r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

fotoreport Alice Cooper, Brides of Destruction, Firestorm, 23.6.2004, Bank Austria Halle/Gasometer - Viedeň (AT)
fotoreport Castaway, Amalthea, Legion of Doomed Lands, Alice Cooper Revival, Death Revival, 11.6.2004, DK Lúky - Bratislava (SK)
report Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK)
fotoreport Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK)
report Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK), Darkoldus
report Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK), Dáša
report Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK), Rasťo "Noctis" Perniš
report Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK), Pavol Brnoliak
fotoreport Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival, 7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica (SK)

Alice Cooper, Brides of Destruction, Firestorm
23.6.2004, Bank Austria Halle/Gasometer - Viedeň (AT)

Starý harcovník ALICE COOPER bol opäť raz úspešne exhumovaný, koncom roka 2003 vydal nový album "The Eyes of Alice Cooper" a ako slušnosť káže, rad prišiel aj na súvisiace svetové turné. A keďže už nejaký ten piatok przní slovenské a české pódiá súbor Alice Cooper Revival, v ktorého radoch mám tu česť pôsobiť aj ja, bola účasť na viedenskej zastávke tour povinná. Gasometer i miesto na parkovanie sme našli bez problémov, už len vyčkať cca hodinku do devätnástej, kedy začali púšťať do sály. Zaujali sme výborné fleky v strede úplne vpredu a čakali, čo sa bude diať.
Okolo 19:30 sa na pódiu zjavila kapela FIRESTORM. Nemecké príhovory medzi pesničkami a chytajúce sa domáce publikum naznačovalo, že ide o nemeckú alebo rakúsku kapelu. Však to aj tak vyzeralo. Ide o jeden z tých spolkov, ktorý je založený vyslovene na imidži, a hudobná produkcia je až na druhom mieste, resp. druhotriedna. Pohybujeme sa niekde v intervale, ktorý ohraničuje Rammstein, Marylin Manson či Fear Factory, k tomu si pripočítajte zlý buzivokál a ohnivá búrka je na svete. Áno, hádate správne, naša výprava uvítala, keď kapela po svojich 30 minútach slávy zbalila fidlátka a zmizla z pódia.
Aj druhá predkapela večera trávi pred zrkadlom zrejme viac času ako by bolo zdravé, len sa to aspoň dá počúvať. BRIDES OF DESTRUCTION, kde okrem iných hrá napríklad istý Nikki Sixx z istých Mötley Crüe a istý Tracii Guns z istých L. A. Guns, predviedla nadupaný hard-rockový, miestami až metalový set v duchu tvorby slávnej minulosti spomínaných dvoch členov. Samozrejme netreba zabúdať na imidž zlých, otrhaných a večne naliatých dirty rockerov a silácke pózy. Myslím, že keby táto kapela vo svojich radoch nemala známe mená, ani pes by po nej neštekol, inými slovami, v krčmách a kluboch po celom svete hrajú takýchto kapiel stovky, no a tam niekde asi patria aj BOD. Nebolo to síce vyslovene zlé, rokmi získané skúsenosti hudobníkov boli jasne vidno, ale ani nevesty skazy ma nezbavili dojmu zbytočného naťahovania času pred tým bodom programu, kvôli ktorému sme tu.
Približne o desiatej však už bolo všetko pripravené a atmosféra v hale, najmä v prvých radoch, značne zhustla. Ešte pred začiatkom sa nám podarilo získať playlist a pri pohľade naň bolo jasné, že dnešná show bude riadne archaická a úchylná. Na jednej strane to bolo super, lebo sme vedeli, čo sa bude diať, na druhej strane sa však trochu stratil moment prekvapenia.... No ale meditovať nad tým nebolo veľmi kedy, pretože to už znela prvá vykopávka večera, skvelá "Hello Hooray", počas ktorej sa ALICE COOPER vynára na pódiu. Nasledovaná bola jednou z prvých hitoviek "No More Mr. Nice Guy", ktorá btw svojho času neunikla pozornosti ani istého Davea Mustaina a jeho sebránky Megadeth. Pokračujeme niečím z novinky, konkrétne rezkou "Man of the Year", ktorú však strieda ďalšia prehistorická "Billion Dollar Babies". Nasleduje opäť niečo čerstvé, konkrétne "Between High School & Old School", ktorá btw nový album dosť výstižne charakterizuje:)) Aj ďalej sa pokračovalo striedaním novších vecí s archívnymi tajomstvami, výborné boli "I'm Eighteen" i "Desperado". Ku každej skladbe samozrejme patrila show. Síce nič extrémne výpravné, žiadna gilotína ani Frankenstein sa dnes nekonali, ale aj tak bolo okrem počúvania aj na čo pozerať. Vo vizuálnej stránke programu sa okrem rôznych rekvizít ako napríklad živý had intenzívne angažovala aj dievčina zvaná Calico Cooper, zhodou okolností dcéra spievajúceho otecka. O hudobnú stránku sa bezchybne postarala sprievodná kapela v zložení Ryan Roxie (gitara), Eric Dover (gitara), Tommy Clufetos (bicie) a Chuck Garric (basa). Zvuk bol tiež výborný (i keď vpredu hneď pod pódiom býva málokedy ideálny), takže sme sa mohli nechať unášať ďalšími skvelými číslami: "Halo of Flies", málokedy hrávaná "Sick Things" či staro-nová zmeska "Gutter Cats/Backyard Brawl". Jedným z vrcholov však určite bola ultraúchylná "Cold Ethyl" s ľahko nekrofilnou tématikou (One thing I miss is Cold Ethyl and her skeleton kiss | We met last night making love by the refrigerator light) a láskanie sa Alicea s figurínou počas nej, keď predtým úspešne zaškrtil Calico:)) To si logicky zaslúži patričný trest, a tak znova obživnutá Calico nasadzuje Aliceovi zvieraciu kazajku, v ktorej za doprovodu akustickej gitary Erica Dovera spieva slaďák "Only Women Bleed" (to už radšej ani nechcem vedieť o čom je:)) a "Ballad of Dwight Fry", počas ktorej sa z kazajky vyslobodzuje a definitívne znesie Calico zo sveta. Záver setu obstaráva obligátna "School's Out" s riadne natiahnutou sólovaciou pasážou. Našťastie kapela sa nenecháva dlho prosiť a prídavok začína snáď najbrutálnejšou skladbou z celej tvorby, podladenou "Brutal Planet", skríženou s "Wicked Young Man". "Poison" ja osobne kvôli chorobnej obohranosti príliš v láske nemám, ale dnes sa mi veľmi páčil a že spievala celá hala, to snáď ani netreba dodávať. No a na úplny koniec prichádza rock and roll pekne od podlahy, "Under My Wheels", kde si Alice zacvičil a zaskákal, čím dokázal, že ešte zďaleka nepatrí do starého železa. Ak zoberieme do úvahy, že tento bezmála 60-ročný rocker (ročník 1948) bezchybne odspieval takmer dvojhodinový koncert, ani raz mu nedošiel dych a popritom samozrejme robil všetky tie srandičky, klobúk dole....
Po koncerte sme ešte chvíľku čakali pri tourbuse, ale keďže dosť nepríjemne pršalo, nikomu sa veľmi von nechcelo. Takže sme iba prehodili zopár slov s Calico a Ryanom, a keď sa všetci pozbierali (posledný prišiel Alice:)), autobus vyrazil a my po chvíľke tiež. Ako sme poobede Gasometer ľahko našli, tak sme sa večer (vlastne už po polnoci) nevedeli z Viedne vymotať. Nakoniec však všetko dobre dopadlo, okolo druhej som bol v posteli a ráno som mohol pekne ísť s nepočujúcim pravým uchom do práce.
Playlist: Hello Hooray, No More Mr. Nice Guy, Man of the Year, Billion Dollar Babies, Between High School & Old School, Muscle of Love, Be My Lover, Who Do You Think We Are?, What Do You Want from Me?, I'm Eighteen, Desperado, Halo of Flies, Sick Things, Gutter Cats/Backyard Brawl, Cold Ethyl, Only Women Bleed, Ballad of Dwight Fry, School's Out, Brutal Planet/Wicked Young Man, Poison, Under My Wheels

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits