[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Tony MacAlpine & Billy Sheehan & Virgil Donati, Opal
5.9.2006 Underworld - Londýn (UK)

Áno, dobre vidíte. Takáto zostava momentálne brázdi európske pódia pod hlavičkou Devil's Slingshot Tour, ktoré odštartovalo v mojom obľúbenom klube Underworld v londýnskom Camden Town. Ešte než sa páni hudobníci dostali k slovu, bola tu vyslovene otravná predkapela zvaná OPAL. Neviem, kto ju na tento večer pretlačil, a už vôbec netuším, prečo si myslel, že ľudia budú zvedaví na x-tú britskú gitarovku niekde na polceste medzi Muse a Oasis, aké tečú dňom i nocou z takmer každého reproduktoru. Od vypískania ich asi zachránil len krátky, 25-minútový set.

Austrálsko-americko-talianske virtuózne trio naopak dalo poslucháčom presne to, kvôli čomu prišli. Ťažko napodobniteľné inštrumentálne výkony zrejme pripravili bezsenné noci nejednému prítomnému hudobníkovi. Nešlo však len o akési lacné predvádzanie, na kapele bola vidno radosť z hrania a nefalšované nasadenie. Žiaľ nemôžem slúžiť zložením setu, predpokladám však, že išlo predovšetkým o skladby z Tonyho bohatej sólovej kariéry. Jedným kúskom došlo aj na tvorbu kapely (projektu?) Planet X, kde sa všetci traja hudobníci stretli pod vedením bývalého klávesistu Dream Theater Dereka Sheriniana. Z prvého albumu tejto formácie nazvaného "Universe" odznela "Dog Boots" s Virgilovými guľometnými dvojkopmi. Oproti členitým kompozíciam Planet X sa hralo rytmicky priamočiarejšie, väčšinou v chytľavom heavy či hard rockovom tempe, ktoré poskytovalo dostatok príležitostí na sólové exhibície. Najviac priestoru mal logicky Tony, ktorý striedal šesť a sedemstrunovú gitaru. V hanbe však nezostala ani rytmická sekcia. Billyho basa nemala vďaka intenzívnej hre svojho majiteľa ďaleko od vznietenia, dal jej skutočne zabrať. Ako vyplynulo z neskoršieho rozhovoru, je to jediný nástroj, ktorý má na turné zo sebou. Aby udržal krok s Tonyho sedemstrunovkou, často používal zariadenie na podladenie E struny, ktorého je veľkým propagátorom. Ani Virgil nebol len do počtu a každého s prehľadom presvedčil, že to na bicích vie. Pri jeho sóle ku koncu setu bolo takmer nemožné sledovať jeho končatiny. Za jediný nedostatok koncertu považujem neznesiteľné teplo, ktoré v klube panovalo a riadne potrápilo ľudí na pódiu i pod pódiom. Možno práve ono spôsobilo, že po 80-minútovom sete sa len raz pridávalo. Po koncerte si na svoje prišli lovci autogramov a fotografií, účinkujúci sa radi nechali odchytiť na ceste do tourbusu. O zábavu sa postaral fanúšik, ktorý strčil Billymu do ruky mobil s kamarátom-basgitaristom na druhom konci, ktorý na koncert nemohol prísť. Ak bol Billy týmto krokom prekvapený, neviem si predstaviť, čo sa odohrávalo na druhom konci:-) Ale niet sa čo čudovať, s jedným z najlepších basákov na planéte sa netelefonuje každý deň. Nakoniec museli sympaťáka Billyho do busu doslova nahnať, veď ku ďalšej zastávke Devil's Slingshot Tour v belgickom Verviers je to pekný kus cesty. Ak máte možnosť za touto trojicou na turné niekam vycestovať, vrelo vám to odporúčam.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]