[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters Of Rock 2005
piatok 15.7.: Dark Gamballe, Lenka Dusilová, Vypsaná Fixa, Chinaski, Rage, Edguy, Nightwish, Subway to Sally
sobota 16.7.:Checkpoint, Jaksi Taksi, Shaark, Brouci, Silent Stream Of Godless Elegy, Lord Bishop, KJU:, Uniklubi, Kurtizány z 25. avenue, Skarface, Die Happy, Holyhell, Rhapsody, MANOWAR
nedeľa 17.7.:Interitus, Insania, NVÚ, Doctor PP, SPS, Southpaw, Tleskač, Plexis, Ratos de Porao, Wohnout, Divokej Bill, Tři Sestry, Sweet, Hammerfall, Waltari
15.-17.7.2005, Vizovice (CZ)

Masters Of Rock, najväčší rockový festival vo Východnej Európe, privítal aj tento rok elitu svetovej i domácej hudobnej scény. Výrazné žánrové spektrum a mená kapiel okupujúce VIVU či MTV poukázali na šikovný ťah usporiadateľskej agentúry Pragokoncert. Svedčí o tom hojná účasť fanúšikov, z celej Európy, ktorá sa pohybovala niekde medzi oficiálnym číslom 18 000 ks až po magickejšie číslo 25 000 ks. Pravda bude ukrytá niekde medzi týmito kúskami :-). Nič to však nemení na fakte, že areál likérky Rudolfa Jelínka, známeho to strojcu našich úsmevov a poopičným stavov, nespĺňal kapacitné požiadavky. V očiach niektorých návštevníkov som zazrel záblesky novodobých kolonizátorov a za niektoré prevedenia architektonických skvostov ich stanov by sa nemuseli hanbiť ani novodobí dizajnéri. Zhrnuté holou vetou, bolo plno. Sprievodným javom tak boli nielen preplnené verejné priestory, ale aj tie menej verejné - vrchovato naplnené TOI TOI búdky. Len pre ozajstných "fajnšmekrov".
O otvorenie festivalu sa postarali redblackovskí Dark Gamballe. Vydanie posledného cd "Superstar" ich vznieslo pomerne vysoko, až na MOR 2005. Odzneli tu najznámejšie skladby práve z posledného albumu ako "Baletky v hlavě", "Oni", "Strýček Sam", "Běh na dlohou trať" či coverka od zaoceánskych Korn - "Blind". Pre hlbšie hudobné analýzy odporúčam staršie reporty, bolo ich pomerne dosť a identickosť a súvislosť sa v nich dá nájsť. "Gambálov" prestriedala Lenka Dusilová s akustickou gitarou v náručí a svojim pop-rockom. Nasledovala Vypsaná Fixa, ktorej základný motív spočíva v orientácii na chytľavé české texty podfarbené jednoduchou, ale podmanivou hudbou. Pred pár rokmi som hľadal istú analógiu práve medzi českou "Fixou" a slovenskými Horkýže Slíže, dnes sa radšej vzdávam bez boja. Ten spoločný vývoj ma desí. Popík Chinaski nemusím vôbec, takže čas poslúžil k dopĺňaniu energie a rétorickým cvičeniam v dostatočne odhlučnenej vzdialenosti. A potom šup ho na vrchol piatkového dňa v podaní nemeckého tria Rage. Zakladajúci Peavy Wagner, bieloruský multiinštrumentalista Victor Smolski a indiánsky bubnujúci boh Mikke Terrana vytvorili jedinečnú atmosféru a predviedli svoj hudobný talent a nápady. 21-ročné obdobie tvorby Rage hovorí samo za seba. Počas tohto obdobia si dokázali vytvoriť vlastnú tvár či presnejšie tri tváre. Vrcholné nadšenie som prežíval pri Mikkeho hre na bicie, v ktorej sa prejavujú indiánske korene a talent. Tento originálny a špecifický štýl hry ostane asi každému dobre zapísaný v mysli. Inak Rage predviedli vôbec najlepšie sóla na festivale, po technickej i po hudobnej stránke. Nemecký Edguy na čele s Tobiasom Sammetom žiaľ nepatril k vrcholom večera. Ľudia sa síce dokonale zabávali, ale zhúlený Tobias nemohol zaujať. Takmer polovicu koncertu nechal odspievať ľuďom a komentáre na hašiš si mohol odpustiť. Občas som si pripadal, že som sa ocitol na výchovnom kurze pre cvičené opice, kde treba neustále opakovať nezmyselné pazvuky od dirigenta kurzu. Na záver však celkom potešili spomienkou na Tobiasov projekt Avantasia, čo nebolo najhoršie. Trojku piatkového hviezdneho obsadenia uzavreli melodici Nightwish. Čo som si dobre všimol, tak práve väčšina zúčastnených prišla tento večer predovšetkým kvôli Tarji s kapelou. Po dlhom čakaní sme sa nakoniec dočkali. Odmenou sa stalo takmer dvojhodinové vystúpenie, počas ktorého sa Tarja stihla trikrát prezliecť a okrem vzhľadu dominovala aj vokálom. Odzneli skladby z albumov od Wishmaster a novšie, pieseň "Infinite" zo sólového albumu Tarje (paradoxne šla hudba z playbacku, živý huslista by potešil) a taktiež cover od legendy Pink Floyd, ktorý odspieval basista Marco. Pre mňa paradoxne vrchol vystúpenia, pretože tak dobre prepitý hlas v kombinácii s výnimočnou hudbou Pink Floyd bol monstrózny a fľaša Finlandie v ruke mu tiež pristala :-). Škoda len, že sme sa nedožili návratu k obdobiu okolo albumu Ocean Born. Nightwish predviedli inak plne profesionálny výkon, hudobne nič prevratné, s logikou postavené na Tarjinom vokáli s dobre premyslenými melodickými sprievodmi. O záver piatkového večera respektíve sobotných skorých ranných hodín sa postarali nemeckí Subway To Sally. Už dávno som nevidel niečo tak neoriginálne. STS by sa dali označiť za absolútnu kopírku In Extremo (hudobne) či Rammstein (ohnivá šou). Bol to strašidelný záver tohto večera. Ešteže som si dokázal spomenúť na vystúpenia Rage a Nightwish.
Po troch hodinách spánku a raňajšej grilovačke nasledoval štart sobotného programu. Nu-metal v podaní Checkpoint nestál vôbec za nič a taktiež punkové Jaksi Taksi ma akosi nezobrali. Shaark mali zastupovať asi tú trashovejšiu festivalovú zložku, ale až na záverečný cover od Slayer - War Ensemble to nebolo tiež nič moc. Najhoršie, že ani ten cover zďaleka nemal na Slayer. Brouci, čoby slovenský Beatles, hrajúci prekvapivo Beatles ;-), by ma dorazili na dlhší čas, keby na záchranu neprišli doom-metalový Silent Stream Of Godless Elegy. Vynikajúce vystúpenie už ani neprekvapuje, skladbovo okrem albumu "Relic Dances" prišiel návrat aj k starším veciam a záverečný cover Led Zeppelin - Kashmir potešili moju zdecimovanú dušu. Lord Bishop nemal vystúpiť, tak sa "Silentom" k ich polhodine podarilo pridať štvrťhodinku čistého času. Nasledovali nemeckí nu-metaloví mladíci Kju: a začalo pršať. Pre väčšinu prítomných tragédia, pre mňa konečne komornejšia atmosféra koncertu. Hneď prvá skladba vo mne evokovala obľúbený Dillinger Escape Plan, no potom prišiel zlom a optimistické vízie ma nadobro opustili. Nu-metal s punkovými vložkami ako vyšitý. Po Kju: mali nasledovať Uniklubi, ale organizátori umožnili odohrať zmeškaný koncert aj americkým Lord Bishop, aj za cenu posunutia celého programu. Vcelku zaujímavý rock s prvkami funky, černošským vokálom a mierovou problematikou potešil. Uniklubi, čoby čistá kópia krajanov HIM, ma nezaujala vôbec. Zato Kurtizány z 25.avenue celkom rozskákali dav svojim agresívnym rockom a ako zmena to nebolo zlé. Taktiež zaujímavú zmenu priniesli francúzski Skarface. Ska-čko ako vyšité, plné energie s podmanivým saxofónom. V tom momentne som si spomenul a strašne zatúžil po ich šialených krajanoch a extrémistoch Le Scrawl. Žiaľ. Die Happy sa počas svojej kariéry nepodarilo nájsť vlastnú tvár, vždy sa potácali v tieni Guano Apes a toto vystúpenie toho bolo dôkazom. Kto neverí, nech si zájde na koncert Guano Apes. Marta Jandová síce spievať vie, ale energiou a výkonmi sa na Sandru Nasic nechytá. Taktiež aj po technickej stránke neprinášajú Die Happy nič nové. Petr Janda ako špeciálny hosť tiež nič nezachránil, skôr išlo o účelový krok pre českého fanúšika. Hollyhell sa predstavili vôbec po prvýkrát v Českej republike. Hudobne celkom priemerná heavy či speed-metalová banda na čele s príjemnou Marie Breon. Vytvorili ideálnu vstupnú bránu do sveta Rhapsody. Rhapsody sa ukázali v pozitívnom svetle a svojim speed-metalom potešili všetkých fanúšikov Tolkiena či fantasy. Na gitare tam exceloval Lucca Turilli známy okrem iného aj z vlastných projektov a čistý hlas Fabia Leoneho zaujal taktiež nejednu dušu. Rhapsody ukončili vcelku príjemne môj hudobný večer a prenechali pódium narcistickým kráľom neviem čoho, Manowar-u. Prosím všetkých fanúšikov Manowar, aby nasledovnú kritiku brali ako môj názor, ktorý mi nedá nevysloviť. Avizovaná dĺžka vystúpenia bola hodina a štvrť, ale Manowar to dokázali predĺžiť na neskutočné tri hodiny. Tri dlhé, nudné hodiny, počas ktorých odzneli takmer všetky hity. V druhej časti k sebe pribrali aj zlínsku filharmóniu Bohuslava Martinů. Výsledný efekt bol žiaľ žalostný, filharmónia vôbec nevyznela a taký podmaz dokáže vyrobiť trošku šikovnejší klávesák. Samozrejme filharmónia zato nemohla. Okrem iného zvádli Manowar počas koncertu aj príchod na pódium na motorkách, čo možno trhalo žily niekomu pred 15 rokmi, teraz to pôsobilo mimoriadne bezducho. Vlastne celý Manowar bol pekne plytký, hoci obrovská masa tiel má asi iný názor na danú problematiku. A toto všetko ešte nebolo nič v porovnaní so žvástami, ktorými zásobovali z pódia publikum počas celého setu. Presviedčať ľudí, že iba ich heavy metal je to správne a ostatné hudobné žánre sú odpadom, no neviem. Na tomto festivale bolo tých splodín agrokultúry trošku primoc a Manowar ukázali, že králi ostali kráľmi všetkých týchto extraktov. Kvôli zdržaniu nevyšiel čas Desmod-u, nechýbali však vôbec.
Tentoraz ma ovlažili neskutočné dve hodiny v polohe ležmo a už sa na pódiu pripravovali plzenský Interitus. Bez speváčky a flautistky v jednej osobe a hlavne s pocitom čerstvo vykradnutého stanu mali ťažkú úlohu, ktorú si myslím celkom nezvládli. Nedávne vystúpenie na Metalswampe v Brne bolo neporovnateľne lepšie. Ale aspoň úspešne popredali nový album "Frozen Darkness". Insania bola zmena k dobrému. Poly a spol. predviedli presne to, čo som od nich tajne očakával. S plným nadhľadom napálili do ľudí zmesku svojho astrálneho hardcoru s originálnymi textami a svojským humorom. NVÚ ako prví zástupcovia punk-u potešili všetkých priaznivcov pogovačiek a Doktor PP nepotešil asi nikoho. Ďalšou punkovou legendou programu boli pražský SPS, ktorí predovšetkým spomínali na staršie časy a ľudí dostali starinkami do varu. Southpaw, takzvaný trojitý vývar redblackovských Animé, strihnutý viac k popu. Tleskač znamenali návrat ku ska, no po sobotňajších Skarface veľa vody nezamútili. Tendenčne sa priklonili k rýmovačkám v rodnom jazyku so ženským i mužským vokálom, ale melodicky sa držali celkom slušne. Plexis znamenal opätovný návrat k punku, opäť legenda tohto žánru. Na pódiu ich prestriedala asi najtvrdšia kapela celého festivalu Ratos De Porao z Brazílie. Údajne druhá najznámejšia metalová kapela z Brazílie fungovala skôr ako extrém, aby si fanúšikovia kapiel ako Manowar či Hammerfall mali o čom rozprávať. Išlo však o priemernú kapelu, ktorá by na festivaloch ako Obscene Extreme či Brutal Assault patrila k tomu slabšiemu priemeru. Úlohu však ideálne splnila. Wohnout a Divokej Bill som prežil v pivnom stane pri degustácii špecialít miestneho liehovaru, ale ako zvuková clona to nebolo zlé. Veteráni Tři sestry sláviaci už 20.narodeniny potešili skôr strednú generáciu a urobili vhodných predskokanov britskej legende hard rocku 70-tych rokov The Sweet. Musím sa priznať, že vystúpenie "cukríkov" patrilo k jednému z najlepších na festivale. Páni starších rokov ukázali, že hrať nezabudli a príjemne som si užil hodinku venovanú hudobnej spomienke na časy minulé. Zato "Padajúce kladivo" alebo ak chcete Hammerfall, ma neoslovilo. V tretí deň festivalu som si nad slnko jasne uvedomoval kopírku, ktorou disponuje táto švédska banda. Nič originálne, len dobre komerčne premyslené skladby s citom pre konvenčné postupy a melodiky heavy metalu. Poslednou kapelou festivalu boli fínski Waltari. Punk, metal, elektronika, crossover, všetko v správnom pomere a plné energie. Na MOR 2005 sa Waltari rozhodli hrať predovšetkým staršie veci, čo skoro spôsobilo kremáciu mojej telesnej schránky. Prišiel vrchol festivalu, keď sa zdalo, že je koniec. Vrcholné prevedenie plné radosti ma rozpohybovalo na celý set. Z najnovšieho albumu "Rare Species" odznela tuším jedna či dve skladby, čo hovorí samo za seba akým smerom poňali Waltari tento koncert. Prišiel očakávaný prídavok a obligátny cover od 2 Unlimited zakončivší tento vydarený hudobný zážitok. A Masters Of Rock skončil.
Masters Of Rock kompilácia: 1. Wohnout - Vrátnej, 2. Jaksi Taksi - Škola, 3. Vypsaná Fixa - Mažoretky, 4. Chinaski - Láska a jiná násilí, 5. Kurtizány z 25.avenue - Naruby, 6. Plexis - Špek, 7. Southpaw - Toi Toi song, 8. Tleskač - Zelená je tráva, 9. Jaksi Taksi - Jednou, 10 . Dark Gamballe - Běh na dlouhou trať, 11. Insania - Chceme být Out, 12. Silent Stream Of Godless Elegy - Osamělí, 13. SPS - Realita, 14. Checkpoint - Angel, 15. Shaark- Face it, 16. Apple Juice - Tenhlesong, 17. Clou - Girls Go Crazy, 18. UDG - Nar-Tech, 19. Lavina - Na cestách, 20. Remorse - Not Justified

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]