[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Zóna A, Intensive Care, Lay Out The Traps!
9.4.2006, The Garage - Londýn (UK)

Tak konečne sa po všetkých tých luciách, elánoch, kirschneroch či vidiekoch z rodnej hrudy do Londýna odhodlalo aj niečo, čo by stálo za pozornosť. Osobne punk zrovna nevyhľadávam, Zóna A však patrí ku kapelám, ktoré ma za mladi dosť držali, a aj keď je to už nejaký ten piatok, čo som s nimi stratil kontakt, do "garáže" som sa nakoniec vybral. Tá nakoniec z upršaných londýnskych ulíc stiahla približne dve stovky zábavy chtivých, z ktorých väčšinu podľa očakávania tvorili Slováci, v menšej miere aj Česi. Ako prví spustili LAY OUT THE TRAPS! a punk v ich podaní v ničom nevytŕčal ani pozitívnym, ani negatívnym smerom. Podarilo sa im rozprúdiť podpódiovú zábavu, ktorú si prítomná (nie len) Slovač užívala plnými dúškami rovnako ako plnými dúškami nezanedbávala pitný režim. A aj keď to niektorí s "kondičnou prípravou" trochu prepískli, bdelá ochranka nemusela zasahovať. Ešte výdatnejšie pogo sa odohrávalo počas INTENSIVE CARE, ktorí si zúčastnených zobrali do skutočne intenzívnej starostlivosti. Ich punk na tých správnych miestach prehodil výhybku na ska, a keď k tomu pripočítame dve gitary a hlavne neposedného speváka v drese Arsenalu, kvinteto nezostalo svojmu názvu nič dlžné. Jedinú výčitku mám ku zvuku, nie však k jeho kvalite, ale hlasitosti, ktorá bola na klub tejto veľkosti značne prehnaná a pre mňa osobne až fyzicky nepríjemná. Ako vysvitlo o pár minút neskôr, Intensive Care boli vrcholom večera.
ZÓNA A totiž zahrala zúfalo. Postaral sa o to najožratejší človek v klube, gitarista Revo. Už pri úvodnej vybrnkávačke prvej pesničky "Chceš si žiť po svojom" bolo jasné, že dnes prsty proste poslúchať nebudú, a pri pohľade na spomínaného "strunmajstra" sa ani nebolo čo diviť. Každý pokus o čo i len trošku náročnejšiu linku či vyhrávku končil trápnym fiaskom, nad ktorým sa zvyšok kapely len rozpačito usmieval. Čo vyhrávky, ten človek nezvládal ani meniť akordy či držať rytmus. Koľko úsilia na to treba vynaložiť v punku? Vrcholom tohto tragikomického divadla bolo, keď Revo uprostred skladby nezvládol riadenie a pri páde zvalil gitarové kombo a v rozliatom pive odpísal mikrofón. Roztancované publikum si však z toho nerobilo ťažkú hlavu, kto vie, koľkí z neho vôbec zaregistrovali, že niečo nie je v poriadku. Je to naozaj škoda, pretože zvyšok kapely vrátane Koňýkovej neopakovateľnej choreografie fungoval bez problémov a v kotli sa bavili nie len tí, čo tvorbu poznali. Tá, ako som si mal možnosť všimnúť, sa za posledné roky posunula od rebelantských hulákačiek k širšie akceptovateľnému rocku, stále si však zachováva potrebný nadhľad a charakteristické vtipné texty. To trošku pomohlo napraviť negatívne dojmy z koncertu, nabudúce by však možno bolo lepšie dopredu si rozmyslieť, či sa za kanál oplatí cestovať len pre opicu, ktorá sa dá zadovážiť aj doma. Miesto toho, aby chalani využili londýnsky výjazd na prezentáciu pred širším publikom (čo by asi s radosťou urobila väčšina kapiel), spravila si Zóna A pred širším publikom hanbu. Nechcem sa však hrať na strážcu mravov, je to každého slobodná voľba. Zhodou okolností sa moje posledné stretnutie so Zónou A odohralo niekde na festivale snáď v roku 1999, keď boli všetci členovia takí upravení, že mali problém obsluhovať seba, nieto ešte nástroje. Z tohto hľadiska sa Zóna A za tie roky posunula dopredu, dnes to prznil "len" gitarista....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]