[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Guns N’ Roses, Bullet for my Valentine, Sebastian Bach
29.7.2006, Wembley Arena - Londýn (UK)

Po comebacku Queen bez Freddieho Mercuryho či Alice In Chains bez Laynea Staleyho sa svet dočkal aj návratu Guns N’ Roses, síce s Axlom, ale pre istotu bez jadra kapely, ktoré medzitým už úspešne hobluje so vzkrieseným Scottom Weilandom vo Velvet Revolver. Aktuálne európske turné, o ktorého predposlednej zastávke bude reč (posledná bola o deň neskôr na tom istom mieste), má pripraviť pôdu pre chystaný album Chinese Democracy, ktorého vydanie je po takmer desiatich rokoch odkladania vraj už naozaj na spadnutie. Oba koncerty vo Wembley Arene, stojacej hneď vedľa ešte stále nedostavaného legendárneho wembleyského štadióna, boli do programu tour zaradené ako odozva na beznádejne vypredané júnové vystúpenie v londýnskom Hammersmith Apollo, ktoré sa stalo takmer výlučne záležitosťou pár šťastlivcov a fanúšikov, ktorí nemajú hlboko do peňaženky, keďže lístky sa na čiernom trhu predávali za šialené sumy. Kapacitne omnoho obdarenejšia Wembley Arena prijala v tento večer približne desať tisícok priaznivcov a hoci tribúnová časť bola prakticky celkom zaplnená, zadná tretina plochy na státie zívala prázdnotou.

Ako prvý sa podujal navnadiť publikum starý harcovník SEBASTIAN BACH servírujúci hodinovú porciu typického heavy rocku a la Skid Row, ktorá bavila tak prvých dvadsať minút. Nasadenie kapely trpelo na nie práve ideálny zvuk, ktorý sa žiaľ ukázal byť kameňom úrazu celého večera, ďaleko za mierou únosnosti bolo aj pózovanie, ale čo by človek čakal od hviezdy osemdesiatych rokov. Najzaujímavejším okamihom setu sa tak stalo predstavovanie kapely, ktoré medzi anonymnými hudobníkmi odhalilo starého známeho metalového svetobežníka Mikea Chlasciaka (Testament, Halford) a za tým prstylámajúcim basgitarovým sólom nebol nikto iný, ako basový kúzelník Steve DiGiorgio (Death, Control Denied, Testament, Darkhall, Sadus, Autopsy….).

BULLET FOR MY VALENTINE aktuálne platia za hviezdu násťročného metalového poslucháčstva, a po tomto koncerte to tak aj ostane. Pre metalkids možno maidenovské riffy s ukričaným spevom znejú super originálne a strašne tvrdo, kto má však zjazdenú čo i len tu najzákladnejšiu metalovú literatúru, môže sa len pousmiať. Prítomný dorast sa bavil a žral pokračujúce preteky v pózovaní aj s navijákom, zvyšok len čakal na koniec 35-minútového vystúpenia.

Poldruhahodinové čakanie na hlavnú hviezdu si publikum krátilo rôzne. Keď pochopilo, že pískanie a vytlieskavanie je účinné asi ako intervencie Národnej banky po nástupe novej vlády (bodovala hláška „he’s not even in London yet”), nasledovali mexické vlny a potom pre niekoho možno vrchol večera, keď rozvášnené fanúšičky prezentovali odhalené hrudné koše, čo kameramani pohotovo prenášali na veľkoplošnú obrazovku. O tri štvrte na jedenásť však nastala tma, halou sa ozýva úvodný fragment z Welcome to the Jungle a Axl Rose so sedemčlenným doprovodom štartuje bezmála 150-minútovú show GUNS N’ ROSES. Ak dlhočizné čakanie pripomenulo Axlove hviezdne maniere a buranské výčiny z čias vrcholu kariéry, na pódiu pôsobil prekvapivo prístupne a vľúdne, a áno, charizmaticky. Zároveň bol aj jediným vystupujúcim večera, u ktorého mi nevadili pózy, zrejme to má niečo spoločné s tým, že väčšinu z nich premiérovo svetu predviedol práve on. Úplne opačne to fungovalo u až trojice gitaristov Robin Finck, Ron Thal, Richard Fortus (v polovici koncertu ešte doplnenej na kvarteto pôvodným členom GN’R Izzym Stradlinom), ktorí väčšinou len medzi sebou súťažili v imitovaní Slasha. Z pôvodných členov odohral celý koncert len klávesák Dizzy Reed, podporovaný ďalším hráčom na klávesy Chrisom Pitmanom. Trochu nevýrazne pôsobila rytmická sekcia, najmä od uznávaného bubeníka skrývajúceho sa za pseudonymom Brain (o. i. Primus) som čakal viac. V ďalšom priebehu odznelo všetko zásadné z katalógu GN’R: It’s So Easy, Live and Let Die, Sweet Child O’ Mine, Knockin’ on Heaven’s Door, You Could Be Mine, Don’t Cry, Patience, November Rain. Ako už bolo naznačené, zvuk kvalitatívne i kvantitatívne dosť zaostával, minimálne v zadnej časti haly. Až sa mi nechce veriť, že by v po všetkých stránkach špičkovo vybavenej Wembley Arene podcenili PA systém, alfu a omegu akéhokoľvek kultúrneho podujatia. Okrem notoricky známych pasáží, v ktorých publikum kapelu bez problémov prespievalo, sa to najvýraznejšie prejavilo pri skladbách z pripravovaného čínsko-demokratického albumu, kde bolo v spleti troch resp. štyroch gitár, dvoch klávesov, spevov, basy a bicích nutné lúštiť, čo tým chcela kapela vlastne povedať. Aj preto sa párkrát dostavil pocit, že hociktorý revival band musí v trošku na úrovni nazvučenom klube znieť lepšie.

Playlist bol trochu nešťastne doplnený rôznymi viac či menej vydarenými parádičkami a exhibíciami. Zatiaľ čo vo výborne zvládnutej sólovej inštrumentálnej úprave Don’t Cry dostalo publikum jednu z mnohých možností zaspievať si, blok cover verzií pôsobil značne samoúčelne, a nepomohol ani modifikovaný refrén „Back in the fucking UK“ beatlesovskej klasiky, ani hosťujúci Sebastian Bach. Práve tieto „odbehnutia od témy“ narušili dynamiku vystúpenia a spôsobili, že namiesto jedenapolhodinového do poslednej sekundy nadupaného bezchybného koncertu sme dostali dvaapolhodinový s príliš veľa nudnými miestami. Zrejme som nebol v hale jediný, kto by radšej privítal menej obohrané (a možno o to lepšie) kusy ako Civil War, Estranged, Garden či Coma. Aj preto viacerí návštevníci niekde po polovici koncertu radšej uprednostnili posledné metro a možnosť dostať sa domov aspoň v ako-tak rozumnom čase, keďže Wembley je situované pomerne ďaleko od centrálneho Londýna. Kto zostal do konca, mohol si ešte vychutnať November Rain, jeden z vrcholov večera, ako aj záverečnú veselicu počas Paradise City, ktorá o štvrť na dve (!) koncert ukončila. Suma sumárum, ak by som takéto vystúpenie zažil v časoch najväčšej GN’R mánie, ktorá ma samozrejme neobišla, zrejme by som len ťažko hľadal negatíva, dnes som však čakal viac.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]