r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


X-mass
Deicide, Destruction, Nile, Amon Amarth, Graveworm (neprišli), Dew Scented, Misery Index
18.12. 2003, Abaton - Praha-Holešovice (CZ)

Naozaj pekný koncertný záver roka nám sľubavalo osadenstvo Shindy Productions a už na začiatok môžem prezradiť, že to celé dopadlo výborne.
Cesta do Prahy ubehla vcelku fajn i vďaka funkčnému kazetovému prehrávaču v aute. Dokonca tesne pred Prahou ktosi z osádky vyhrabal medzi kazetami Horkýže Slíže, takže finále bolo jasné... Pri hľadaní klubu samotného sme si trochu zaspomínali na vysokoškolskú matematickú analýzu, pretože vďaka obmedzenej množine názvov ulíc na našej pražskej mape sme boli nútený využiť iteračnú metódu. "Matematika" však nesklamala a i keď s oneskorením, dorazili sme tam, kde bolo treba.
Vďaka neskoršiemu príchodu sa nám podarilo prepásť Misery Index. Škoda, tešil som sa na nich. Podľa toho, čo som sa aspoň od známych dopočul, tak zahrali dobre. Predviedli sa poriadnym kusom deathu a grindu v poriadne rýchlom tempe.
Do sály, ktorá už pomaly praskala vo švíkoch, som sa dostal po prvej skladbe druhých v poradí Dew Scented. Tvorbu týchto Nemcov možno charakterizovať ako melodickú zmes thrash a death metalu švédskeho charakteru, pričom celý svoj set odohrali v rýchlom tempe a ani medzi skladbami sa zbytočne nezdržiavali zbytočnými serepetičkami. Jednoznačným plusom bolo aj to, že páni svoje nástroje vcelku dobre technicky zvládali.
Vivat Európska únia. Už aby si nás zjedla, aby nám tie kapely neunikali... Prečo? Pretože niektoré si na svoje turné po Európe berú iba ID karty, po našom občianke preukazy, ktoré sú im pri prechode hraníc EU na dve veci: na nič a na nič, čo na svojej koži okúsili taliani Graveworm. Nuž čo, prišli sme o synfonicko-black-metalové spestrenie death metalom ovládaného programu o oni si trochu pokvasili na nemeckých hraniciach, kde čakali na svoj konvoj.
Graveworm teda vypadol z kola von a my môžeme upriamiť pozornosť na severanov Amon Amarth. Nemôžem si pomôcť, ale túto kapelu akosi nemusím. Možno je to tým, že skôr, než som sa k nim dostal či už cez štúdiovú nahrávku alebo živé vystúpenie, som sa o ich death metalale vernému odkazu starej švédskej či vikingskej death metalovej školy dočítal a dopočul v podstate iba samé chvály, čo bolo jednoznačne iba na škodu veci. Hudbu produkujú vcelku jednoduchú, dosť chytľavú, niekedy až doterne. Jednoduchosť hudobná je skĺbená aj s tou rytmickou (ako sa rozbehli na začiatku, tak sa aj dovalili do konca), takže po čase sa človek nemôže ubrániť kolovrátkovému dojmu z tejto kapely.
Vrcholom večera mali byť pre mňa americkí faraóni Nile. Ich agresívny, rýchly a predovšetkým brutálny death metal na vyspelej technickej úrovni výborne kombinovaný s arabskými motívmi už niekoľko rokov boduje medzi metalovou pospolitosťou. Ako odbornou, tak i poslucháčskou. Ich štúdiová tvorba je výborná. Niet pochýb. Ale zažiť Nile naživo, to je o niečom úplne inom, (to je ako povodeň, nepreháňam, po ich sete som vždy úplne mokrý, hehe), pretože všetko dobré z CD je umocnené aj vizuálnym rozmerom. Nie inak tomu bolo aj tentokrát v Prahe. Pódiu panoval predovšetkým basgitarista, ktorému úspešne sekundovali po jeho stranách obaja gitaristi. Všetci traja obhospodarovali aj mikrofóny. Ani jeden sa však nijako neflákal a zákutia svojho hmatníka poznal dokonale. Keď sa k tomu pripočíta výborne zvládnutá technika hry na nástroji, tak máme dobrý základ, na ktorom Nile vie stavať, pretože produkuje hudbu typu byť čo najrýchlejší, ale všetko je do detailu premyslené. Samozrejme intonačné či rytmické lahôdky neboli výnimkou, ale skôr pravidlom. Bubeník sa taktiež blysol v tom najlepšom svetle a mimo rýchlosti a vytrvalosti disponuje aj citom pre rytmus a štýlovú presnosť. Takže kto ešte nevidel naživo, určite treba využiť najbližšiu možnosť a to isté platí aj pre nás, čo sme ich videli už niekoľko krát.
Po krátkej pauze sa pódia zhostila nemecká thrash metalová legenda Destruction. Tá toto leto oslávila na Swiss Metal Days festivale svoju dvadsiatku. Ich tvorba ma akosi minula, takže som si natoľko nepochutnal na žiadnom hite tak, ako tá časť publika, ktorá zaujala najbezprostrednejšie pozície pod pódiom. Inak deštrukčníci odsýpali riadnym tempom a času na oddych nebolo veľa. Občas basák zahasil nejaký ten preslov, ale to iba vtedy, keď mu technik ladil basový orgán alebo mal potrebu pripomenúť staré zlaté časy.
Satanáši Deicide odpálili svoj zhruba hodinový program v dobrej nálade a pekne zhurta. Ich tvorbu som kedysi prestal sledovať po Once Upon The Cross, ale tento ako aj prechádzajúci český koncert v novembri 2002 v Brne ma akosi nútia, aby som si doplnil svoju vedomosť aj o ich novšiu tvorbu a to aj napriek tomu, že (ako som sa dočítal) ich posledné dva albumy nie sú až také kvalitné ako ich dávna klasika. Už od začiatku vystúpenia amíkov sa z davu vyčlenila riadna bublanina, ktorá ustala až keď kapela dohrala a dokonca som v nej zahliadol aj bulharskú vlajku (žeby sa niekto unúval až z Bulharska...?). Celkovo kapela odohrala svoj koncert v plnom nasadení, s úplnou ľahkosťou a prehľadom a bez akéhokoľvek zaváhania.
Akcia skončila krátko pred polnocou po takmer sedemhodinovom prívale muziky. Prestávky medzi jednotlivými kapelami boli minimálne, čo akiste prispelo ku spokojnosti všetkých zúčastnených. Návštevnosť bola myslím tiež super, však ktorého organizátora by nepotešilo zhruba 900 hláv? Priestory klubu Abaton sú vynikajúce. Tvorí ich viacero miestností, pričom v jednom z barov bolo nainštalované veľké plátno, na ktorom mali popíjajúci možnosť sledovať dianie na pódiu (podobne ako je to napríklad v brnenskej Flede). Negatívom klubu pre túto akciu bola nedostatočná veľkosť priestoru, kde sa hralo a teda už od samučičkého začiatku sme sa pod pódiom tlačili hlava nehlava a keby nás bolo o kúsok viac, tak by to už bolo asi nezvládnutelné. Zvukovo sa akcia myslím tiež vcelku vydarila, i keď boli miesta, kedy sme sa topili v riadnom zvukovom guláši.

[ jimi ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999