[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Killing Joke
24.2.2005, Shepherd's Bush Empire - Londýn (UK)

Tak som si povedal, že po dlhšej dobe je opäť raz čas na nejaký ten kultúrny zážitok, najlepšie hudobný. Po nadšených ohlasoch na zlínsky koncert legendárnych Killing Joke som sa rozhodol, že si ich tunajšiu zastávku, napriek takmer totálnej negramotnosti v ich tvorbe, nenechám ujsť. Na miesto konania som sa vybral už deň dopredu zistiť situáciu ohľadom lístkov, 3-4 mesiace vopred vypredané koncerty tu totiž nie sú ničím výnimočným. Nepochodil som, kasa býva otvorená len v dňoch keď sa niečo deje aj vovnútri, čo znamenalo, že som absolvoval cca hodinovú cestu busom zbytočne (samozrejme ďalsia hodina cestou späť). Ale aspoň som si obzrel klub a okolie.
Shepherd's Bush Empire sa nachádza v centre celkom príjemnej západolondýnskej štvrte Shepherd's Bush, ktorá je cez víkendy plná opitých Austrálčanov, aj keď za Austrálčanov si možte dosadiť takmer ktorúkoľvek svetovú národnosť a za Shepherd's Bush takmer ktorúkoľvek londýnsku čast:-)) Samotný klub ponúka hudobnú produkciu najrozmanitejsích smerov, program na najbližšie týždne obsahuje snáď všetko od aktuálnej hviezdičky Natashi Bedingfield, alkáčov Shana MacGowena and the Popes, ešte stále fungujúcu Mel C až po Nancy Sinatra. Dokonca som v programe zazrel aj niečo také ako Elan, dúfam, že to nie je to čo myslím.
V deň koncertu som dorazil s cca jeden a pol hodinovým predstihom a kúpil som si na miestne klubové pomery značne drahý lístok (20 libier). Zvyšný čas som vyplnil príjemnou prechádzkou po priľahlom parku a námesti (až na tú kosu), stihli sa do mňa zmestiť aj dve pivká, no a objavil som aj snáď najnečakanejšiu vec, ktorá sa môže nachádzať zo zadnej strany rockového klubu - Veľvyslanectvo Madagaskaru. O siedmej, keď sa malo začať púšťat do klubu, som už stál v práve sa formujúcej rade. Pred klubom sa schádzali najrôznejšie existencie, od pankáčov cez kravaťákov a dám v kostýmoch až po všadeprítomných šikmookých turistov ovešaných fotoaparátmi a priekupníkov s lístkami. Po veľmi zbežnej a hlavne slušnej osobnej prehliadke (vlastne mi len asi na pol sekundy mrkli do tašky) som bol podľa lístka odvelený na prvé poschodie, kde sa mi naskytol výborný výhľad na celý klub. No klub, ono je to vlastne staré divadlo, niečo medzi bratislavským Babylonom a Slovenskou filharmóniou, a okrem prízemia na státie sú tu aj tri poschodia na sedenie v galériách. Btw sedenie na v zásade punkovom koncerte, to som doteraz celkom nepochopil :-)) A ako to už v takýchto starších "serióznych" priestoroch chodí, sála mala výbornú akustiku a výborný výhľad hádam zo všetkých kútov. Zaujímavo boli riešené bary, dole na prízemí boli tri, na ostatných poschodiach žiaden, takže väčšina sediacich ľudí bola na sucho...
Čas do avizovaného začiatku koncertu (20:45) "spríjemňoval" DJ, myslím že väčšina ľudí sa potešila keď týpek zbalil fidlátka. Killing Joke to rozbalili po kratučkej technickej pazue cca o 20:50 a asi nikoho neprekvapilo, že od začiatku bol hlavnou postavou na pódiu spevák Jaz Coleman. Prišiel chvíľku potom ako kapela začala hoblovať, nesúc veľký kríž na ešte väčšej tyči. S krvavo červeným make-upom na tvári a v čiernych montérkach sa celý koncert nachádzal v tažko charakterizovatelných stavoch - niekde na pomedzí tranzu, absťáku, smrtelného kŕču a neviem čoho všetkého ešte. Komunikáciu s publikom medzi pesničkami obmedzil snáď na pár príhovorov, aj to hneď v prvom vyfuckoval Busha a v poslednom sa stručne rozlúčil slovami "see you tomorrow", keďže koncert si zopakovali na tom istom mieste o 24 hodín neskôr. Jeho vokálny výkon pokrýval väčšinu zvukov, ktoré sa dajú vydolovať z ľudskych hlasiviek, nezriedka výrazne nahallované a bez prestania znepokojujúce. Čo sa týka ostatných členov kapely, tí vytvárali strašný nárez, po hudobnej i zvukovej stránke. Gitarista Geordie Walker s elektroakustickou lubovou gitarou, bolestivo skreslenou a zámerne nezrozumiteľne nazvučenou produkoval také noisové peklo, že jeho neustále dolaďovanie mi pripadalo vyslovene zbytočné. Počas koncertu fajčil jednu cigaretu za druhou a držal sa skôr v úzadí. Basák Paul Raven si naopak komunikáciu s publikom užíval najviac z celej kapely. Aj jeho tažko rachotiaca basa dala riadne zabrať všetkým prítomným ušným bubienkom. Bubeník Ben Calvert, na prvý pohľad o generáciu mladší ako doteraz spomínaní členovia kapely, dodával jednoduché, hypnotické, donekonečna sa opakujúce, prípadne do punkovej nepríčetnosti gradujúce bicie. Kapelu v asi polovičke skladieb dopĺňal nenápadný klávesak, až taký nenápadný, že sa mi nepodarilo zistiť jeho meno:-)) Väčšinou prispieval rôznymi škrípavými alebo piskľavými výškovými zvukmi, ktoré dokreslovali celkovú naliehavú atmosféru predstavenia.
Aj keď sa z pódia celý čas valila neuveritelná energia, ktorú slušne posielal naspäť neúnavný šialený kotol (keď som to videl, nakoniec som bol rad, že sa mi ušlo miesto v galérii), s pribúdajúcimi minútami som nie len ja mal pocit, že koncert skĺzava do monotónnosti (75 minút základný set + 20 minút prídavky). Samozrejme každému bolo jasné, že inštrumentálne orgie tento večer v ponuke nie sú, ale vďaka takmer nemennému rytmu sa skladby až príliš zlievali do jednej. Napriek tomu som neľutoval ani sekundu, ktorú som strávil v prítomnosti Killing Joke a z koncertu som odchádzal nadmieru spokojný, a kedže som sedel prakticky priamo pri repráku, tak aj na jedno ucho hluchý. Doma by som si Killing Joke zrejme pravidelne nepúšťal, ale naživo je to skutočne zážitok, ktorý sa dá len odporučiť.
Keďže som na druhý deň ráno vstával, po koncerte som sa veľmi neflákal a zamieril som rovno na bus. Pred klubom sa dala sledovať ešte celkom vtipná scéna, ako sa policajt naťahuje s nelegálnymi predajcami tričiek, mikín atď. Vyzeralo to asi tak, že týpci vyložili tovar z vriec rovno na zem, keď sa k nim blížil policajt rýchlo to zbalili, a zatial čo policajt zdrbával ich kolegov/konkurentov, oni sa presunuli o desať metrov vedľa, kde to zase rozbalili. No a kým zdrbával policajt ich, rozložila to zase druhá skupina a tak ďalej - celkom veselé divadlo, ktoré ukončil asi až príchod uniformovaných posíl:-)) Aby som to uzavrel, myslím že odhadom tak 1000 - 1500 ľudí strávilo v prítomnosti Killing Joke veľmi prijemný večer.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]