[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Asmodeus, In Aeternum, Arkhon Infaustus, Belphegor
22.4.2005, Planet Music - Viedeň (AT)

Piatok 22. apríla bol pekný slnečný deň. Ale nad Viedňou sa už poobede sťahovali tmavé mraky, síce pre väčšinu neviditeľné, ale veštiace príchod temných udalostí. Ďalším znamením bol čierny tour-bus, stojaci pred Planet Music. Neskôr pribudlo ešte niekoľko postáv v čiernom a koncert začal. V tomto klube majú na naše pomery blbý zvyk začínať podľa programu, neoplatí sa dávať si načas.
Ako prví z temného mraku nad klubom vypadli v nepríjemnej úlohe prvej kapely rakúski black metalisti Asmodeus. Kapela dostala na svoju prezentáciu približne dvadsať minút. Na pódium vyšli v plnej zbroji, aj s face-paintingom. Black metal v podaní týchto Rakúšanov bol vhodným štartom večera. Zo skladieb ma zaujali dve, bohužial názvy som nestíhal. Kapela bola nazvučená akosi divne, akoby gitary a spev zneli z jedného aparátu a bicie boli zvlášť.
Po krátkej úprave pódia z hmly vyšli In Aeternum. Švédski berserkovia našťastie nemali so sebou žiadne sekery, ale hudobné nástroje v ich rukách boli rovnako nebezpečnou zbraňou. Zmes death/black/trash metalu sa hneď od začiatku neľútosne zahryzla do prítomných. Uvádzanie skladieb a krátke pokecy s divákmi medzi jednotlivými skladbami bolo jedinou možnosťou na krátke vydýchnutie počas tejto divokej švédskej jazdy. Kapela exisistuje relatívne dlho, no vo vydávaní strieborniakov rekordy práve netrhá. Hlavnú časť vystúpenia tvorili skladby z posledného opusu Dawn Of A New Aeon, konkrétne Pactum Diaboli, Seven Storm of Doom a Spawned in the Fires Below. Zo starších vecí odzneli aj Attack, Kill, Destroy z Nuclear Armageddon a Reaper Is Black z Forever Blasphemy. Záver patril skladbe u posledného CD, No Salvation, ktorá sa nachádza aj na rovnomennom MCD, ktorého obal zaujal aj právnikov Mela Gibsona a podľa všetkého v USA je dnes MCD alebo použitie pôvodného obal zakázané. Nepíšem presne, ako sa veci majú, pretože z pódia zaznela iba informácia o mini CD No Salvation, which is banned in USA. Zvuk sa zreteľne zlepšil.
Neviem, či to spôsobila zvýšená prítomnosť slimákov, žabacích stehienok a studených zeleninových polievok v repertoári francúzskej kuchyne, ale to čo prišlo po švédskych bekserkoch sa dá smelo označiť jediným slovkom, presne vyjadrujúcim dianie na pódiu. Choroba. V tom pozitívnom zmysle slova. Francúzsky Arkhon Faustus. Fetišisticko/SM latexový image doplnený faráskym golierikom, bez slovka na úvod. Proste paráda. Horšie to bolo ale so zvukom. Tiež choroba. Ale v opačnom zmysle. Nástroje zneli úplne v pohode, našlapaná muzika sa valila ako lavína z ktorej vyčnievala gitara ťahajúca to celé smerom schizoidno. Ale vokály sa úplne stratili pod nástrojmi a stali sa iba ďalším nástrojom. A to bola veľká škoda, pretože kombináciu black a death vokálov má kapela dobre vymyslené a presne sedí do ich ujetej muziky. Aj vzhľadom na túto skutočnosť neviem presne povedať, z ktorého CD hrali veci. Ale z toho, čo som pučul, by som povedal, že zneli najmä skladby z posledného Perdition Insanabilis. Kapela tak ako bez slova prišla, bobríka nekomunikácie s divákmi udržala celý set a rovnako bez rečí zmizla z pódia. Len škoda pobabraného zvuku.
A potom už prišiel čas pre Beplhegor. V sále ostali iba najskalnejší, ktorí sa všetci zmestili do priestoru pod pódiom. Belphegor sú očividne koncertná kapela, aj keď si myslím, že takéto označenie je vlastne blbosť, pretože hudba má byť najmä o živom hraní, teda koncertovaní. Ale naše uši a hlava sú nastavené aj na iné nezmyselné slovné spojenia a preto všetci vedia, čo sa pod tým myslí. Ale nechajme to tak a vráťme sa späť ku kapele. Ak chce niekto vedieť, ako znie Beplhegor naživo, nech ide na koncert. Pre tých, čo nestihli, aspoň pokus o opis diania na pódiu. Strieborniaky tejto rakúskej kapely sú čosi ako úvod do problematiky, náčrt, základná pomôcka na orientáciu. A koncert je potom už hotové dielo, tak ako má byť, so všetkými detailami. Ovládače brutality a agresivity treba smelo vytočiť doprava a máte predstavu, o čo ste prišli. Zvukári sa snažili, spev bol omnoho čitateľnejší. Veď by bolo škoda, keby sa Dead, your god is dead Strangled with a rosary stratilo kvôli zlému zvuku. Kapela prezentovala skladby z dvoch posledných CD, Lucifer Incestus a Goathreich-Fleshcult.
Aj keď zvukár nemal práve svoj najlepší deň, z koncertu som odchádzal spokojný. Čo ma však prekvapilo, bolo nízka návšteva. Keď začal hrať Beplhegor, v sále mohlo byť maximálne tak okolo päťdesiat ľudí. A to sa týždeň predtým na koncerte Finntroll promenádovali ľudia a deti v tričkách aj tých drsnejších až brutálnych hudobných spolkov. Neviem, nerozumiem, ale nebudem to riešiť. Len si neviem predstaviť, ako sa asi cítia muzikanti, keď musia hrať pred tak malou návštevou. Na jednej strane vedia, že hrajú pre poslucháčov, ktorí došli kvôli ich muzike. Ale negatívne pocity musia byť určite omnoho silnejšie. Koho by potešilo hrať pred skoro prádznym klubom pre skupinku ľudí, ktorá sa zmestí do priestoru pod pódiom. Mňa určite nie.

[ Ivan ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]