[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Open Hell Fest 2005
Dissection, Kaamos, Debustrol, Mistrovo Kladivo, Hypnos, Trollech, Sear Bliss, F.O.B., Soul Demise, Zarathustra, Gelida Obscuritas, Animal Hate, Mortifilia, Kryptor, Decision to Hate, Abusiveness, Immortal Rites, Avenger, Pandemia, Dark Storm, Sator Marte, Arachne, With Care, The Rays of the Sun, Galadriel, Asmodeus
22.-23.7.2005, Volyně (CZ)

8. ročník podľa mňa jedného z najlepších hudobných festivalov bol zároveň aj posledným, ktorý sa uskutočnil v príjemnom mestečku Volyně v južných Čechách. Oproti minulému roku som na miesto dorazil o čosi skôr a stihol som aj prvú kapelu.
Štvorica Sator Marte hrala jednoduchý black metal trošku pripomínajúci začiatky tohoto štýlu v Nórsku. Technika šla bokom, kto by sledoval napr. gitaristu bez toho aby ho počul (a odmyslel si neodmysliteľný warpaint), myslel by si, že je na koncerte nejakej začiatočníckej punkovej kapely. Zvukár kapele tiež veľmi nepomohol.
Deathmetalová trojica F.O.B. zas prezentovala svoj premyslený death metalový nárez prístupný širokým ľudovým vrstvám. Pasáže v strednom tempe striedané nekompromisnou klepačkou, kde-tu podarená gitarová vyhrávka, či sólo (gitarista svoj hudobný nástroj s prehľadom ovláda). A do toho rýdzo deathový vokál a v pohode imidž. Od ich posledného vystúpenia, ktorého som sa zúčastnil, ubudli uštipačné poznámky o športe, politike, živote. Možno by trochu upravili výsledný dojem poznačený slabším zvukom.
Pod pódiom pribudlo divákov, teda sa buď chystala vynoriť nejaká väčšia ryba, alebo domáca vec. Alebo kombinácia oboch. Trollech so širokou fanúšikovskou základňou doplatili na nečitateľný, prebasovaný zvuk. Ten ma iritoval celý večer, kým som nezistil, že priamo pod pódiom je to o dosť lepšie (dosť zvláštne). Kto ich videl prvýkrát, asi nechápal, čo sa iným zdá na nich zaujímavé. Kapela zahrala tuším dve nové veci, inak to bola viac-menej klasika. Poriadne skreslené gitary, škrečivý škriatkovský jačot všetkých členov, texty o lese, prírode v češtine, lanové košele, V rachotu hromů.
Už dlhší čas som sa snažil vidieť vystúpenie thrash metalovej legendy Kryptor. Odzneli asi všetky hitovky (námatkovo Genocida, Vraždící řetězy), vrátane Rychlost vítězí. Tá mi však neprišla vôbec hodná ódy na rýchlosť a celkovo sa mi zdalo byť celé vystúpenie zlým prekvapením, hlavne v porovnaní so svojimi rovestníkmi Debustrol na druhý deň. To sa týka aj komunikácie s publikom.
Leták s programom festu sľuboval, že nemeckí Soul Demise zahrajú perfektne vycibrený, premakaný brutálny death metal, a tak som lačno upieral oči a natŕčal uši smerom k pódiu. Videl som dve gitary Les Paul, jednu basu, za bicími človeka a za mikrofónom speváka v bielom tričku, bol mi dosť nesympatický. Čo bolo ale ešte horšie, nepočul som sľúbený do extáze privádzajúci death metal. Vcelku obyčajná nenápaditá hudba, opakujúce sa postupy. Pod pódiom sa dojem trošku zlepšil, ale to zrejme na konci setu hrali svoje naj veci.
Black metalistov Zarathustra z Nemecka som zmeškal, zrejme niekde na pokeci pri pive.
Ďalšia česká death metalová banda - Pandemia - zanechala vcelku pozitívny dojem, nikto asi neutekal z hnusom od pódia. Tvorbu možno charakterizovať ako niečo na pomedzí technického a brutálneho deathu. Musím však doplniť, že banda odohrala už aj lepšie vystúpenia.
Nasledoval avizovaný prvý vrchol večera. Revival projekt Mistrovo kladivo je spomienkou na českú kultovú kapelu Master's Hammer, priekopníkov bohorúhačského, silne antikresťanského old school black metalu. Skúsená zostava poskladaná zo známych tvárí českej UG metalovej scény sa svojej neľahkej úlohy zhostila na výbornú. Nieje problém zahrať Master's Hammer, problémom je skôr navodiť prislúchajúcu atmosféru, vyžarovať energiu. Odzneli kusy staré - z Ritualu a Jilemnického okultistu i prastaré - z demáčov. Obecenstvo hnalo kapelu vpred, atmosféra bola temer rodinná.
Zmena štýlu. Pre mňa dosť neznáma kapela zo Švédska Kaamos a severský death metal. Leták opäť pel oslavné pevy, realita však opäť bola trošku iná. Vcelku chytľavý, dosť melodický nárez však postrádal ešte tú malú, avšak prepotrebnú, iskričku a tiež to zase chcelo lepšie nazvučiť. Kapela postupne pridávala a tá chýbajúca iskra vystrelila počas posledného songu. Netuším síce jeho názov, ale skĺbil všetko, čo k danému štýlu patrí - to naj na koniec.
Po polnoci udreli Dark Storm. Videl som ich naposledy a vlastne jedinýkrát už hodne dávno a bol som dosť zvedavý, čo predvedú. Mňa nesklamali. Zverský black metal bez zbytočného obkecu, koža a klince, skoro v každom názve songu slovíčko "Satan" (úsmevné, no nie?), poriadne skreslené gitary (hoc by to možno chcelo trošku ostrejší zvuk). Taktiež konečne utíchlo to hnusné hučanie basových reproduktorov. Extrémna muzika Dark Storm je určená skôr tvrdému black metalovému jadru, ktoré prehliadne jednoduchosť a opakovanie sa motívov. Potešili veľmi podarené cover verzie Darkthrone a Mayhem.
Poslednou kapelou prvého večera zvykne byť na Open Hell pokojnejšia vec. Nie inak tomu bolo aj toho roku, po jednej hodine vystúpili The Rays of the Sun. Mne sa však kvôli doom metalu vyliezať zo stanu nechcelo. Navyše sa pri tom tak dobre zaspávalo...
Druhý deň načali Arachne a With Care. Tie som však prejedol v sympatickej "hospůdke" pri hlavnom námestí. Stihol som prísť včas, aby som videl celé vystúpenie českých Animal Hate. Kapela pôsobila dosť začiatočníckym dojmom, avšak za svoj vcelku sympatický technickejší (rozhodne však žiadne extrémy) death metal sa hoši hanbiť nemuseli. Tuším až traja členovia kapely mali pred sebou mikrofón, takže vokálovo tiež dosť pestré.
Nebýva zvykom vidieť v našich končinách kapely z Ruska. Avizovaní Gelida Obscuritas však nedorazili, zapracoval byrokratický aparát okolo víz...
Nemci Decision to Hate ma na rozdiel od mnohých iných divákov príliš neuchvátili, hoci ich thrash/death nebol z kategórie najhorších. Z kapely vytŕčal frontman, zvládal celý hlasový rozsah potrebný v tejto odnoži metalu. Trocha na mňa doľahla únava, ranné slnko po nočných prehánkach mi neurobilo veľmi dobre, radšej som šiel odpočívať a doplniť sily do mestečka. Na cestu mi Decision to hate hrali cover Troops of Doom od Sepultury.
Nanešťastie som zmeškal vystúpenie Mortifilie. Ako sa vyjadrila väčšina známych, táto death metalová kapela stále postupuje smerom vpred a je dobré nespúšťať z nej oči. Galadriel, jediný slovenský zástupca, taktiež nevystúpili, vraj neprišli/prišli neskoro. V porovnaní s blížiacou sa katastrofou toto však bolo zanedbateľné. Bezprostredne pri areáli festivalu totiž jeden z návštevníkov pred očami mnohých svedkov vykonal značne poľutovaniahodný čin. Kto chce vedieť viac, dočíta sa v čiernej kronike. Podstatná vec pre festival bola, že polícia ho doporučila okamžite ukončiť. Organizátori doporučenie sprvu prijali - studená sprcha pred očakávaným sobotným večerom. Udalosti však nabrali na spáde a všetko po zakríknutom vyčkávaní zdarne dopadlo, mohlo sa pokračovať s drobnými obmedzeniami.
Asmodeus museli rozjasniť ešte stále zahmlené tváre divákov. Kapela funguje už takmer 20 rokov, pôsobí kompaktným dojmom a na nič sa nepotrebuje hrať. Za ten čas zostáva verná svojmu štýlu, melodický thrash (žiadna agresivita) s prímesou heavy metalu ma však veľmi pri srdci nezohrial. Fanúšikovia podobných žánrov by však isto sklamaní neboli.
Ako som sa tak vracal späť k areálu, zase som stŕpol - ktosi totiž stál na pódiu a tichučkým hlasom čosi prednášal. Našťastie vysvitlo, že to bol starosta mesta (a nie nejaký horlivý kresťanský aktivista a ľudomil), ktorý dal pokračovaniu festu definitívne zelenú.
Ďalšia nemecká kapela - Immortal Rites. Už pohľad na nich neveštil nič dobrého, nazvučovanie ma ešte viac zneistilo, najmä keď som počul, akým vokálom bude spevák doprevádzať avizovaný death metal. No a akékoľvek ilúzie sa rozplynuli akonáhle začala hrať celá banda. Ono, zahrať ľúbivý death metal v stredných rýchlostiach nieje nič jednoduchého. Kdesi som sa dočítal, že ich možno porovnať s Amon Amarth, či s Hypocrisy, ale prirovnanie to bolo značne nepresné. Spevák fakt "blil mimo mísu". Ku koncu to začalo byť aspoň trošku zaujímavé, ale inak stále pretrvával môj pocit, že české kapely poskytli väčší zážitok ako nemecké.
Usporiadateľská kapela Avenger svoje vystúpenie zrušila zrejme kvôli časovému sklzu spôsobeného vyššie uvedenou udalosťou, na rad prišli ďalší veteráni - Debustrol. Tí sa ukázali vo vynikajúcej forme. Agresívny thrash, občas zabiehajúci až k punku (toto sa asi mnohým nebude páčiť, ale je to tak, aspoň občas sa tento feeling v songoch a v bicích vyskytne) zahrali s ozajstným prehľadom. Nestarnúci frontman ani po dvadsiatich rokoch nepatrí do starého železa. Práve naopak, hrubé, buričské, zrozumiteľné texty je ešte stále schopný podať s drzosťou mladíka. Komunikácia s publikom taktiež na úrovni. Čo sa týka setu, zahrali asi z každého albumu, vrátane najnovšieho a nevynechali ani sympatickú Krvavú prácu. Ako sa vraví u našich západných susedov, nakopali nám prdel...
Veľkou neznámou pre mňa vzhľadom k priebehu akcie bolo, kto vystúpi ďalší. Na pódiu sa pohyboval ktosi s vyholenou hlavou - teda som "vyradil" Sear Bliss i Hypnos. Keď som sa však dostal bližšie, vysvitlo, že po pódiu sa pohyboval Igor z Root a bude hrať na gitaru v Hypnos - pre mňa dosť veľké prekvapenie. "Death metal inferno" začalo introm Lost a ďalej to šlo v podstate ako vždy. Heroism of the new era, Infernational, Fatal shine of the sky, Crystal purity of treachery, kdesi v strede Lovesong, Breeding the scum atď. Kapela predviedla svoj štandard, poskytla našincovi možnosť rozhýbať krčné stavce, čo mnohí aj využili :). Inak už kapela podľa mňa nutne potrebuje nové vzpruženie, novú inšpiráciu a neviem, či sú tie dve bodky nad "o" tým, čo by som chcel...
Konečne! Ďalší v poradí zmŕtvychvstanuvší Dissection, pre niekoho skoro až zmysel života, pre iného len zaujímavosť, pre málokoho nudný "crossover". Jon & spol. na seba nechali dlho čakať, nazvučovanie trvalo dlho. Čakanie sa však vyplatilo, legendy o životnej forme black/death metalovej kapely sa potvrdili. Po intre sa predné rady dostali do besného tranzu, prípadne sa aspoň rozhýbali. Všetko ako z cédečka, vokál ako pred desiatimi rokmi, dokonale zahrané vyhrávky, bicie, zmeny tempa, proste všetko. Za takú hodinu a pol stihli odohrať všetko "podstatné" (Frozen, Shadows over a lost kingdom, Where dead angels lie, Mistress of the bleeding sorrow a ďalšie), darmo, ich tvorba vzhľadom k dianiu okolo kapely až taká rozsiahla nieje. Teda zahrali všetko okrem Elizabeth Bathory - to je skoro až drzosť, na území bývalej monarchie :). Ťažko to celé opísať slovami. Tí, čo viete, nenechajte si ujsť najbližšiu príležitosť, oplatí sa...
Po spamätaní sa z Dissection som si uvedomil, že ďalší budú Sear Bliss z Maďarska. Pre mňa skôr atrakcia než poriadna kapela. Ani tentokrát nechýbala mne nesympatická trúba. Tá vždy "zaklincuje" vcelku dobrý dojem, keď do blackovej atmosféry implantuje atmosféru ospalej maďarskej dediny kdesi v strede Panónskej nížiny... Mne teda stačilo pozrieť si ich kedysi jedenkrát.
Zato Abusiveness z Poľska nič nepokazili. Už leták upozorňoval, že "bubeník je fakt hovado" a naozaj. Jeho dvojvalec (alebo skôr štvorvalec) bol neustále na plné obrátky. Toto som naposledy videl počas vystúpenia Marduk. Zvyšok kapely zdatne sekundoval extrémne rýchlej blackovej paľbe. Rezavé gitary, vokál na úrovni. Dosť dobré zakončenie Open Hell festu.

[ Dax ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]