r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Jethro Tull
23.5.2004, Incheba - Bratislava (SK)

Či sa nám to páči alebo nie, prítomnosť hudobných hviezd prvej veľkosti v porovnaní s okolitými štátmi (snáď až na Ukrajinu:)) je u nás stále skôr výnimočná ako pravidelná. Nebudem sa teraz zamýšľať nad tým, či je to spôsobené nie práve najlákavejším renomé Slovenska v zahraničí, nedostatkom schopných organizátorov či pochybnostiach o úspešnosti takýchto podujatí u nás (prirodzene vrátane úspešnosti finančnej). Dôležitejšie je, že po nemastnom-neslanom Davidovi Gahanovi či žiaľ stále viac popovom Stingovi sa slovenský rockový fanúšik mohol konečne tešiť na poriadne krmivo. Do Bratislavy totiž zavítal jeden z najvýraznejších a zároveň najoriginálnejších zjavov svetového rocku, britská kapela JETHRO TULL. A keďže legendy sa na Slovensku zatiaľ až tak často nevyskytujú, nemohol som v hale C bratislavskej Incheby spolu s ďalšími cca 5 - 6 tisíckami ľudí chýbať. Áno, vidíte dobre, hala bola na moje prekvapenie veľmi slušne zaplnená, ba nebojím sa povedať, že miestami až narvatá. Nad vhodnosťou tohto výkvetu komunistickej architektúry na kultúrne podujatia všetkých druhov tiež veľmi dumať nejdem, situácia je o to smutnejšia, že Bratislava na koncerty väčších rozmerov lepší priestor vlastne nemá. Niežeby sa dnes Incheba v mojich očiach nejako prudko neosvedčila, základné funkcie, ktoré sa od nej očakávali, viac-menej splnila, skôr mám na mysli to prostredie a celkový dojem z neho.... Tak, tým som si väčšinu nie pozitívnych poznámok nadnes vyčerpal, a venovať sa teraz budem tomu príjemnému....
Začiatok koncertu bol ohlásený na dvadsiatu hodinu, a čuduj sa svete, meškanie nebolo ani 15-minútové. Niečo pred 20:15 na pódium vychádza basgitarista Jonathan Noyce a koncert zaháji známou basovou melódiu z úvodu výbornej "Living in the Past". Prichádzajú ostatní členovia a skladbu rozvinú skôr jazzovejším smerom v porovnaní s tvrdšou albumovou verziou. Hneď od prvej chvíle je jasné, kto je na pódiu pánom. Ian Anderson a jeho priečna flauta si okamžite získavajú celé publikum, ktoré kapelu po každej skladbe častuje búrlivými ováciami. Okrem Iana bolo na pódiu najviac cítiť jeho dlhoročného súputníka, gitaristu Martina Barreho. Jeho hra bola taká univerzálna, ako som už dlho nevidel. Nielenže dokázal zo svojho Stratocastera vylúdiť nádherné bluesové doprovody, krásne vyhrávky či feelingové sóla, ale keď bolo treba, vedel aj poriadne zatlačiť na pílu a vyhoblovať nejeden prekvapivo tvrdý riff. Ďalším sympatickým starčekom v kapele je klávesák Andre Giddings, ktorý svojou melodickou hrou Iannovi a Martinovi výborne sekundoval. Pár skladieb obohatil akordeónom. Z rytmickej sekcie bol výraznejší bubeník Doane Perry, svoju rešpekt vzbudzujúcu súpravu mal rozloženú v niečom, čo sme pracovne nazvali akváriom:)) Od zvyšku pódia ho totiž oddeľovala plexisklová stena, ktorej význam mi celkom nedošiel. Búchal mimoriadne pestro, z jednotlivými rytmami sa vyslovene hral a nebál sa použiť ani dvojšlapku. Basák Jonathan Noyce bol najmladším aj najnevýraznejším účinkujúcim, hlavne kvôli dosť nevýraznému zvuku jeho basgitary, aj keď aj on sa blysol krátkym sólom. Hlavné slovo mal však jednoznačne Ian, po pódiu toho nabehal viac ako mnoho o tridsať rokov mladších frontmanov, v žiadnom prípade však nie na úkor hudobníckeho výkonu. Keď uvážim, že väčšinu koncertu buď hral na flaute alebo spieval, prípadne hral na španielke, ešte teraz sa divím, že mu stačil dych.... Medzi skladbami mal viacero vtipných príhovorov, a bolo vidieť, že si koncert naplno užíva.
Jethro Tull zahrali prierez svojou 35-ročnou kariérou. Znamená to, že koncert bol po žánrovej stránke mimoriadne pestrý. Či už vám od nich sedia viac bluesové resp. blues-rockové začiatky, či preferujete tvrdšie hard-rockové veci alebo skôr ľudovou tvorbou inšpirované folk-rockové akustické pesničky, či vás oslovili viac progresívnejšie resp. art-rockové albumy alebo nahrávky ovplyvnené klasickou hudbou, Jethro Tull dnes dodali všetkého dostatok. Osobne ma dostali práve prog/art-rockové až jazzové skladby, ani nie tak zložitosťou, ako tým, že takto hrali pred 30 rokmi.... Myslím že nejedná súčasná "progresívna" kapela by po vzhliadnutí tohto koncertu mohla zabaliť krám. Skladby ako "Songs from the Wood", "Minstrel in the Gallery", "Warchild", "Heavy Horses" alebo "Too Old to Rock and Roll: To Young to Die" pôsobia naživo vynikajúco. No a keď okolo desiatej spustil Martin Barre úvodný riff z "Aqualung", bolo jasné, že sa blížime ku koncu. Vlastne nasledovali už len dva prídavky, počas ktorých medzi ľudí putovali dva obrovské biele balóny so siluetou Iana hrajúceho na flaute, Jethro Tull sa poďakovali nadšenému publiku a bolo po koncerte.
Napriek tomu, že som sa dosť obával zvukovraždy v štvorcovej inchebáckej hale, bol som v tomto smere tiež príjemne prekvapený, i keď ani tu to nebolo bez chýb. To, že bola flauta miestami nadmerne hlasná, sa ešte dá ospravedlniť, samozrejme šéfom je tu Ian. Ale že basu bolo skôr cítiť ako počuť, to sa mi už veľmi ospravedlňovať nechce. No a že nebolo takmer vôbec počuť činely, to bola vyslovene škoda, Doane Perry ich tam mal peknú kôpku, a vôbec nie len pre parádu. Ale ako som už spomenul, celkovo zvuk predčil moje očakávania. No a keď k tomu pripočítame ešte bez výraznejších zádrheľov zvládnutú organizáciu v podaní agentúry XL Promotion, vychádza mi, že v upršaný nedeľný večer 23. mája 2004 sa rozhodne oplatilo vytiahnuť päty z domu. Zatiaľ jednoznačný kandidát na koncert roka na Slovensku, i keď jedným dychom treba dodať, že doteraz v podstate konkurenciu nemá. Veľmi dúfam, že sa do konca roka nejaká nájde....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits