[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Obscene Extreme 2006
Čtvrtek 13. Července 2006: NPLMD, HELL show
Pátek 14. Července 2006: Attack Of Rage, Eternal Bleeding, Wargore, Jig-Ai, Smashed Face, D.H.I.B.A.C., Lama Tematica, World Downfall, Nailed, N.C.C., Splitter, Wasteform, Internal Suffering, Sinister, Cripple Bastards, Dead Infection, Squash Bowels, Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay, Pretty Little Flower, Saywhy?, Disturbance Project
Sobota 15. Července 2006: Spasm, Bufo, Bolesno Grinje, Septycal Gorge, Sylvester Staline, Tears Of Decay, Acroholia, Putrefied, Sickback, Epitome, Toxic Bonkers, Mumakil, Alienation Mental, Fromtheashes, Pisschrist, F.U.B.A.R., Fleshless, Massgrav, Driller Killer, Skitsystem, Gut, Dismember, Blockheads, Bathtub Shitter, Nashgul, Defeated Sanity, Uprise
13.-15.7.2006, Na Bojišti - Trutnov (CZ), 1.+2.deň

Obscene Extreme je jedným z najautentickejších festivalov na svete, ktorý si v priebehu siedmych rokov dokázal vytvoriť vynikajúce meno doma i v zahraničí. Samotný názov napovedajúci o obscénnostiach a extrémoch, či hlavné heslo akcie "Silence sucks" odsúvajúce ticho na bočnú koľaj, vyvolávajú v početnej skupine populácie obavy, ktoré vo finále aj tak vyznievajú ako bezpredmetné a úsmevné. Za festivalové štandardy možno považovať vynikajúci program zahŕňajúci kapely z celého sveta, neopísateľnú atmosféru (aj vďaka zahraničnej návštevnosti okolo 70% a neúnavným stagediverom), príjemný areál Na bojišti a v neposlednom rade najlepšiu stravu akú som na festivaloch okúsil. Mäsožrúti sú možno iného názoru, každopádne však tri dni bez mŕtvol v žalúdku sa prežiť dajú.

Prvý deň Obscene Extreme bol venovaný tradičným extrémom, medzi ktorými nemohla chýbať body-piercing šou pražského štúdia Hell, premiérovo sa predstavil noisový projekt NPLMD a záver večera patril DJ Dejvymu a hudbe na želanie.

Otvorenie festivalu pripadlo na NPLMD a ich hluk ma straší dodnes. Chaotické, nevýrazné, pri pravidelnom užívaní hrozia početné neurózy. Nič proti noisu, ale pokiaľ vytvorí kapela nečitateľnú a hlučnú stenu, na ktorú sa snaží nalepiť najrôznejšie zvuky z reťazí, sudov, plechov atď., predsa len sa k pojmu hudba dostávam pomerne ťažko. Nehovoriac o tom, že hluk na pozadí spomínané zvuky nezachránia... iba ho deformujú v pozitívnom zmysle slova. Štúdio Hell predviedlo program vrcholnej úrovne, škoda, že cestičky v koži sú pre háky a iné pomôcky rokmi vybehané a doby premiérových penetrácii dávno zabudnuté. Takto to už nie je to pravé, sado-maso, orechové. Záver patril muzike na želanie, v nejednom prípade aj výraznému posilňovaniu organizmov blahodarnými tekutinami, inými života(ne-)budičmi a rozhovorom bez konca.

Piatkový program odštartovalo slovenské duo - Attack Of Rage a Eternal Bleeding. V prípade Attack Of Rage išlo o výdatnú dávku grindcoru, ktorá v slušnej kvalite obšťastnila návštevníkov. Na hlavách poslucháčov okrem iného pristál aj prvý pódiový skokan.

Druhou kapelou zo Slovenska bola v našich končinách chronicky známa trojica Eternal Bleeding. Chalani hrajú brutal death metal amerického strihu s dvoma vokálmi, z čoho jeden prichádza z bubeníckej dielničky. Práve bicie a Bazov spev trpeli počas celého setu nie práve ideálnym zvukom; iné výhrady nemám. Taktiež pre nich nastal deň D a konečne sa dočkali vydania splitka s Emeth u Groidhaisn production. Po dlhom čakaní sa jedná o pozitívnu novinku, no chcelo by to pomaly pripraviť aj nejaký nový materiál. Predsa len máloktorá slovenská kapela má toľko koncertných skúseností ako oni.

Wargore nastúpili čiastočne odetí do futbalových dresov a dali tušiť, že v podobnej víťaznej eufórii pricestovali do Čiech aj ostatné kapely z Talianska. Skupina nedávno pristála pod krídlami Permeated records a odmena sa dostavila v podobe oficiálneho zvečnenia ich premiérovej dosky s názvom "Decadence Of Benevolence". Brutal death metal v znamení energie a rýchlosti plynule nadviazal na predchádzajúce kapely.

Mladé talenty domácej scény sú v našich končinách pomerne vzácnou záležitosťou. Jig-Ai túžia byť jednou z nich. V priebehu 20 minút nahrnuli do divákov tanečnú gore grindovú dávku z ich novinky vydanej u Bizarre Leprous production. Napriek neutíchajúcej zábave ma ich hudba za srdce nechytila. Vďaka jednoduchým tanečným štruktúram som sa ku koncu setu ako nekotlachtivý jedinec začal nudiť.

Vystúpenia Smashed Face patria už dlhšiu dobu k tým zaujímavejším produktom tuzemskej brutal deathmetalovej scény. Na konte majú nový album "Virulent Procreation" a množstvo odohraných koncertov. To čo predviedli v tento deň malo opäť hlavu a pätu. Vlastne až na Obscene Extreme som zistil, že ich hudba sa čoraz viac opiera o Fredov vokál. Tak ako šiel za posledné roky hore jeho spev, tak sa podarilo dopredu pretlačiť celkový hudobný produkt. Uvidíme čo prinesie jeseň a či sa podarí dotiahnuť do zdarného konca európske turné s americkými Mucupus. V rámci československej scény si "Smažky" nezanedbateľnú pozíciu vybudovali, počkajme si ako sa k nim v časovom horizonte pár rokov postaví zvyšok sveta.

Po vydarenom sete Smashed Face sa ohlásila na pódiu mne pomerne neznáma banda D.H.I.B.A.C. z Francúzska. Ich vystúpenie predčilo všetky očakávania a použité slovné spojenie "neznáma banda" získalo do budúcnosti výrazne špekulatívny charakter. Našľapaný power violence s vokálnym trojzáprahom nastavil latku poriadne vysoko. Nebyť roztrhnutej struny a dvom - trom skladbám bez gitary, tak z tohto produktu zanecháme poniektorí pred pódiom aj exkrementy z večerných hodov.

V tomto kontexte mala Lama Tematica neľahkú úlohu a nastavenú latku podliezla. Grindcorovej zmeske so všetkým možným i nemožným dominoval spevák, ktorý sa dokonale identifikoval s rolou psychopata, no s kapelou sa zaradil niekde k festivalovým priemerom.

Nemeckí World Downfall priniesli do Trutnova death/grindovú žalobu proti problémom našej planéty ako nacizmu či ekologickým problémom. Dokonalá pódiová šou vyvrcholila rozdelením davu na dve polovice a stret tiel v koridore preveril telesné schránky všetkých aktérov. Okrem toho stiahol nejaký dobrák spevákovi nohavice a ostávalo len otázkou času, kedy sa na pódiu objaví prvý nemecký nudista. Hudobný priemer zachránila pódiová šou a fascinujúce dredy na hlave frontmana.

Jediní zástupcovia Veľkej Británie, Nailed, predviedli technický a extrémny brutal death metal vysokej kvality, avšak bez výraznejšej odozvy publika. Za pozornosť stála okrem iného bezpražcová basa a český futbalový dres na tele speváka.

Podľa programu mal po Nailed nasledovať Disturbance Project, avšak problémy s dopravou zapríčinili, že ich 35 minút sa rozdelilo medzi predchádzajúce spolky. Negligent Collateral Collapse tak vystúpili ihneď po Nailed. Na pódiu sa ocitli dvaja aktéri z Jig-Ai doplnení plnou poľnou N.C.C-čiek a prezentácia novinky "Sick Atoms" začala. Prechádzka svetom drog nenechala nič na náhodu a tancovalo sa až do úplného vyčerpania. Mínusom vystúpenia boli otravné a sentimentálne venovania jednotlivých skladieb rôznym známym a kamarátom... a že ich má kapela dosť, o tom niet pochýb.

Neviem do akej miery si kto stihol uvedomiť kvalít novej posily Čurbyho tímu, teda švédskej ultra rýchlej grindovačky Splitter. Faktom ostáva, že vystúpením chalani poukázali na seba tým najlepším možným spôsobom. Energická a intenzívna šou bola jasným dôkazom, kam až sú Splitter schopní zájsť. Skladby z aktuálneho minička "En Sorglig Historia" nepotrebujú komentár.

Wasteform v nastolenom tempe nepoľavili a tak sa rozrastajúci dav dočkal spičkového brutal deathu newyorkského štýlu. Najlepšie a najživelnejšie vystúpenie Wasteform, čo som doteraz zažil. Rýchle, technické, skočné. Rastúci kotol bol najjasnejším dôkazom.

Kto brutal deathu nemal málo, pre toho prišlo ešte čosi intenzívnejšie a grandióznejšie. Reč nemôže byť o nikom inom ako kolumbijskej jednotke Internal Suffering. Od začiatku do konca som stál s otvorenými ústami a pozoroval, či to čo vidím, je súčasťou reality alebo dôsledkom zvýšenej slnečnej aktivity. Vysoko technický, pritom surový brutal death, so šialene rýchlymi bicími a ešte o čosi zhovadilejšími vokálmi zabíjal.

Priznám sa, že po takejto megabombe sa aj na holandských veteránov Sinister pozeralo pomerne ťažko. Síce predviedli vynikajúcu šou, ale predsa mi celá sinistrovská klasika v tento večer nesadla.

Zato Cripple Bastards žilou pustiť dokázali. Jedna z najstarších a najuznávanejších grindcorových formácii sveta sa vrátila opäť na Obscene Extreme. Napriek absencií nového materiálu sa energia z kapely nevytratila a šlo sa naplno. Priemer stagediverov dosiahol odhadom 8 za minútu a z tej masy pred a na pódiu sa nedalo vymotať. Zaujímavým divadelným aktom sa v závere predviedol gitarista, keď naznačil úder hlavou fanúšikovi s dresom Zidana, ktorý "náhodou" postával na pódiu. Pôsobivá vendetta francúzskemu futbalu.

Krátko po jedenástej hodine večer zaútočila smrtiaca infekcia z Poľska. Predstavili gore/grind typický pre túto stálicu extrémnej hudby, na čele ktorej dominoval Jaro so svojimi tradičnými tanečnými kreáciami. Popravde som Dead Infection zažil aj v lepšej forme.

Krajania Squash Bowels majú na konte nový album "Love Songs" (recenzia už čoskoro) a návrat z európskeho turné po boku Neuropathie na podporu tejto novinky. Vystúpenie na Obscene Extreme ich teda zastihlo dokonale pripravených. S plnou silou predstavili nielen spomínanú novinku, ale hralo sa aj zo staršieho "No Mercy". V teoretickom súboji s Dead Infection ťahali za dlhší koniec.

Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay len nedávno pokrstili svoju "Sedmičku" a už majú za sebou niekoľko kvalitných koncertov. Jedna z najšialenejších vecí aké sa dajú na koncerte zažiť. Valivé, chaotické, hlučné, ale i tanečné či veselé. Škoda, že so sebou nepriviezli aj trubkára, ktorý tak príjemne oživil štúdiovú nahrávku. Asi by to na záver festivalového dňa dokonale vygradovalo pocity u všetkých preživších.

Ďalšou bandou večera bola partička skrývajúca svoje tváre pod citlivým slovným spojením "Pretty Little Flower". A schválne. Čo by ste si pod takou malou a peknou kvetinkou určite nedokázali predstaviť? Žeby americké duo hrajúce ultra rýchly trash-grind pozostávajúci z gitary a bicích? Zaujímavé, pomaly však zapadá prachom zabudnutia.

Predposledné miesto programu sa ušlo domácej partičke Saywhy?, o ktorých existencii som nemal najmenšej potuchy. Avšak ihneď po štarte sa ukázalo, že miestenku v programe Obscene Extreme získali zaslúžene. Po druhej hodine rannej dokázali vďaka svojej zmeske crustu, grindu, HC či čohosi ďalšieho, vyžmýkať z divákov aj poslednú kvapku potu. Z kapely sálala uvoľnená nálada a energia, ktorá priniesla potrebné oživenie.

Záver patril oneskorencom Disturbance Project. Španielsko je krajina ďaleko, preďaleko, meškanie sa tak dalo akceptovať. Navyše koho zaujal pôvodný projekt Denak, ten si rád počkal a užil si absolútne grindcorové peklo. Na vokáloch prišiel pomôcť aj spevák z Nashgul a tak si záverečná bodka za akciou našla svoje čestné miesto pri bilancovaní druhého dňa. Potom už nasledovali len konverzácie v backstagi a niekedy medzi štvrtou a piatou hodinou rannou som zaľahol na spádovité lôžko v stane s dobrým pocitom, že za nejaké štyri hodinky štartuje nový deň s novým programom.

[ Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]