r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

fotoreport Brutal Assault 2006, 10.-12.8.2006, Svojšice u Přelouče (CZ), 1.deň
fotoreport Brutal Assault 2006, 10.-12.8.2006, Svojšice u Přelouče (CZ), 2.deň
fotoreport Brutal Assault 2006, 10.-12.8.2006, Svojšice u Přelouče (CZ), 3.deň
report Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 1.deň
report Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 2.deň
report Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 3.deň
fotoreport Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 1.deň
fotoreport Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 2.deň
fotoreport Brutal Assault 2005, 11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 3.deň
report Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 1.deň
report Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 2.deň
report Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 3.deň
fotoreport Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 1.deň
fotoreport Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 2.deň
fotoreport Brutal Assault vol. 9, 5.-7.8.2004, Hvozd u Konice (CZ), 3.deň
report Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), Martin
report Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), Golo
report Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), Dáša
fotoreport Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), 1.deň
fotoreport Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), 2.deň
fotoreport Brutal Assault vol. 8, 7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ), 3.deň
report Brutal Assault vol. 007, 23.-24.8.2002, Hvozd u Konice (CZ), Golo
report Brutal Assault vol. 007, 23.-24.8.2002, Hvozd u Konice (CZ), Dáša
report Brutal Assault fest vol. 6.66, 17.a 18.8.2001, výstavisko - Přerov (CZ)

Brutal Assault 2006
štvrtok 10.8.: Jig-Ai, Rites Of Undeath, Crashpoint, Mortifilia, Ocean, The, Cenotaph, Birdflesh, Gojira, Orphaned Land, Fear Factory, Severe Torture, Mourning Beloveth, Solfernus, Negligent Collateral Collapse, Illidiance
piatok 11.8.: Smashed Face, X-Core, Deadborn, Galadriel, Ophoilatry, Trollech, Ingrowing, Rasta, Visceral Bleeding, Dagoba, Born From Pain, Rotten Sound, Skyforger, Carnival In Coal, Sick Of It All, Amorphis, Dimmu Borgir, Textures, Disavowed, Depresy, Ador Dorath
sobota 12.8.: Sacrist, Wasteform, Uprise, Obscura, Colp, Sanatorium, Cerebral Turbulency, Fleshgore, Tisíc Let Od Ráje, Arsebreed, Neglected Fields, Skinless, Root, Gorefest, Mayhem, Destruction, Morbid Angel, Napalm Death, Onslaught, Ephel Duath
10.-12.8.2006, Svojšice u Přelouče (CZ)

Najsilnejšie obsadený ročník tradičného letného metalového festivalu Brutal Assault sa žiaľ potýkal so slabučkou organizáciou. Zoznamom účinkujúcich kapiel sa Shindyfest zaradil do európskej prvej ligy, organizačným zabezpečením však zostal na úrovni lokálneho stretnutia kapiel a ich kamarátov na futbalovom ihrisku za dedinou. Najvýraznejšie sa to prejavilo v úvodný deň, ktorému dominovali nekonečné rady predovšetkým na vstup a žetóny. Áno, sú to nárazové veci, ktoré po zvyšok festivalu netreba riešiť, nejde však o nič, čo by sa nedalo očakávať a už vôbec nie sa na to pripraviť. Ešte absurdnejšie pôsobili úvodné prísne bezpečnostné prehliadky v porovnaní s nasledujúcimi dňami, kedy bolo možné do areálu bez problémov doniesť čokoľvek po zbrane stredného a dlhého doletu. Rovnako by to do budúcna chcelo dopredu zverejniť podmienky vracania ekopoplatku, nie že keď sa človek dotacká cez celý kemp s troma vreciami za ľudí zo stanu, vyplatený mu bude len jeden s vyčerpávajúcim argumentom "to je ten ekopoplatek". Ak má mať festival ambície pritiahnuť zahraničných fanúšikov, treba tomu prispôsobiť aj personál - tragikomické "dialógy" medzi kupujúcimi a predávajúcimi sa dali vypočuť na každom kroku, a pritom netreba žiadnych mnohojazyčných lingvistov, len pár ľudí s aspoň základnou znalosťou angličtiny. Je to škoda, pretože tento organizačný diletantizmus bol v ostrom kontraste so špičkovým zvukovo-technickým zabezpečením (aj keď pár kapelám vrátane headlinerov sa zlý zvuk ušiel).
Úlohu papierového favorita prvého dňa s prehľadom splnili FEAR FACTORY. Profesionálny set patril k tomu najlepšiemu, čo na Brutal Assaultoch kedy odznelo a väčšina kapiel štvrtkového diania oproti nim znela ako garážovi amatéri. Skvelý výber skladieb, dokonalý zvuk, efektné svetlá, stopercentné nasadenie - z mojho pohľadu nebolo pri Továrni na strach čo riešiť. Burtonovi C. Bellovi síce v melodických častiach nejaký ten falšák uletel, Christian Olde Wolbers na gitare a Byron Stroud na base (hoblujúci aj v Strapping Young Lad) boli ale bezchybní a hra Raymonda Herreru na kopákoch bola jednoducho bezprecedentná. Holandskí brutalisti SEVERE TORTURE sa po nich snažili darmo; aj keď chrochtali ostošesť, po Fear Factory ich úsilie vyšlo na zmar. Za normálnych okolností by som už dávno spal, avšak akýsi terorista mi odporučil poslednú kapelu večera, vraj progresívny black metal ILLIDIANCE. Jeho jediné šťastie je, že neviem, kto to bol, inak by krutému osudu neušiel. Síce som si vďaka tomu pozrel, v akej forme momentálne grindujú NEGLIGENT COLLATERAL COLLAPSE, bavili ma už aj viac, ale to čakanie v spoločnosti írskych doomáčov MOURNING BELOVETH a domácich blackáčov SOLFERNUS za to rozhodne nestálo. No a čo predviedli ILLIDIANCE? Bu-bu-bu black metal, ktorý sa ničím nelíšil od stoviek podobne zameraných kapiel.
Vďaka neskorému príchodu a čakaniu v nehybnom rade na vstup som toho pred Fear Factory veľa nevidel. Spoza plota som si vypočul možno trochu preceňovaných THE OCEAN a orientálnych brutalistov CENOTAPH z Turecka, v oboch prípadoch to na mňa nezapôsobilo, s obrazom by to možno bolo iné. Na vlastné bulvy som videl až viac veselých ako dobrých BIRDFLESH, ale tejto kapele nikdy o nič iné ani nešlo. GOJIRA sa objavila v odporúčaniach viacerých známych, naživo ma však nebavila rovnako ako z CD, väčšinu som aj tak prestál v rade, tentokrát na pivo. Orientálny nádych do programu vniesli Izraelci ORPHANED LAND, ktorí vsádzajú na blízkovýchodnú atmosféru a zčasti aj na zľahka progresívne rytmy. Možno práve exotika a chytľavé melódie boli príčinou priaznivej reakcie publika. Z kapiel, ktoré sme zmeškali úplne, ma najviac mrzia pokračovatelia Ahumado Granujo JIG-AI, snáď nabudúce.

Piatok som vzhľadom na nabitý večerný a ešte nabitejší sobotný program zvolil za oddychový deň, takže nedokážem posúdiť, či som pri neznámych menách ako SMASHED FACE, X-CORE, DEADBORN, OPHOILATRY, RASTA, DAGOBA či pri obohratých INGROWING o niečo prišiel. Do areálu, respektíve pred pódium, som sa dostával len sporadicky, napríklad aby som videl, že s GALADRIEL to po odchode kľúčových členov ide stále dole vodou. Ešte horšie v mojich očiach dopadli TROLLECH, ich "pohanský lesný" black metal inak ako za komický označiť neviem. Jeden rytmus, jedno tempo, čo najjednoduchšie riffy a melódie - asi nikdy nepochopím, čo takáto hudba fanúšikom dáva. VISCERAL BLEEDING holdujú brutálnemu death metalu, ktorý bol na festivale hojne zastúpený, možno práve preto hlbší dojem u mňa nezanechali. BORN FROM PAIN boli jednou z kapiel, ktorá sa postarala o pomerne výraznú hard core inváziu do zostavy BA, metal core na ich spôsob v ničom nevytŕča nad štandard v tomto žánri. ROTTEN SOUND, to už bola iná káva, v husto obývanom grindcoreovom košiari si dokázali vytvoriť vlastný xicht a taký výplach naživo sa tiež hocikomu nepodarí. Lotyši SKYFORGER vďačia za svojský sound angažovaniu gájd a píšťal, čo tancachtivé diváctvo ocenilo intenzívnym kotlom. Inak to až také výnimočné nebolo, pagan black metal z hraníc žánru vybočoval len pre našinca neopočúvanými folklórnymi melódiami.
Potom ale už išlo do tuhého. Dvojica Arno Strobl (vokály) a Axel Wursthorn (nástroje) po desiatich rokoch existencie v januári 2006 doplnenila zostavu na sextet a stala sa tak koncertovania schopná. Vystúpenie na BA bolo iba ich šieste v kariére, aké to však bolo vystúpenie! Reč je o CARNIVAL IN COAL a ich smrtiacom mixe najnezlúčitelnejších hudobných štýlov, recesie najhrubšieho zrna, bujarej zábavy a chorých coverov. Pre priemerného metalového poslucháča zrejme vhodné len na tráviace problémy, našla sa však prekvapivo veľa ľudí, ktorí sa bavili, čoho najlepším dôkazom bol vriaci kotol, aj s účasťou redakčných kolegov Gola a Tomáša. Pre CIC nie je žiadna kombinácia dostatočne praštená a žiadna zmena dostatočne nesúvislá, nič pre nich nie je sväté, len búranie hraníc a nespútané pařenie. Presne tak vyzeral ich set obsahujúci hitovky ako Fuckable s veľavravným refrénom "Fuck me I'm famous" či Yes, We Have No Bananas s banánom letiacim do publika. Vyvrcholením skráteného setu, ktorý u mňa v konečnom poradí obsadil priečku číslo dva, bola klepačková verzia rádiového hitu 80-tych rokov Maniac (zo soundtracku k filmu Flashdance).
SICK OF IT ALL boli jednou z legiend, ktoré sa podarilo tento rok dotiahnuť, a svojmu statusu na rozdiel od iných hanbu nespravili. HC v ich podaní je silno nakazené punkom, čo ešte umocnilo divokosť tohto vystúpenia. Že hard core si svojich fanúšikov na festivale našiel, najlepšie dokumentoval jeden z najhustejších kotlov za celé tri dni, v ktorom aj vďaka tradičnej kratochvíli koncertov SOIT, tzv. Wall of Death, išlo doslova o život.
Ďalej to však so slávnymi menami bolo tragické. AMORPHIS predviedli absolútne sterilný set s otrasným zvukom, ktorý som vydržal sledovať jednociferný početný minút. Podobne to dopadlo s DIMMU BORGIR, s výnimkou basáka hrajúcimi len z povinnosti bez náznakov nadšenia. Okrem klepajúceho Hellhammera prakticky nebolo na čo pozerať.
Neúmerne dlhé zvučenie Amorphis i Dimmu Borgir si žiaľ opäť odskákala kapela, ktorá mohla kľudne hrať aj dvojnásobne dlhý čas. TEXTURES so svojim trash-death-math-emo uspeli minulý rok, a úspech sa opakoval aj dnes. Vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu a nezaraditeľnosť produkcie prekvapil veľký počet ľudí, ktorí si s chuťou zakotlili. Až na jednu výnimku sa hralo zo stále aktuálneho albumu Drawing Circles, kvôli skrátenému hraciemu času zrejme vypadli kľudnejšie melodické skladby. Bezchybné technické prevedenie, výborné hudobnícke výkony a zrozumiteľný zvuk spravili zo setu Textures jeden z vrcholov festivalu.
Silnú holandskú dvojicu dolnili prasiaci DISAVOWED, ktorí u mňa vyhrali kategóriu brutal death metal. Boli najrýchlejší, najtechnickejší, najbrutálnejší a zároveň najčitateľnejší spomedzi podobne zameraných kapiel, takže nebolo čo riešiť. Človek sa až nestíhal diviť, kde sa v bubeníkovi berie taká rýchlosť a v spevákovi taký kanál. Výborný záver dňa, keďže slovensko-český tandem DEPRESY - ADOR DORATH som kvôli neznesiteľnej únave odignoroval v stane.

Po dvoch dňoch na nohách poňala väčšina návštevníkov sobotné ráno v dovolenkovom tempe. SACRIST, WASTEFORM a UPRISE vyhrávali v podstate k hygienicko-gastronomickým aktivitám, OBSCURA drtiaca brutal death metal na nemecký spôsob ničím nevytŕčala nad štýlovými kolegami. COLP sú tradične zárukou kvalitnej meshu-HC zábavy, a nesklamali ani dnes. Hralo sa pomerne veľa nového materiálu, v porovnaní so staršími vecami možno trochu priamočiarejšieho, o to ľahšie sa však metlilo. Keď aj COLP museli skončiť skôr, čím zrejme vynechali obligátny cover Meshuggah, začal som mať pocit, že mi to Shindy robí naschvál:-) Rovnako SANATORIUM predviedli svoj veľmi slušný štandard, došlo na nové kusy z albumu vraj už pripraveného na septembrový pôrod. Možno ma dnes žilinské drtenie nedostalo tak ako inokedy, Belov neviazaný prístup však všetko napravil. CEREBRAL TURBULENCY sa po x-tých turbulenciách v zostave zrejme ešte iba hľadajú, zažil som ich už v oveľa lepšej forme.
Z poobedného bloku FLESHGORE, TISÍC LET OD RÁJE, ARSEBREED, NEGLECTED FIELDS, SKINLESS a ROOT boli Lotyši jediní, ktorých som videl a stáli za reč. Očividne ich tešila podpora tunajšieho publika, ktoré si kapelu na festival vypýtalo už štvrtý krát v rade. Aj "Polia neorané" prezentovali nový materiál a prezentovali ho úspešne. Set zakončili trošku ťažkopádnym coverom Breathe od Prodigy.
Potom už prišiel rad na zostavu, aká na našich pódiách nemá obdobu. Reunion GOREFEST patrí k tým, ktoré majú aj iný význam ako finančný. Holanďania v klasickom line-upe ukázali, prečo boli v poslednej dekáde minulého storočia jednou z najuznávanejších death metalových kapiel. Ich set prebehol bez zádrheľov a skvelé dojmy nepokazil ani dážď, ktorý práve v týchto fázach festivalu prestal poslúchať. Oznámenie o zmenách v programe odhalilo, že MAYHEM vraj z technických príčin vystúpi neskôr, thrasherom ONSLAGHT sa zas kvôli teroristickým poplachom na britských letiskách nepodarilo odletieť a na festivale nezahrajú. Nasledovali teda hneď iní thrasheri, Nemci DESTRUCTION a ani oni svojmu kultovému statusu hanbu nespravili. Hoblovalo sa pekne od podlahy, žiadnu komplikovanú vedu za tým hľadať netreba. Trojica hrala so stopercentným nasadením a ich podaniu thrash metalu proste nie je prečo neveriť.
Ďalej sa riadne pritlačilo na pílu. O MORBID ANGEL je zbytočné čokoľvek písať, mať na festivale kapelu ich formátu je zrejme snom každého promotéra. Američania s navrátlicom Davidom Vincentom za basou a mikrofónom prevetrali diskografiu rovnako kvalitne ako prevetrali všetky prítomné ušné bubienky. Dobrý dojem trochu narušil nekonkrétny zvuk a predovšetkým dvaja poľskí vlajkonosiči neúnavne mávajúci tesne pred pódiom (od našich severných susedov vraj bola až polovica všetkých návštevníkov).
NAPALM DEATH sú kapelou, ktorá naživo asi nikdy nesklame. Barney s kamarátmi aj dnes do ľudí napratali výdatnú porciu chorého grindu s nasadením, ktoré im môžu závidieť aj spolky služobne mladšie o dvadsať rokov. Totálne devastujúci zvuk korunovaný Barneyho chrochtaním a nezameniteľnou choreografiou s prehľadom posunulo Napalm Death do mojej osobnej festivalovej prvej päťky. Bez diskusie sme mali dočinenia s jednou z najlepších živých extrémne metalových spolkov.
To MAYHEM boli asi najväčším prieserom festivalu. Doteraz si nie som istý, či ich vystúpenie bolo myslené vážne, alebo išlo iba o zvrátenú recesiu. Možno by som to bol schopný stráviť ešte s normálnym spevákom, ale tento nariekajúci človek v mníšskom habite a vetvičkou v ruke kapelu proste potopil. Efektné kulisy tvorené plechovým logom a ukrižovaným torzom akéhosi monštra mali zrejme len odpútať pozornosť od mizérie odohrávajúcej sa na pódiu. Česť kapely opäť zachraňoval nezničiteľný Hellhamner. Ak Dimmu Borgir a Mayhem na festivale zastupovali špičku black metalu, je to s týmto štýlom horšie, ako som si myslel.
Rovnako ako v prípade Opeth na With Full Force 2003 (report), aj tu sme si na to najlepšie museli počkať až do úplného konca a do nekresťanských nočných hodín. Je pravda, že keby EPHEL DUATH hrali v inom čase, vyslúžili by si zrejme rovnakú sprchu pivových kelímkov ako pred troma rokmi (report). Takto zostali len ľudia, ktorí vedia, do čoho idú, prípadne tí, ktorí nevládali utiecť. Neuchopiteľnosť produkcie talianskych experimentátorov si človek naplno uvedomí až naživo, keď pochopí, koľko sa za členitými kompozíciami skrýva práce. Až na dve výnimky sa hralo z novinky Pain Necessary to Know (recenzia). Počas jednej zo skladieb sa spevák Luciano Lorusso George neplánovane ocitol nad hlavami fanúšikov, celkovo bola kapela z pozitívnej odozvy milo prekvapená. Približne v polovici koncertu došlo na pódiu ku krátkemu výpadku prúdu, čo bol jediný vážnejší technický nedostatok trojdňového diania. Celý festival zakončil jeden z mála prídavkov, ktorý sa podarilo vykričať, opakovane zaznela úvodná skladba New Disorder. Ephel Duath neodohrali stopercentný koncert, najmä gitarista Davide Tiso nemal svoj deň, aj tak to však s prehľadom stačilo na to, aby sa stali najlepšou kapelou jedenásteho vydania Brutal Assaultu.
Napriek spomínaným vážnym organizačným nedostatkom sú celkové dojmy z festivalu pozitívne. Je až hriechom, že akcia nedostala také organizačné zabezpečenie, aké si zaslúžila. Našťastie, podľa prvých ohlasov si Shindy a spol. rezervy uvedomujú a my budeme držať palce, aby sa chyby podarilo odstrániť. Ak sa v roku 2007 podarí pritiahnuť rovnako lákavú zostavu, bude zrejme treba navyše uvažovať aj o zmene miesta, pretože prírodný amfiteáter v Svojšiciach u Přelouče pri tohtoročnej návštevnosti približne osem tisíc kusov už veľký priestor na rast neposkytuje.

[ Dáša ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits