[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Without Shame Open Air 2004
Shit Of The Piss, Sedona, Amatae Adea, Timshel, Wayd, Gaťe, Raven's Blue, Pozor Sxod, Domino Efekt, Hs 23, Punkreas, Cruent Stercuraro, Poďme Do Práce, Pros & Cons, Nostrum
24.-25.7.2004, Peklo - Košice (SK)

V sobotu a nedeľu vládlo na Hlavnej ulici v Košiciach obvyklé ospalé prázdninové ticho. Niežeby odpadol avizovaný dvojdňový rockový festival, ale vysoké múry letnej záhrady reštaurácie Nebo-Peklo ho odhlučnili viac-menej dokonale, hluk muzicírujúcich spolkov sa ledva dostal do najbližšieho okolia. Tento fakt, spolu s príjemným prostredím a tým, že nebolo treba platiť vstupné, sa postaral o potešiteľnú návštevnosť. Je teda celkom možné, že na budúci rok si pozrieme Without Shame Open Air II.
Od sobotňajšieho poludnia do nedele večer sa Peklo hmýrilo zvlášť večer početným rockovým, metalovým, punkovým i alternatívnym publikom, do ktorého sa občas zamiešali aj nejakí tí náhodní okoloidúci. K dispozícii bolo okrem piva, ďalších nápojov a slušného výberu prevažne grilovaných špecialít aj celkom dosť kapiel v štýlovom rozpätí od alternatívneho rocku cez punk, metal až po totálnu goregrindovú ukrutnosť, takže na svoje si prišiel každý zvlášť vďaka tomu, že vyslovene nanič skupina sa nevyskytla, naopak viaceré skôr príjemne prekvapili.
Sobotňajší program otvorili domáci grunge/hard rockoví Shit Of The Piss. Tentokrát som ich nestihol, ale ešte z Myslavy si pamätám, že im to hrá. Kvôli povinnostiam som musel oželieť spolok Sedona aj progresívnych metal/rockerov Amatae Adea, do Pekla som prišiel až v čase, keď hrali alternatívni rockeri Timshel. V tomto prípade ide o kolektív, ktorého hudba sa oveľa lepšie počúva, ako opisuje. Vokál tu zaznie len občas, v zásade ide o to, že basák, gitarista i bubeník si hrajú viac-menej to svoje, v tomto je prístup Timshel takmer jazzový, a o melodiku sa stará hlavne huslista, ktorý pred časom zostavu rozšíril na kvarteto. Nepochybujem o tom, že takáto tvorba by oslovila hlavne návštevníkov Pohody, ale tá nakoniec vládla aj v Košiciach a alternatívne snaženie sa stretlo so zaslúženým uznaním.
Prešovskí Wayd sú v Košiciach už ako doma, naposledy tu hrali kedysi na jar, ale v ich prípade pri "repete" nepríde zle nikomu, a stále sú ľudia, ktorí ich v sobotu videli premiérovo. Štyria "rozhnevaní mladí muži" s nadšením a zároveň profesionálne predviedi svoj technický, melodický a zároveň jazzom strihnutý thrash/death metal s dobrými vokálmi. Záver setu už tradične tvorila coververzia "Pull The Plug" od Death.
Až som sa strhol, keď zo "zákulisia" vystúpilo päť postáv v bielych kombinézach a s maskami či respirátormi. Zo spolku s podivuhodným image a ešte podivuhodnejším názvom Gaťe sa nakoniec vykľulo prekvapenie festivalu. V prvom rade - skutočne máloktorá banda má dvoch bubeníkov. Okrem nich boli v zostave aj klávesák, gitarista a basák. Pokiaľ ide o obsluhu mikrofónu, tak tú mal na starosti jeden zo strunmajstrov, a okrem "dobre sa zabávajte" toho už extra veľa nepredviedol, veru, Gaťe idú na vec skôr inštrumentálne. Divoká technická tvrdá gitarová hudba s hustou rytmikou niekomu pripomínala amerických Mastodon, a ja som si pri partoch divoko skáčúceho klávesáka spomenul aj na nemeckých Le Scrawl.
Klasickejšie poňatie hudby reprezentovali Raven's Blue s tvrdším melodickým, ale nie prvoplánovo hitovým rockom, ktorý návštevníkov festivalu rozhodne neurazil, a mám pocit, že by sa uživil aj v rádiách, kde by medzi komerčnými rýchlokvasmi zažiaril. Kvalitní hudobníci sa na záver prezentovali aj akustickým setom, ku ktorému prizvali gitaristu z Impact. Pri jeho vyvolávaní došlo aj ku klasickému informačnému šumu typu "čože, to hľadajú Dana z kapely Infarkt?" Dotyčný vtipkár z ultrarýchlej v Poľsku vydávanej death bandy už zrejme zabudol, ako jeho spolok pred mnohými rokmi uviedli "volajú sa jednoducho Koncept!" O humor na festivale naozaj núdza nebola.
Nedeľa bola dosť v znamení punku. Pre nepunkera to znamenalo skoro až predávkovanie "kohútím" štýlom, ale žiadna tragédia. Ako prví do poga vyzvali Pozor Sxod a po nich Domino Efekt. Hrali len vo dvojici, gitara/spev a bicie, čo frontman zhodnotil asi takto - "hráme bez basy a tým sme vlastne originálni". Celkom sa im darilo a o zmenu štýlu sa postarali HS 23, ktorých repertoár pozostával z coververzií Red Hot Chilli Peppers a vlastnej tvorby v štýle moderného gitarového rocku. Po nich pódium prevzali ostrieľaní moldavskí punkeri Punkreas s ostrými skladbami, kde v textoch bolo aj miesto pre humor, ale dominovali vážnejšie témy. Nechýbala ani "coververzia" skladby od Inekafe, ktorá teda rozhodne nie je poklonou autorom:- )
Nebol som sám, kto sa najviac tešil na košický goregridový buldozér Cruent Stercuraro. Adam, Funés a Maťo do ľudí nahrnuli skladby zo všetkých materiálov vrátane tých, ktoré ešte len čakajú na nahranie a ktoré ma dostali snáď ešte viac ako veci, ktoré už poznám. V skladaní hyperproduktívne trio momentálne upustilo od deathmetalových elementov a do publika vrhlo skočné rúbanice na báze extrémneho zbustrovaného punku s klepačkami a buldozérujúcimi spomaleniami. Diabolský rachot sprevádzal Adamov vokál v štýle "normálnímu člověku stěží podobá se" a viac priestoru na rev dostal aj Funés, čo celú vec ešte vylepšilo. Kontakt s publikom bol, aj taký v štýle "sedíte tu síce ako v divadle, ale aj tak dobre..." Na to sa po výkrikoch "divadlo Janka Borodáča" prebrali aj "tanečníci", vrátane páriku, ktorý si na svoje nežnosti vybral skutočne "romantickú" hudobnú kulisu.
"Pijane chuligani z Prešova" alias Poďme do práce boli ďalšou variáciou na tému "punk is not dead", takže "číratá" mládež si zaskákala a my ostatní sme uvítali spestrenie v podobe Monthyho čardáša.
Pros And Cons s istotou dobre namazaného stroja odohrali set ostrej a divokej hudby, v ktorej sa stretli prvky thrash a death metalu a hard coru. Ide o koncertne aktívny spolok, aj na pódiách v meste ich vídaťčasto, takže možno konštatovať, že sú už poriadne zohraní. Bol aj cover od death, a tiež "Troops Of Doom" od Brazílčanov Sepultura, keďže "Sepa slávi dvadsať rokov".
S postupujúcim večerom sa hlásil chlad, ale hlavne poslední účinkujúci, košickí progresívni metaloví inštrumentalisti Nostrum. Nepochybne ich hrial titul "Demo mesiaca", ktorý ich promáč získal v Rock and Pope, ale už by bolo načase, ak by ten ich album aj niekto vydal. Okrem veľmi dobrej hudby, postavenej na náladách a hudobníckom nadaní, publikum bavili aj Šaňove hlášky typu "prvá skladba je od kapely Gladiator", alebo "toto je pre Big Bossa z Root, skladba sa volá Druhý svet...dúfajme, že sa tam tak skoro neocitne.."
Ak to zhrniem, Peklo má za sebou dva náročné, ale aj úspešné dni, takže asi nikomu nebude vadiť, ak sa takéto podujatia budú opakovať.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]