[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters Of Rock 2006
štvrtok 13.7.: Egotrip, Fleret, Svatý Pluk, Silent Stream Of Godless Elegy, Arakain
piatok 14.7.: Wave, Flood, Cobalto, Harmful, Wohnout, Horkýže Slíže, Tamoto, Kreator, The Gathering, Whitesnake, Masterplan
sobota 15.7.: Pangea, Bed Sores, N.V.Ú., Jaksi Taksi, KJU:, Dark Gamballe, Mike Terrana - drumclinic, Charon, Leaves‘ Eyes, Crucified Barbara, Evergrey, Gamma Ray, Helloween, Helloween + Gamma Ray session , Rage
nedeľa 16.7.: HazyDecay, E!E, Doctor PP, Tleskač, Škwor, Mňága a Žďorp, End Of Green, Metal Church, Riverside, Korpiklaani, Tři sestry, Edguy, Apocalyptica + Marta Jandová, Within Temptation
13.-16.7.2006, areál likérky R. Jelínek - Vizovice (CZ), 3.deň

Festivalové programy bývajú dlhé a rána ešte dlhšie, a tak sme museli oželieť úvodnú českú trojku PANGEA, BED SORES a NVÚ.
Pri našom príchode do areálu sa na pódiu strojil český OFFSPRING, ináč zvaný JAKSI TAKSI. Ako povedala moderátorka celého podujatia, jednalo sa o českú punkovú špicu, ktorá predviedla tuctový neopunk amerického strihu, navlečený do českých textov s patričnými oóó popevkami. Tie zožali úspech najmä u mladších fanúšikov.

Po nich prišli vymódený a ako hudobne tak aj imidžovo nastrojení metalový novátori DARK GAMBALE. Spevák v štýlovom klobúčiku s rožkami síce pôsobil ako burcovač davu, no nie veľmi dobrý zvuk a osobne nič nehovoriace rammsteinoidné gitarové rify doplnené samplami, mňa i mnohých ponechali chladnými.

Prvý inostranci v sobotný deň boli, už po štvrtýkrát na tomto festivale, objavivší sa nemecký crossoveristi KJU.
Pri tejto kapele si musím zakaždým položiť otázku čím si to zaslúžilá, že sa tu vyskytuje tak často?
Ich tvorba, keď som ich videl po prvýkrát v Senci, v sebe mala ešte aký-taký náboj a potenciu posunúť sa niekam mimo zabehnutých rockových koľají, no po čase ako keby chuť objavovať a experimentovať z nich vyprchala. A tak znovu predviedli trochu nezáživný bigbeat v novom šate.

To americká bubenícka beštia Mike Terrana si svoj sólový blok vážne zaslúžil. Čo predviedol tento nadupaný mág vzbudilo u mnohých pochybnosti či má Mike skutočne dve ruky a dve nohy. Parádičky, rôzne obraty, tempá rýchle i nepravidelné, paličky lietajúce vzduchom, k tomu všemožne prupovídky či vianočne koledky. Veľmi vtipným a nenásilným spôsobom prezentoval svoje umenie, čím odľahčil večerný set domovskej formácie RAGE od vlastného sólo vstupu.
Fínska úderka, s nie práve najoriginálnejším názvom, CHARON, opisovaná vo festivalovom bulettine ako zástupcovia melancholického rock-metalu a lá HIM celkom milo prekvapila. Podobnosť s HIM bola patrná skôr z ich rannej tvorby, naopak novšie veci viac ako čokoľvek iné pripomínali krajanov SENTENCED. Hovoriť o nejakom plagiátorstve nie je v ich prípade na mieste, skôr išlo o voľné naviazanie a ďalšie rozvíjanie melancholického SENTENCED metalu. Mladíci nie sú na scéne žiadnymi nováčikmi, veď majú na konte už päť albumov, a tak poslucháči mohli získať veľmi slušný obraz o ich tvorbe.

Nórska speváčka Liv Kristin so svojim nemecko-rakúskym doprovodným ansámblom LEAVE´S EYES, členovia, ktorého tiež vystupujú v grupe manžela Alexa Krulla, ATROCITY, nastúpili s malým oneskorením na pódiu so štýlovo veľmi pôsobivými kulisami. Spočiatku zápasili s nie pravé najlepším zvukom, v ktorom zanikalo to najdôležitejšie, spev! Skladby odeté do akéhosi podivného romanticko-popového hávu, aj napriek obojstrannej snahe Liv a jej manžela, ktorý doklusal vokálne vypomôcť už na druhú skladbu, mi pripadali ako slabší odvar jej bývalých chlebodarcov THEATRE OF TRAGEDY.

Podobný pocit možno mnohí nadobudli pri vzhliadnutí švédskych amazoniek CRUCIFIED BARBARA a ich retro metalu z rokov osemdesiatych. Mačičky možno dobre vyzerali natiahnuté do kožených gatí s veľmi slušnou inštrumentálnou výbavou, avšak spevovo ani invenčne to nebolo bohviečo.

Naopak na ich krajanov EVERGREY som sa veľmi tešil. Svojim vystúpením pred desaťtisícovým davom si mohli poopraviť svoju mierne pošramotenú reputáciu z bratislavského koncertu, kde nešli ani na 70%. A skutočne dav s týmito temnými progresákmi robil hotové divy. V prvých piatich skladbách hľadali ten najoptimálnejší zvuk, no potom Tom Englund nešetril hlasivky ani prítomný dav. Z rukávu súkal jedno eso za druhým: Recreation Day, A Touch Of Blessing. Z nového albumu zazneli iba dva kúsky Monday Morning Apocalypse a Obedience, škoda lebo taká hitovka ako Lost by mala úspech zaručený. V závere setu dostali priestor pre ukážku sólo zručností gitarista Henrik a klávesák Rikard.
Čo iné mohlo zaznieť v dožadovanom prídavku ako hymnická Masterplan, odspievaná po krátkej inštruktáži nadšeným publikom.

Po potemnených Škandinávcoch prišiel rad na tri germánske melodicko-silácke esá.

Ako prvých vybral los GAMMA RAY, bandu pod vedením večne usmiateho Kai Hansena, ktorý zrejme kvôli nepriazni počasia nabehol v štýlovej čapici.
GAMMu som mal možnosť vidieť už nespočetkrát, a ani raz vyslovene nesklamali. Nie ináč tomu bol aj tento večer. Od prvého okamihu z nich sálala pohoda, energia a obrovská chuť sa baviť. Set list vystavaný na dobre známych skladbách ako: Rebellion In Dreamland, Man On The Mission, Garden Of The Sinners, sa výborne osvedčil. Ako sa zdá zaskakujúci klavesák Eero z fínskeho reviavl bandu sa v kapele definitívne udomácnil, čím sa mu zrejme do bodky splnil sen, hrať s jeho vzorom.
Šou nemala jediné slabé miesto. Popri peckách: New World Order, viac než dvadsaťtisícovým davom fans odspievanej MANOWAR paródie Heavy Metal Universe, či dvojice skladieb z posledného albumu Majestic: Fight, a vampírskej ódy Blood Religion, sa našlo miesto na upokojenie atmosféry v podobe nežnej Silence. O vrchol skvelého bloku hudby sa postarala dvojica songov: Somewhere Out In Space, Send Me A Sign, obvyklý Kaiov skok z bicích a šmitec. Čuduj sa svete nezaznela ani jedna vec od bývalých kolegov HELLOWEEN.

Druhý do mariáša, HELLOWEEN, považujúci sa za hviezdu večera nechali na seba čakať nejakých 20 minút. Na MASTERS OF ROCK niesu žiadnymi nováčikmi, a preto je im zjavne viac tolerované.
Ten kto ich videl v tunajších končinách častejšie, alebo sa minimálne vyskytol na niektorej zo zastávok počas posledného turné, si veľa prekvapenia, čo sa výberu songov, neužil.
Tradičné Intro z novinky, po ňom jedna z najdlhších piesní A King Of Thousand Years, cez ktorú sa aspoň fotografovia vo foto pite dokonale odventilovali. Keďže sa o prácu žhavičov sa postarali už Hansenovci, nemali HELLOWEEN so skladbám ako Eagles Fly Free, či Hell Was Made In Heaven až tak veľký problém rozprúdiť prítomným krv. Musím ale oprávnene uznať, že čo sa týka živých vystúpení GAMMA RAY prečúrala HELLOWEEN minimálne o dve triedy!
Najväčšej obľube fans sa tešili staré, osvedčené songy z Kiskeho éry (Tale That Wasn´t Right, Halloween), pri ktorých mal Derris vo výškach nemalé problémy. Andy niekoľkokrát úctivo pozdravil celý Zlín a pred Mr. Torture si vybral oddychový čas, ktorý zatiaľ vyplnil bicman neskutočne záživným sólovým vstupom. Cez celý koncert sa mámsalamista Weiky tváril tradične znudene a snáď jediný koho toto divadielko vážne bavilo bol basgitarista Markus. Aby toho nebolo málo, tak po baldickej If I Could Fly si Andy vybral druhý time out, a o zábavu sa pre zmenu svojim sólo výstupom mal postarať gitarista Sascha (fuuu toľko originality, až sa mi veriť nechce). Spevu náchylnému obecenstvu urobili tekvice radosť rezkou Power, po ktorej zazneli už len dva kúsky: singlovka Mrs. God, Dr.Stein a ako predzvesť veci budúcich sa po oboch stranách pódia naduli obrovské dyne.

Čo asi mnohí očakávali sa stalo skutočnosťou, a tak došlo k opätovnému spojeniu členov HELLOWEEN s ich pôvodným gitaristom Kaiom Hansenom. Ten si z domovskej kapely pribral na pomoc aj druhého gitaristu Henja a basáka Dirka, aby takto svorne v kamarátskom duchu zanôtili dvojicu songov Future World (straaaašne rozťahanú) a I Want Out. Zábavné bolo sledovať ako si bývalý rivali Kai a Weiky posúvali cigaretku a všetci spolu ako jeden chlap strúhali húpavé metalové pózy.

Tretí a posledný z germánskej svätej trojice boli RAGE. V ich prípade, prívlastok nemecký, nie je 100% na mieste, to vďaka fenomenálnemu americkému bicmanovi Mikeovi Terranovi a bieloruskému gitarovému géniovi Viktorovi Smolskému.
Trojica sa s ničím nepárala a po kratučkom uvítacom pseudointre vrhla titulku z nového CD Speak Of The Dead. Hneď na to ďalší nový kúsok No Fear. RAGE využívajú všetky dostupné a povolené dopingové prostriedky (sample, predohrané backing vokály, triggre), len aby ich vystúpenie znelo čo najvierohodnejšie a najhutnejšie. Bombastická Down opäť potvrdila, že RAGE je mašina s neskutočnou energiou a dokáže narobiť rámusu aj za dva HELLOWEENy. Po ráznych Soul Survivor a Baby I´m your Nightmare, preradilo trio na relaxačnú, aktuálne albumovú, orchestrálnu nôtu. Snahu priniesť trocha vážnej muziky medzi hordu metlákov asi nie každí pochopil čo bolo cítiť aj na nepatrnom útlme publika.
Opätovné vrenie priniesol svojím účelným, no nie nevyhnutným, sólovým príspevkom, maestro Smolskij. Sólo sa prehuplo do ďalšej výnimočnej skladby War Of Worlds, ktorá nám hrala do kroku pri odchode z festivalového areálu.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]