[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Shaark, Depresy, Master
27.3.2004, Galéria Duna - Bratislava (SK)

Po dlhšom čase sa v bratislavskej Dune konal koncert prevyšujúci lokálne merítko aspoň o onu povestnú piaď. Bohužiaľ slabučká propagácia a premrštená cena spôsobili slabučkú návštevu -- mám pocit, že za 2/3 ceny by prišlo dvojnásobne viac ako odhadom 70 ľudí a vyzbieraná suma by mohla byť vyššia.
S vyše hodinovým oneskorením (prečo?) vystúpili na pódium bzeneckí SHAARK. Napriek faktu, že renomé týchto ortodoxných trasherov je slušné, ťažko nájdem dôvod, ktorý by ma prinútil napísať čokoľvek výrazne pozitívne. Hluk dvoch gitár a dvoch spevákov, thrashová nakladačka, cover od Pantery (ako tak pozerám na report z Jablonice, tradičná súčasť vystúpení SHAARKU), ale inak tak trochu zbytočný koncert určený hlavne pre nostalgických pamätníkov čias, keď thrash ničil svet. Pre mňa SHAARK stále ostáva viac synonymom pre kvalitné štúdio ako koncertným lákadlom.
Najväčším lákadlom pre rozmaznanú Bratislavu mali zrejme byť DEPRESY, ktorí hlavné mesto nemajú obzvlášť v láske. Paradoxné je, že možno práve nutnosť zaplatiť Trenčanov (ktorí sa navyše v Blave ukážu zase o mesiac) sa výrazne podpísala pod cenu vstupenky a tak aj -- kontraproduktívne -- pod žalostnú návštevu. DEPRESY však zahrali kvalitný (až na štandardné "dunovské" zvukové patálie), typický set. Hralo sa prevažne z "Psychomantium Phenomenon", ale s pribúdajúcim časom sa kapela ponárala čoraz hlbšie do vlastnej histórie. Rozbehnutý rýchlik z Trenčína preletel stanicu "Sighting" a zabrzdil v pravekom -- mnohými stále najmilovanejšom -- "A Grand Magnificence", z ktorého zazneli na veľkú radosť publika "Kisses Of Suffering" a prídavková "Unpure Romanticism - part 2. - Drama". Kapela šľapala (až na Vesperovo takmer fatálne zakopnutie na stiesnenom pódijku) bez chybičky. Giannine klávesy bolo napriek obavám počuť dostatočne -- skrátka DEPRESY zahrali len to, čo sa čakalo, ale napriek tomu (alebo práve preto) pod bedlivým dohľadom pána vydavateľa Shindyho potvrdili, že na Slovensku stále a zaslúžene patria k špičke.
Nasledovala pauza a viac ako hodinový nášup pána, ktorý by sa nestratil ani v ZZ TOP -- bradatej legendy Paula Speckmanna (činného o.i. v KRABATHOR) a jeho MASTER, tentokrát tvoreného bicmanom a gitaristom zo SHAARKU. MASTER začal s death metalom v čase, keď človeku, čo píše tieto riadky sfukovali štyri sviečky z torty, teda v dávnom, temnom roku 1985. V čase, keď deathmetalová scéna bola o čistom UG a to, na čom záležalo, bol poriadny bordel a veľa piva. A zdá sa, že v hlave Paula Speckmanna sa za 20 rokov veľa nezmenilo. "I'm thirsty, do piče, I hope the pivos will come soon", hodina toho istého rytmu bicích, sranda v podobe primitívneho old-school deathíku okoreneného zopár sólami. Každú začínajúcu bandu by diváci s takýmto výkonom poslali do kade ľahšie, ale nonšalantnosť a totálna pohoda, čo vyžarovala z basáka a speváka v osobe frontmana miesto sklamania vyčarila na tvárach prítomných skôr príjemne pobavený úsmev. Plusom je, že MASTER ukázali, že na šľapajúci death metal stačí dokopy 10 strún, čo je v dobe módnych, ale často zbytočných šesťstrunných bás a zdvojených či sedemstrunných gitár príjemné retro. Deathový MOTÖRHEAD, dalo sa počuť v dave, a nebolo ku pravde ďaleko. Faktom však je, že o štvrť na jednu, po odznetí posledného tónu, sa o prídavok nepokúšal nikto ani len symbolicky...
Ťažko vyniesť verdikt o tejto akcii -- ja sám mám pocit viac pozitívny ako zlý, ale jedným dychom musím dodať, že slovenskí organizátori by mali povinne absolvovať kurzy z marketingu a základov ekonómie. Ale nebudem vrtákom -- vďakabohu aspoň za to, čo máme.

[ Thorn ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]