[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Brutal Assault Festival vol. XII
Štvrtok 9.8.: Rubufaso Mukufo, Panychida, Abstract Essence, Leng Tch'e, To-Mera, Aborted, Saturnus, Belphegor, Dismember, All That Remains, Root, Suffocation, Dark Tranquillity, DHG, SSOGE, Ensiferum
Piatok 10.8.: Opitz, Outburst, Pigsty, Ador Dorath, Le Scrawl, Obtest, Uprise, She Said Destroy, Depresy, Gorerotted, Misanthrope, E-Force, Mnemic, The Black Dahlia Murder, Cynic, Malevolent Creation, Madball, Katatonia, Pain, Soulfly, Gorgoroth, Haemmorhage, Enslaved
Sobota 11.8.: M.A.C. Of Mad, Goryptic, The Excrementory Grindfuckers, Sear Bliss, Trepalium, Destiny, Gadget, Dagoba, Sayyadina, By Night, Inhume, Cataract, Hacride, Die Apokalyptischen Reiter, Zyklon, Keep Of Kallessin, Carnal Forge, Immolation, Madder Mortem, Vader, Satyricon, Dying Fetus, Onslaught, Red Harvest
9.-11.8.2007, vojenská pevnosť Josefov - Jaroměř (CZ), 1.deň

Uhhhh, pokiaľ si pamätám, posledný veľký festival, ktorý som zažil, bol Obscene Extreme v roku 2004 a na Brutal Assault som bol naposledy ešte v roku 2003 vo Hvozde. Potom som riešil iné veci, či mali význam - nuž, ktoré ako, ale napríklad minulý rok som mal dobrý dôvod ísť namiesto na festival žiť do cudzej krajiny, tam nebolo čo ľutovať, to obdobie života sa fakt vydarilo, hoci sčasti celkom inak. Píše sa však rok 2007 a organizmus si žiada metal! Takže čo s tým? Na Obscene som nebol ani tohto roku, tam sa počas mesiaca predtým zosypali také "náhodičky", že sa nedalo inak. Ale mesiac na to už bolo všetko v pohode, zdravie pevné, energie nadostač, nálada výborná, skrátka vo štvrtok 9. augusta ani nie extra skoro ráno naše päťčlenné družstvo vyštartovalo autom asi ako posledná posila opäť raz mimoriadne silnej košickej výpravy. Cesta ubiehala v pohode, debata bola aj o tom, čo už sme na takýchto festivaloch zažili a čo asi môžeme očakávať od toho, na ktorý práve ideme. Akurát sme časom kvôli rôznym kamiónom a traktorom, prípadne zastávkam na jedlo a natiahnutie hnátov pomaly začali odškrtávať kapely, ktoré zrejme neuvidíme. A na Morave a v Čechách sme vleteli do dvoch prívalových dažďov, kedy bolo treba pribrzdiť, lebo nikto z nás sa necítil na to, zomrieť pre metal. Riziko bolo už vytiahnuť na hraniciach preukaz s desať rokov starou fotkou, to ale vyšlo, takže netreba situáciu hrotiť ešte viac. Potopa to bola slušná, na druhý deň sa o nej dali vidieť zmienky v novinách. Radšej sme sledovali krajinu a rozmýšľali o tom, kto asi pomenoval niektoré lokality. Najväčší úspech mal názov Holohlavy, tam sme sa pôvodne aj chceli vyfotiť, ale to už niekedy inokedy. Nasledovali Černožice, no, však sme vedeli, že sa blížime k údajne najväčšiemu getu u západných susedov (ani to tak nakoniec nevyzeralo, hoci po areáli sa občas dali vidieť ľudia, ktorí očividne neprišli ani tak kvôli hudbe, ako skôr kvôli fanúšikom, nedávajúcim si pozor na veci, a aj na to vraj viacerí doplatili). Konečne pred šiestou sme sa ocitli v Jaroměři-

Josefove, kde už festivalová nálada vládla všade okolo pevnostného komplexu a po uliciach mestečka sme cestou na nejaké to parkovacie miesto videli voľne rozhodených fanúšikov, ktorí pre metal zomreli prinajmenšom v ten deň.

Únava a cesta blatom sa prejavila prinajmenšom na mne, pred vchodom do areálu mi totálne odišla nálada, že vraj som pôsobil vyslovene agresívne, ale fakt som neprišiel nikomu rozhodiť sandál, len som potreboval nájsť košickú osadu, rozložiť tam "hrobček" a zžiť sa s prostredím, aby zas bolo dobre. Po vybavení akreditácie a príchode na miesto sa všetko podarilo. Stan som staval, keď hrali Dismember, to nepoteší, ale niektoré vážne veci treba vybaviť za vidna. To, čo som nevidel, bolo skvelé už podľa zvuku, a zvlášť skladby ako Casket Garden a geniálna Dreaming In Red mi náladu vrátili do normálu (aj keď môj je taký, že priestoru na zlepšenie sú vždy ešte kilometre:-D). Takže hor sa na vec, piatok som sa rozhodol pojednať štýlom "dnes nič nevybavujem, idem sa baviť". Melodickí metalcoristi (alebo len metalisti?) All That Remains neboli na úvod najhoršou voľbou, nie že by som stopercentne súhlasil s názorom, že je to "Helloween pre 21. storočie", ale príjemná záležitosť a nakoniec, brutálnych vecí čakala ešte kopa. Porozhliadol som sa po všelijako rozvetvenom areáli a stretával prvých známych, kamarátov, kamarátky, zdravím tých, ktorých som stretol aj tých, ktorých sa medzi tými asi 12 tisíc ľuďmi za 3 dni proste stretnúť nepodarilo. Brutal Assault už totiž prestal byť komornou záležitosťou a akékoľvek stretnutie je vecou náhody, zvlášť vtedy, keď už zakoreníte kdesi pri debate. A to som stretol ľudí, ktorých som nevidel roky, v taký čas fakt, že druhýkrát sme sa už nezrazili, zamrzí o to viac.

Root v "prime time" mali obrovský kotol fans, zvuk bol tiež v poriadku (pokiaľ ide o nazvučenie, tak to bolo jednou z vecí, ktoré si na tomto ročníku festivalu zaslúžili skôr pochvalu, hoci pár výpadkov bolo zvlášť v miestach, kde sa vážne nehodili, a za dobrým zvukom bolo treba občas aj chodiť), ale ja som proste prišiel na iné kapely, viem, je to dobre zahraté, melodické, atmosferické, pompézne (na moje gusto až príliš), lenže mne sa akurát podarilo zaspomínať si pri prastarých hitoch 666 a Píseň pro Satana na dávne metalové časy.

Nasledovala však kapela, kvôli ktorej som vykročil k jednému u dvoch pódií. Suffocation pre mňa asi nie sú až takou modlou ako pre iných fanúšikov brutálneho technického amerického death metalu, ale je to legenda, zakladatelia štýlu a keďže som ich niekoľkokrát prepásol, toto bola šanca vidieť ich. A bolo čo vidieť. Frank, Terrance, Mike, Guy a Derek spustili...a dostali ma. Odohrali veci snáď zo všetkých veľkých albumov, začali s "novinkovou" Bind Torture Kill, ale nezabudli ani na CD Breeding The Spawn a Pierced From Within. Ale jedným z vrcholov koncertu bolo, keď Frank, celý čas výdatne a nie priam salónne (nojo, v USA sú slová fucking a motherfucker zrejme určito-neurčité členy) komunikujúci s publikom, zahlásil: "teraz zahráme našu najstaršiu skladbu, prvú, ktorú sme pred skoro 20 rokmi stvorili". Dlho mi mráz po chrbte nebehal tak, ako pri úvodnom rife z Katatonie...Vystúpenie bolo bezchybné, nasadenie, profesionalita, frontman, dokonale kloktajúci v niekoľkých leveloch a ovládajúci pódium i publikum, to boli Suffocation na Assaulte vzor 2007. Nejaké tie dojmy z akcie poleteli v sms až k nám domov:-)

Vďaka výbornému nápadu s dvoma pódiami - Acride Stage a Beast Stage, pričom v zálohe bolo tretie, mobilné, jeden nikdy nevie - sa metalový ľud pohrnul k Acride, kde vystúpili Dark Tranquillity. Tých som sledoval hlavne zo stanu pivnej pohotovosti, Suffocation bolo treba aj rozdýchať, ale čo som počul, ma bavilo, zvlášť preto, že som začul aj nejaké vzorky zo starších albumov, ktoré ma od "Gothenburg stars" bavia najviac. A tú masu pod pódiom bavil celý set.

Od DHG alias Dodheimsgard som kedysi dávno počul debut Kronet Til Konge, z môjho pohľadu poplatný vtedajšiemu boomu "true norwegian black metal", a potom jedno mini, na ktorom ma ich mix jedovatého black metalu a industrialu bavil. Pokiaľ ide o novinku Supervillain Outcast, tak, ukameňujte ma, jediné čo mi pri jej posluchu napadlo, bolo "čo práve na tejto kapele všetci vidia". Ale práve preto som si ju bol pozrieť, a fakt neľutujem. Naživo veľmi dobré, zaujímavé a netuctové. Už len výzor hudobníkov, svojské "painty" a show, a k tomu hudba, ktorá mnohokrát ani ako black metal neznie, je agresívna, zákerne zalieza pod kožu, skrátka miestami niečo z iného, nie priam príjemného sveta, čo naživo funguje aj na mňa.

Odľahčením, takým upokojujúcim, bolo vystúpenie Silent Stream Of Godless Elegy. Tiež som ich nevidel roky a po novom čím ďalej tým folklórnejšie zafarbený doom metal, miestami skôr doom rock s husľami, nejakým snáď violončelom, viacfarebným mužským a školene znejúcim ženským vokálom potešil aj skôr pozitívnou atmosférou.

Piatkový večer ukončili fínski "viking" metalisti Ensiferum s príjemnou tvrdou náladovou melodickou hudbou, pri ktorej sa dali vypozorovať rozdiely medzi melodickým hraním dajme tomu švédskych a fínskych "heathen warriors". Zo Švédov ide nálada typu "dopijem ešte tento sud piva a potom niekoho bajznem po hlave", zatiaľ čo u Fína máte pocit, že tiež dopije, ale potom ho prepadnú myšlienky typu "má vôbec nejaký význam toto pozemské plahočenie?" a nakoniec po hlave bajzne sebe. Celkom tak to nie je, ale hlavne, že je dobrá hudba.

Cesta nočným krajom pri hľadaní stanu na mieste, kde ste sa ocitli raz v živote a navyše za vidna, prináša rôzne adrenalínové zážitky, zo dvakrát som vyšiel kdesi celkom inde než som chcel, ale pevná vôľa všetko zdolá a na to, aby som prepadol nihilizmu a "ustlal" si niekde v tráve a kríkoch, by som musel vypiť dvakrát toľko. Niektorí sa tak zariadili...no, potom sa zrejme rozhodovali, či svoj stav pripíšu možnému nočnému dažďu, alebo rannej rose a presvedčia samých seba, že nič iné sa im stať nemohlo. Mne sa "chalúpku" podarilo nájsť, umyl som zuby, zvyšok nechal na ráno, a zaľahol.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]