[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Iron Maiden, Gamma Ray
21.10.2003, zimný štadión - Banská Bystrica (SK)

Železná panna z Veľkej Británie vypučila tohto roku svoj trinásty štúdiový album, ale ako sa zdá, v ich prípade ide o číslo nanajvýš šťastné. Nielenže sa kapela aj napriek svojmu pokročilému veku teší stále obrovskej priazni fanúšikov a hrá v tej najlepšej zostave, akú si človek môže priať, ale ich nové CD je nadmieru vydareným počinom, ktorý podľa mňa tromfol aj ospevovaný comebackový Brave New World. A keď niekomu už začína byť zle z mojich superlatívov, nech radšej ďalej nečíta, lebo bude to ešte horšie. Toto bol totiž koncert roka (a to píšem po koncerte Helloween v ZA!) a najlepšia akcia, na akú som počas svojej krátkej existencie zavítal.
Celé to začalo byť podozrivé už hodinu pred koncertom, keď sa otvorili brány a po chvíli nás nejaký ochrankár prišiel slušne upozorniť, nech použijeme aj druhý vchod. Nedá sa svietiť, organizáciu robili Česi a na celom koncerte to bolo ozaj vidno. Dnu sme boli za pár minút medzi prvými návštevníkmi, takže sme si vychytili celkom lukratívne miesta blízko pódia.
O 19:00, presne ako bolo avízované, nabehla predkapela, ktorou nebol nik iný ako speederi GAMMA RAY. Ak to takto pôjde ďalej, Kai Hansen pomaly nafasuje slovenské občianstvo, veď len prednedávnom prezentovali svoje živé dvojCD Skeletons In The Closet na More Than Feste, konajúcom sa dokonca v tom istom meste. Bolo od nich sympatické, že neponúkli skladby len z tohto setu ale okrem Gardens Of The Sinner alebo Heavy Metal Universe zahrali aj svoje klasické pecky ako Rebellion In Dreamland, Land Of The Free a helloweenovskú hitovku I Want Out. Svoj koncert odohrali výborne a zdali sa mi byť vo väčšej pohode ako na MTFeste. Keďže však tentokrát fungovali v úlohe predkapely, nemohli naplno využiť možnosti aparátu a odniesol si to zvuk gitár, ktoré boli často zahrabané pod Zimmermannovou dvojkopákovou rýchlopaľbou. Zato Hansenov spev sa mi zdá každým koncertom lepší a neviem, či je to jeho zlepšovaním alebo len ja si zvykám na jeho špecifický prejav. Každopádne podal skvelý výkon nielen ako muzikant ale aj ako frontman, ktorý sa dobre bavil spolu s publikom.
Po trištvrťhodine set Gammy skončil a začala sa príprava pódia pre IRON MAIDEN. Tá sa tiež obišla bez zádrheľov, a tak asi o 20:15 zhasli svetla a z reprákov začalo znieť intro, počas ktorého sa muzikanti vyštverali na scénu a odštartovali songom Wildest Dreams, ktorý otvára aj novú platňu. Situácia v kotli nabrala na obrátkach, takú parbu som už dlho nevidel. Niekedy to bolo ozaj o držku, ale opustiť svoj flek, z ktorého som mal výhľad na celú kapelu, som rozhodne nemienil. A dobre som spravil, lebo ďalší song bol Can I Play With Madness, čo je moja srdcovka, na ktorú nikdy nedám dopustiť. Po nej nasledoval The Trooper, ku ktorému samozrejme patrí britská zástava s ktorou Bruce pobehoval po pódiu. Ďalej sa pokračovalo skladbami z nového CD - Rainmaker a Dance Of Death. Na tú druhú Bruce nabehol v maske a plášti a ľuďom pod pódiom predviedol, ako taký tanec smrti v jeho podaní vyzerá. Spomienku na predošlý album zaobstaral Brave New World a po jeho skončení dotiahli technici na scénu zátarasy s bábkami symbolizujúcimi vojakov aby kapela mohla predviesť Paschendale s adekvátnymi kulisami a tomu sa prispôsobil aj Dickinson vo vojenskom plášti a prilbe. Blazeovská éra bola zastúpená songom Lord Of The Flies, po ktorom odoznelo No More Lies a ďalšia moja srdcovka Hallowed Be Thy Name nasledovaná neodmysliteľnou hitovkou Fear Of The Dark. Časť setu pred prídavkami zakončovala stará klasika Iron Maiden, počas ktorej sa vzadu za kulisami objavil Eddie v podobe Smrti s kosou a prstom ukazoval na divákov. Prídavkom, ktorý logicky musel nasledovať, ma Ironi úplne dostali. Technici im priniesli stoličky a muzikanti odpálili Journeymana v pôvodnej akustickej verzii. A to na nás čakali ešte tie najväčšie pecky. Počas Number Of The Beast sa na pódiu opäť objavil asi trojmetrový Eddie, chvíľu tam pobehoval a následne sa odkýval späť do zákulisia. Koncert zakončil Run To The Hills, po ktorom kapela pohádzala do publika trsátka a iné rekvizity a definitívne sa rozlúčila.
Technická stránka koncertu bola zabezpečená vcelku obstojne. Scéna bola v štýle starého hradu s figurínami Smrti po stranách. Nad hlavným pódiom bola ešte plošina, po ktorej pobehoval hyperaktívny Dickinson a nad tým celým bola ešte plachta s podobizňou Eddieho, ktorá sa menila podľa práve hranej skladby. Celé vystúpenie podfarboval bohatý a šikovne naprogramovaný svetelný park, dodávajúci skladbám tú správnu atmosféru. Jediným slabším miestom koncertu bol zvuk, ale z veľkej miery to bolo spôsobené troma gitarami. Keď gitaristi poriadne hrabli do strún, za doprovodu rytmiky a symfonických podmazov, z hudby sa stávala neprehľadná zvuková guľa. Ale inak som mal dojem z kapely vynikajúci. Aj keď muzikanti už nepatria medzi najmladších, na pódiu z nich sršala energia, ktorú im môžu závidieť mnohé kapely. Všetci na pódiu šľapali na maximálny výkon, či už skvelá rytmika McBrain - Harris, alebo traja gitaristi, predbiehajúci sa v sólovaní a gitarových vyhrávkach. Počas setu sa očividne dobre zabávali a dobre ma pobavila ich škodoradosť, keď Nickovi odpadol činel z jeho bohatej súpravy a následne musel byť zachraňovaný jedným z technikov. Čo sa týka samotného frontmana Bruca Dickinsona, tento človek tvorí v podstate polovicu pojmu Iron Maiden. Je len málo kapiel, ktoré majú v čele takú osobnosť a talentovaného speváka zároveň. Ten človek musel počas koncertu nabehať niekoľko kilometrov a bolo ho plné pódium. Okrem toho skákal, tancoval, bavil sa s publikom a počas jednej skladby sa podujal štverať na konštrukciu pódia, a to nehovorím o skvelom speve, keď bez problémov vyspieval aj tie najzložitejšie pasáže. Výkon kapely bol proste úžasný a päťtisícové publikom ho patrične odmenilo. Hlavne počas rokmi osvedčených hitov bola atmosféra v hale perfektná a nenašiel sa človek, čo by nepoznal aspoň refrény. S vecami z nového albumu to bolo trocha horšie, ale aj tak to stálo zato. Tento koncert jednoducho prekonal všetky akcie, ktoré som doteraz videl a som zvedavý, ako dlho mu toto prvenstvo ostane.

[ Rasťo Perniš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]