Začiatok piatkovej polovice programu bol avizovaný na 16.00, čo sa organizátorom podarilo dodržať takmer na minútku presne. Úloha festivalového "otváraka" tento rok pripadla skupine F.O.B., ktorá nám predviedla vcelku fajn death metal, miestami okorenený nejakou tou klepačkou či ľahšími blackovými prvkami. Nasledujúci brňáci Tisíc let od ráje sa dovalili v trochu oklieštenej zostave (bez Křečka), preto Dasha musela potiahnuť všetky hlavné vokály sama. Svojej úlohy sa zhostila výborne a tak pozitívne prispela k celkovo vynikajúcemu vystúpeniu svojej partie. Po nich na pódiu opäť zavládla zmena štýlu, o ktorú sa postarali Coward-i. Tí do nás našili energický, ale štandardný death metal. Nemôžem si pomôcť, ale nijako ma nezaujali. Ďalší Shaark som si vypočul z diaľky, od distro stánkov. Zo svojich thrash koľají nijako nevybočili a ako plusko odpálili pre fandov Pantery pecku Walk. K pódiu ma opäť prílákali až Tortharry, ktorých som už síce videl veľakrát, ale akosi mi to vôbec neprekáža. Ako vždy sa predviedli v dobrom svetle. Inštrumentálnymi výkonmi akiste nikoho nenechali na pochybách, že so svojimi nástrojmi naozaj vedia narábať a o ich technickom death metale plnom rôznych nápadov ani nehovoriac.
Keďže sa zábava začínala dostávať do obrátok nielen pri pódiu, ale aj v stanovej a občerstvovacej časti festivalového areálu, rád som sa jej nechal zlákať a navštívil som so svojim sparingpartnerom (zdravím Dáša) naše auto, v ktorom sa na nás tešila spišská borovička. Keďže sme slušne vychovaní chlapci, jej kvality sme nechali posúdiť aj našim stanovým susedom (keď sme zistili, že prišli až z Francúzska, nezaobyšlo sa to samozrejme bez náležitého výkladu) a rôznym viac-menej náhodne stretnutým známym (zdravím Destroyera a jeho partiu, Lukáša, atď.).
Toto celé dianie zapríčinilo, že holanďanov Pleurisy a ich technický thrash/death a český death metalový nášup v podaní Hypnos som si vypočul iba z diaľky. Mimochodom, kto sa dobre pamätá, tak obe kapely sme si mohli pozrieť aj na predchádzajúcom ročníku Nuclearu pred dvoma rokmi. Ako som počul od ľudí, s Pleurisy boli spokojní a Hypnos jednoznačne bodoval na plnej čiare, pretože pod pódiom sa zhromaždila slušná kôpka hláv.
V metalových vodách brázdi niekoľko lodí s menom Master, ale iba jediná sa čvachtá aj v tých našich domácich. Napríklad fans z Bratislavy a okolia si môžu spomenúť na ich marcové vystúpenie spolu s Lividity, Damnable a Mastic Scum v bratislavskom Véčku. Ako po iné razy, aj teraz nám naservírovali old-school death metal - žiadne zbytočné inštrumentálne zvrhlosti, kde tu primerané solo, jednoduchá ale vecná rytmika, chrapotavý spev á-la Lemmy.
Vrcholom úvodného večera bola poľská sebranka Behemoth. No hneď na úvod ale musím poznamenať, že som ich videl už aj v lepšej forme. Nič to však neuberá na fakte, že odviedli kus profesionálnej roboty hodný kapely ich veľkosti. Vynikajúca show, dobrý zvuk, repertoár postavených na osvedčených skladbách. Pochutil som si na starších kúskoch, najviac na tých z Thelema.6, posledný album však už akosi nemusím.
Kto nemal hudby ešte plné zuby, prípadne nespočinul voľne pohodený v priestore, si mohol mrknúť death metal v podaní Pandemie. Po nej nám svoju verziu rozprávky na dobrú noc vysúkali Crusher-i. Dozvedieť sa pravdu o "chlapečkovy, co šuká malý klauny" bolo v skutku poučné a určite sa niektorým jedincom muselo v noci snívať aj čosi príjemné na túto tému. Dosť dlho som túto kapelu nevidel a preto som bol vcelku prekvapený ich death metalom s punkoidnými prvkami. Voči minulosti teda zmena, ktorej sa nevyhla ani zostava.
19.7., sobota: Flood, Greedy Invalid, Ador Dorath, Barracuda, Colp, Deflorace, Destroying Divinity, Lex Talionis, Viu Drakh, Soul Demise, Hatesphere, Vader, Koldborn, Solfernus
O trolinku netradičné festivalové sobotňajšie predpoludnie sa postarali organizátori tým, že do programu zaradili futbalový turnaj, ktorého sa zúčastnilo 8 družstiev. Podaktoré boli vysoko internacionálne. Výherné mužstvo získalo 50 pív a druhé v poradí fľašu Fernetu.
Už počas finálových zápasov sa opäť začalo hrať, takže mne podobní antišportovci si to radšej namierili k pódiu. Pre mňa neznáma kapela Flood sa predstavila dobrým i keď trochu jednoduchším hard rockom. Muzika ako stvorená na ráno. O Greedy Invalid som čo to čítal i počul, tak som bol na nich vcelku zvedavý, ako sa predvedú naživo. Musím sa však priznať, že som bol sklamaný na plnej čiare. Ich nemastná neslaná zmes hard rocku a metalu ma absolútne nijako neoslovila. Odohraný materiál bol totálnym priemerom (možno až podpriemerom) a nápady by sa dali spočítať hádam na oboch rukách. Oživenie na pódiu ako aj pod ním prišlo až s kapelou Ador Dorath. Komu sa páči atmosférický black metal s výraznými klávesami a s deathovými pasážami, tak ten si teraz prišiel jednoznačne na svoje. Zmes vynikajúcej hudby, dobrých aranžmánov, výborne skombinovaného mužského a ženského vokálu a dobrého živého prevedenia ma nútia si túto kapelu pozrieť pri najbližšej príležitosti znova. Nasledujúca olomoucká Barracuda priniesla na pódium thrash metal v novej (modernej) podobe, ale v ich tvorbe sa nájdu aj prvky deathu. Managír asi zo mňa radosť mať nebude, ale tentokrát na Barracudu nemôžem napísať takmer nič dobré, pretože nebyť toho, že ich tvorbu poznám z CD, tak by som sa asi príliš nechytal. Ku koncu setu som sa začal aj dosť nudiť a preto som uprednostnil môj žalúdok a išiel som mu urobiť dobre...
Pri stane sme sa zišli viacerí, takže Colp, ktorí medzičasom začal hrať, sme úspešne prejedli, prekecali a, čo si budeme nahovárať, aj prepili. Colp som počúval asi len na tretinu jedného ucha. Zbystrili sme len počal coveru škaredkov Meshuggah, počas ktorého sme si aspoň vytriasli z hláv pár lupín. Pozvolna sme sa presunuli do areálu, kde sa mi do cesty priplietali rôzny známi, takže za obeť im padli najprv brutalisti Deflorace, potom Destroying Divinity, ktorých si síce mnohí pochvaľovali, ale mňa svojim death metalom akosi minuli a to aj napriek tomu, že väčšina skladieb bola vo svižnom tempe (snáď niekedy nabudúce, keď sa predvedú aj s basgitarou, ktorá im tento krát chýbala) a napokon aj thrasheri Contradiction.
O francúzoch Lex Talionis som v živote nepočul. Vzhľadom na to, že trojica bola našimi susedmi, tak som sa o nich dozvedel kopu vecí a jednoznačne som si dal sakra bacha na to, aby som ich neprepásol. Z ich opisu som si dal dohromady, že ma čaká riadny "duševný bubák". Ako to však býva, realita bola kdesi úplne inde a pravidlo "raz vidieť naživo je lepšie ako 10x o tom počuť hovoriť" sa našťastie potvrdilo do bodky. Dvaja gitaristi sa s nami vôbec nesrali a natreli nám také technicky prepracované, rýchle a šibnuté riffy, že sledovať ich bolo riadne zúfalstvo. Aby si nás vychutnali, tak zväčša každý hral niečo iné. Ak sa pošťastilo a stretli sa v nejakom motíve, choré variácie na seba nenechali dlho čakať. Štýlovo by sa hudba Lex Talionis dala zaradiť do death/thrash-u, pričom znalci Mekong Delta či Necrophagist by si určite prišli na svoje. Gitaristi jednoducho počas celej svojej hry prejavovali absolútnu neúctu (v tom najlepšom zmysle slova) k poslucháčom, k technikám hry na gitaru a k hudbe vôbec. Rytmika bola (prekvapujúco) dosť jednoduchá, staral sa o ňu automat a bola založená na princípe guľometnej strelby (mizivé šance, aby to zahral živý bubeník) s občasnými brejkami, zmenami rytmu a temta. Hudobná zložka bola doplnená hutným deathovým vokálom, pričom speváčisko často komunikoval aj s publikom. To počas celého ich vystúpenia zostalo dosť chladné a drtivá väčšina z neho musela riadne integrovať v makoviciach, aby aspoň trochu pochopila respektíve strávila, čo to na nich z pódia lezie. Každopádne ja som patril k hŕstke postihnutých, ktorým sa táto kapela páči. Z môjho pohľadu sa jednalo o jednoznačný vrchol festivalu. Po ich sete som pri najbližšej možnej príležitosti som odchytil speváka Jeremyho, aby som si zabezpečil duševnú potravu aj na domov, pričom som ocenil vynikajúce susedské vzťahy, pretože sa mi ušlo mimo posledného CD The Supreme Aggresion aj jedno z dvoch prvých CD Inhuman Violence, ktoré so sebou priniesli na festival.
Z nasledujúcich nemcov Viu Drakh sa mi ušlo len pár posledných skladieb. Do výrazne rozrastenejšieho publika šili svoj energický thrash plnou silou, pričom ho občas prikorenili nejakou tou klepajdou. Skladby za sebou nasledovali v rýchlom slede, žiadne zbytočné zdržovačky pomedzi. Pozitívnym prístupom k veci a chytľavov hudbou si jednoznačne získali fanúšikov na svoju stranu, za čo boli odmenení na záver dlhým potleskom. V podobne rýchlom duchu ako Viu Drakh, pokračovali aj Soul Demise so svojim death metalom švédskeho strihu. Osobne som ich videl prvýkrát naživo a veru bol som vcelku príjemne prekvapený. Ľudia sa bavili výborne, takže všetko bolo v najsamlepšom poriadku. Pauzu pred dánmi Hatesphere som využil na prelezenie stánku Diehard, ktorý so sebou priviezli a v ktorom som si uchytil Diehard Checkpoint #4 kompilačku. Na nej sa nachádza 5 kapiel a veru niektorým sa budem musieť riadne pozrieť na zúbky (napr. Aurora Borealis). Aby som sa vrátil ale k samotným Hatesphere: tí od začiatku svojho setu nenechali nič na náhodu a po pár skladbách ešte viac rozvarili už i tak dosť načatých ľudí. Stačila im na to správne namixovaná kombinácia thrash a death metalu s primeranou dávkou švédskej melodiky, pričom kde tu sa šplechli aj hácéčkové prvky. Nič sa nedá robiť, obojstranná spokojnosť kapely i ľudí ústí do pridávania a v úplnom konci do dlhočizného potlesku a vypiskovania.
Keďže technicko-zvuková pauza pred hlavnou kapelou večera a vlastne aj festu trvala až prehnane dlho, po čase sa začali ozývať nespokojné hlasy a piskoty z už dosť nedočkavého a nervózneho publika (predsa len sa schyľovalo k polnoci). To si aj napriek svojim výkonom muselo ešte istú chvíľu na Vader počkať. Keď sa už konečne začalo hrať, dav sa veľmi rýchlo dostal do obrátok, i keď na nejakú dobu si musel nechcene oddýchnuť, pretože sa dostavili technické problémy s Piotrovov gitarov, či aparátom, neviem presne. Keďže sa problém nedarilo odstrániť, show pokračovala už len s jednou gitarou. Vďaka tomuto hendykepu sa Piotr mohol viac venovať komunikácii s publikom, na ktorú využil svoju materčinu. Vader som videl už x-krát a občas sa dostavil pocit, že už svoje najlepšie časy majú za sebou, ale zdá sa, že nie je to celkom tak, pretože tento večer im to išlo naozaj dobre. Odohrali nové skladby, prierez staršími a dostalo sa aj na cover od Slayeru. Nuž uvidíme, ako zahrajú na budúce.
Po poliakoch sa publikum riadne prečistilo a dáni Koldborn hrali v podstate iba pre pár desiatok ľudí. Tí ktorí zostali, dostali riadnu nádielku švédskeho death metalu v prevažne rýchlom tempe s peknými gitarovými melodickými linkami, v ktorých sa miestami vyskytovali veľmi príjemné intonačné skoky. Kto má rád podobnú hudbu, vrele mu týchto dánov odporúčam počuť a hlavne vidieť naživo, pretože ich show bola vynikajúca a doslova strhujúca. Po kope death metalu, prišla na záver štýlová zmena, o ktorú sa postaral Solfernus. Odpozeral som si ich až do konca, aj keď ich jednoduché pojatie black metalu nepatrí k tomu, čo vyhľadávam ja.
Z môjho pohľadu bol tohtoročný Nuclear Storm jednoznačne veľmi vydarený festival. Vynikajúco som sa bavil od príchodu až do absolútneho konca. Potrebné je vyzdvihnúť výborný zvuk, ktorého kvalita len trochu kolísala v závislosti od kapiel na pódiu a ktorá sa stupňovala s pribúdajúcimi hodinami. Ďalšie obrovské plus si usporiadateľský tím môže pripísať na poli občerstvenia, pretože len v samotnom areály boli dva stánky s pitím (pivo, víno, atď.), z čoho jeden sa staral aj o naše žalúdky. Komu sa nepáčil výber dnu, stačilo mu prejsť niekoľko metrov za bránu a mohol si dosýta vybrať zo stánkov so všakovakým jedlom a (prevažne) tvrdým pitím. No a keď boli chuťové poháriky ukojené a brušná dutina zaplnená, stačilo zobrať pohár s pivom a presunúť sa niekoľko desiatok metrov na prístupovú cestu do festivalového areálu, kde bolo množstvo distro stánkov s UG materiálom. Musel si vybrať každý a jediným obmedzujúcim faktorom mohla byť jedine tak hĺbka peňaženky. Celofestivalovej pohode vynikajúco prispelo aj počasie, ktoré sa síce v piatok štorcovalo, ale asi po tretej kapele sa umúdrilo. Koniec koncov, aj keby pršalo dlhšie, nikto by nepremokol, pretože celý areál bol lemovaný posedom so stolmi a lavičkami pod dostatočne širokou strechov a ani do stanov to nebolo ďaleko. Teším sa na ďašie pokračovanie...

[ jimi ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]