r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Súvisiace články:
fotoreport Masters Of Rock 2004 SK, 2.-3.7.2004, Slnečné jazerá - Senec (SK), 1. deň
fotoreport Masters Of Rock 2004 SK, 2.-3.7.2004, Slnečné jazerá - Senec (SK), 2. deň
report More//Than//Fest 2004, 18.-19.6.2004, amfiteáter - Martin (SK)
fotoreport More//Than//Fest 2004, 18.-19.6.2004, amfiteáter - Martin (SK)
report Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ), Golo
report Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ), Darkoldus
fotoreport Metalmania 2004, 14.3.2004, Hala Novesta - Zlín (CZ)
report Helloween, Rage, Seven, 7.11.2003, športová hala Bôrik - Žilina (SK), jimi
report Helloween, Rage, Seven, 7.11.2003, športová hala Bôrik - Žilina (SK), Rasťo
report Wacken Open Air, 31.7.-2.8.2003, Wacken (GER)
report Stratovarius, Symphony X, Thunderstone, 26.4.2003, SH Borik - Zilina (SK), jimi
report Stratovarius, Symphony X, Thunderstone, 26.4.2003, SH Borik - Zilina (SK), Rasťo

Masters Of Rock 2004 SK
Vindex (SK), Apple Juice (CZ), E!E (CZ), Kurtizány z 25. avenue (CZ), KJU: (GER), Divokej Bill (CZ), Arakain (CZ), Tři Sestry (CZ), Europe (SWE), Stratovarius (FIN), Žirafa (CZ), Fleret (CZ), Grexabat (SK), Brouci (SK), Kiss Forever Band (HUN), Vypsaná Fixa (CZ), Wouhout (CZ), Olympic (CZ), Desmod (SK), Pink Cream 69 (GER), The 69 Eyes (FIN), Helloween (GER), In Extremo (GER)
2.-3.7.2004, Slnečné jazerá - Senec (SK)

A je to tu znovu. Tak ako minulý rok, tak aj tento rok sa agentúra Pragokoncert vrhla do organizovania ďalšieho ročníka populárneho festivalu Masters Of Rock. Na moje počudovanie, prekvapenie a v konečnom dôsledku aj radosť sa tento ročník mal uskutočniť zároveň aj na tradičnom mieste (Vizovice) a tiež na Slovensku (Senecké Jazerá), čo považujem za geniálny ťah na bránu. Pôvodne som bol pevne rozhodnutý sa na tento festival ísť pozrieť do spomínaných Vizovíc na Morave, no po zistení, že sa uskutoční aj slovenská verzia a kúsok od môjho bydliska, nebolo nad čím uvažovať. Los padol na Senec. Tak už bolo potrebné si len všetko dobre naplánovať a čakať na osudní piatok 2.7.2004.
V deň D ráno sa naplnilo auto účastníkmi, medzi ktorými nechýbal ani náš maskot festivalu, malí 5 mesačný Lukáško s maminou a vyrazilo sa smer Senecké jazerá. Cesta nebola dlhá a tak po rôznych vybavovaniach sme konečne dorazili do areálu kempu, kde to už vrelo festivalovou náladou. Rýchlo sme sa ubytovali v miestnej nocľahárni a ja som sa snažil čo najskôr dostať na prvé kapely, no náhoda je ako vždy pri takýchto monster podnikoch vrtkavá a tak sme museli nejaký ten čas čakať na vstup a prvú kapelu dňa Vindex som si vypočul iba z diaľky. Túto kapelu som už videl pred pár týždňami na More//Than//Feste v Martine (report), tak to nebola až taká smrteľná strata.
Keď sme sa konečne dopracovali do areálu festivalu, bola akurát technická prestávka. Preto som sa rozhodol preskúmať miestne stánky s občerstvením a po zistení, že v celom areály čapujú len Plzeň za 35Sk som sa z nechuťou vrátil mimo areál do základného tábora všetkých Bratislavákov bufetu U Bielej Myši, kde čapovali mne veľmi blízke a chutné pivko Bažant. Tak sa teda stalo, že som vcelku prepásol kapelu Apple Juice a prišiel som až na ich posledné dve skladby, ale pravdupovediac, asi som o nič neprišiel. Trochu viac som sa tešil na legendu Českého punku E!E, ktorých som síce už dávnejšie videl, ale opakovanie je zdravé. Hlavne u takýchto kapiel. Ako som predpokladal, kapela odviedla skvelý výkon, poriadne sme si zahovnovali a zapunkovali a tak to má byť. Po nich nasledovala ďalšia legenda Českej scény, Kurtizány z 25. Avenue, no tých som už videl tak nespočetne veľa krát, že som nemal príliš veľkú chuť si to prežiť na slnku znovu a preto som si pozrel iba pár skladieb a šiel sa pozrieť za známymi po areáli. Kapela samozrejme podala svoj štandardný výkon.
Pri pohľade do rozpisu kapiel som sa rozhodol si šetriť sily na večerný koncert mojich obľúbených kapiel, preto som v družnej debate vypustil nasledujúcich Nemcov KJU: a pod pódium som sa vrátil na zvukovú skúšku mojej obľúbenej tancovačky Divokej Bill. Zo začiatku to bolo dosť chladné vystúpenie, čo som rozhodne nečakal. Po pár skladbách sa však začalo tancovať a tak som sa pridal do davu aj ja, pričom sme si s kapelou zahulákali pár hitov, takže náladička sa dostavila. Ako som tak pozeral okolo seba, ortodoxný metalisti len krútili hlavami, ale táto kapela predstavuje ozaj masovú zábavu. Úplne zničený a zaprášený nielen na odeve, ale aj v hrdle som sa opäť odobral do základného tábora na pár pív a šiel sa na skok pozrieť, ako to dnes hraje Arakainom. To je tiež jedna z kapiel, ktorej program som videl nespočetne veľa krát a tento rok už 4 krát, tak som si mrkol pár piesní a šiel si do neďalekých stánkov dať niečo pod zub.
Moje napätie hustlo každou minútou a nesmierne som sa tešil na nasledujúcu kapelu, pre mňa jedna z najlepších rockových kapiel z Čiech, Tři sestry. Na pódiu sa objavujú známe tváre, Sahula, Fanánek, Supica... Tak, môže začať zábava! Veru, vôbec nás nešetrili! Začali pekne od podlahy. Všetky najväčšie hity. Aj napriek tomu, že som bol pôvodne rozhodnutý, že si ich len pozriem, po pár skladbách som sa už točil v kole pod pódiom ako za starých čias. To malo za následok, že sa mi skoro podarilo stratiť foťák, ale vďaka dobrej duši mi bol navrátený, síce v úbohom stave, ale funkčný (týmto ďakujem neznámemu nálezcovi). Keď si to tak spätne vybavím, tak takto dobrý koncert Sestier som nezažil už roky! Dokopaný a zničený som sa dopotácal k základni u Bielej Myši a na zdravie členov Sestier som si dál pár korbelov.
Za skandovania spoluidúcich "Final Countdown" som sa opäť presúval pomaly do areálu, kde sa chystala ďalšia legenda rocku, švédska kapela Europe, ktorá sa po nejakom čase dala zase dohromady a vybrala sa na koncertné turné. Musím sa priznať, že ma to veľmi potešilo, pretože svojho času som ich mal vcelku rád. Jáááj, ale čo nastalo po ich príchode na scénu, to im môžu závidieť veľa svetových hviezd. Kapela šlapala na 100% ako pred rokmi, na pódiu a rovnako i pod ním panovala neskutočná atmosféra a pri chorobne známych hitoch publikum burácalo a odspievalo všetko spolu zo spevákom, ktorý bol aj po rokoch v skvelej forme. Samozrejme nechýbali hity ako "Rock The Night", či už spomínaný megahit "Final Countdown" na záver. Čo k tomu dodať? Skvelá zábava, skvelá kapela, skvelý ohlas publika!
Mnohí kamoši ma bombardovali chválami na nasledujúcu kapelu Stratovarius z Fínska. Keďže takéto kapely nepočúvam a ani nejako nepoznám, nechal som sa prehovoriť a šiel som si to s nimi pozrieť. Ufff, tak čakal som všeličo, ale toto ozaj nie. Kapela to síce môže byť dobrá, ale toto vystúpenie podľa mňa úplne odflákali, pre mňa to bolo ozaj sklamanie večera. Jednak, že takejto muzika asi nerozumiem a ako píšem, kapela bola nejaká rozladená, čo sa odrazilo na výkone, ale to je môj názor. Verím, že ma tu fanúšikovia tejto kapely ukameňujú a budú tvrdiť opak, ale to je zase ich názor. Ďalším negatívom bolo, že sa kapela nechystala skončiť v riadnom hracom čase a spolu s prídavkami hrali skoro dve hodiny, čo je aj na ortodoxného fanúšika pekná pálka.
Po krátkom spánku nastalo ráno R. Pôvodný plán bol sa ísť čo najskôr najesť, aby som si pozrel aj ranné kapely, ale prax opäť ukázala, že sa od teórie výrazne odlišuje. Pod pódium som sa teda dostal práve na začiatok kapely Grexabat, čo je podľa mňa úplná hanba rockovej muziky vôbec! Nechápem, komu sa toto môže páčiť, nemá to hlavu, ani pätu, napriek tomu, že tam hrajú známe to postavičky Slovenskej scény. Tak toto nemusím. Ešte som sa na chvíľku šiel pozrieť, ako to hrá údajným Beatles zo Slovenska, kapele Brouci, to bola pohodová muzika a musím povedať, že celkom to ušlo. Tiež ma pár ľudí nahováralo, aby som si šiel pozrieť nasledujúcu kapelu z Česka, Vypsaná Fixa, vraj to je objav rockovej scény, ale po vypočutí niekoľkých skladieb som usúdil, že to nie je moja parketa. Zatrúbil som na ústup a vypočul som si to z dostatočnej vzdialenosti. Na nitranov Desmod som sa asi ako jediný z našej obrovskej partie celkom tešil. Prečo mi učarovali ani neviem, raz som bol na ich koncerte a odvtedy sa to nejak za mnou tiahne, skrátka táto kapela je síce totálna mediána tlačenka, ale mne sa aj tak páči, lebo mám takúto muziku vcelku rád. Pri tejto kapele sa konečne prebudilo aj publikum a začalo skákať. Veď sa ani niet čomu čudovať, veď to je muzika na skákanie a jednoduché texty si zapamätá každý, čo bolo počuť aj na ohlase publika, keď všetky refrény spievalo s kapelou. Bol som spokojný, zahrali mi skladby, ktoré sa mi páčia.
Po doplnení prevádzkových tekutín U Bielej Myši som sa do areálu vrátil na začiatok kapely, ktorú som si chcel naozaj vychutnať. Bola ňou Maďarská kapela Kiss Forever band, ktorá ako to už jej názov napovedá, hrá prevzaté skladby od istej rockovej legendy 70-80 rokov. Ako znalec originálu musím konštatovať, že sú ozaj na vysokej úrovni, nielen čo sa týka originálneho oblečenia a maľovania, ale aj po hudobnej stránke. Podali skvelý výkon, občas som mal pocit, že tam stojí originálna kapela, ale tomu nezodpovedal počet fans v publiku. Zahrali všetky známe hity, bol by problém ich všetky spočítať, ale mal som radosť, že som po rokoch zase oprášil nestarnúce texty v mojej hlave. Po nich nasledovali starí praotcovia Českého rocku, večne mladý Olympic. K ich vystúpeniu nie je čo dodať. Je to absolútne profesionálna kapela, hrajú vždy to, čo chcú fanúšikovia počuť a preto, že som ich už tento rok mal možnosť vidieť som to bral s rezervou a vypočul som si ich z tieňa stánkov.
Zvečerieva sa a už tu máme (pred)hviezdy druhého večera, Nemeckú kapelu Pink Cream 69. Pravdupovediac, tento štýl nieje mojim obľúbeným. Kapela síce hrala naplno, ale ako som tak pozoroval fans, neboli z nej trikrát nadšení. Podľa mňa tieto kapely sú len kopírky ich známejších hudobných vzorov a tým pádom mi neostalo nič iné, ako si ešte pár skladieb pozrieť a znovu sa odobrať do kľudnejších častí areálu. Naopak, na Fínsku kapelu The 69 Eyes som sa vcelku tešil. Počul som ich aktuálny album a celkom sa to dalo počúvať, i keď nie som príliš na tieto sladké kapely (mimo ich krajanov HIM, ktorí sa mi ešte vcelku páčia). Hneď od začiatku vystúpenia The 69 Eyes som mal dojem, že veľmi často si doma púšťajú koncerty a klipy práve kapely HIM, lebo ich pódiová show bola skoro na vlas rovnaká. Ale to je asi osud neskôr vzniknutých kapiel, že preberajú na seba image ich predchodcov. Tiež muzika bola v tom sladkom štýle, niečo medzi HIM a Sisters Of Mercy, teda v podstate taká hromadne počúvateľná muzika, čo bolo aj vidieť na ohlase fans. Celkom fajn oddychovka pred Heavy metalovým šialenstvom, ktoré nasledovalo po nich.
Musím napísať, že cez kapelu Helloween som sa prepracoval svojho času na metalovú scénu a ich album "Wals Of Jerricho" a následné "Keeper Of The Seven Keys (Part 1.-2.)" ma na dlho rokov spútali svojim čarom. Tento rok som síce už túto kapelu videl, ale vychutnal som si ju znovu. Samozrejme, že začali pekne od podlahy, teda od úplne starých albumov a postupne zazneli skladby skoro zo všetkých etáp vývoja kapely. Mňa samozrejme najviac potešili tie najstaršie fláky, na ktoré som si z chuti zaskákal a zahulákal spolu z tisíckami fans okolo mňa. Samozrejme nesmela chýbať ani spolupráca s publikom, takže 15 minútovka prekrikovania sa dvoch strán publika bola zdravým oživením vystúpenia. Trochu ma sklamal spevák, lebo nedokázal odspievať niektoré party, pri ktorých mu vypadával hlas, ale publikum ho vždy zachránilo. Ešte pár prídavkov a koniec.
Tak a teraz mal nastať hlavne pre mňa vrchol dnešnej noci a vlastne aj celého festivalu, stredoveké metalové(?) nemecké In Extremo. Túto bandu som mal možnosť vidieť už dva krát a vždy som nevedel odtrhnúť zrak a sluch od ich veľkolepej show. Podobne tomu bolo aj dnes. Síce malé pódium nedovoľovalo príliš veľké akrobatické čísla, ale aj tak to bola skvelá show. Členovia kapely ako vždy v dobových futuristicko-stredovekých odevoch, na scéne bolo množstvo netradičných nástrojov, skrátka unikát. Kapela odohrala prierez svojimi albumami, zahrala tie najznámejšie hity, na ktoré sa strhla veľkolepá tancovačka, kde som nemohol chýbať, gajdovalo sa, gitarovalo sa, kapela do nás hustila jednu pecku za druhou, na pódiu sa neustále niečo dialo, členovia kapely prichádzali stále s inými nástrojmi, ktoré sa aj ťažko dajú pomenovať, no úžasné vystúpenie. Na záver začali zo všadiaľ šľahať plamene, ktoré skoro pohltili aj kapelu a bol tu záver nielen tohto vystúpenia, ale aj celého festivalu MOR 2004.
Na záver si dovolím pár poznámok. Tohtoročný festival MOR 2004 hodnotím ako veľmi úspešný a vcelku aj dobre organizačne zvládnutý. Zvuk bol väčšinou dobrý, až na pár zaváhaní, čo sa ale stratilo v tom hluku, občerstvenie mohlo byť na Slovenské pomery o niečo lacnejšie, lebo nie každý má 30 Sk za minerálku, či 35 Sk za pivo, ale to je len môj skromný názor, ale podľa toho, čo som si vypočul, nebol ojedinelý. Organizácia a ochrana bola na úrovni svetových akcií a tak bolo podľa mňa o bezpečný priebeh akcie postarané. Už dnes som zvedavý, s akými kapelami príde organizátor na budúcoročný MOR 2005, dúfam, že budú aspoň tak kvalitné ako boli tento rok.

[ Darkoldus ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits