[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Hell On Earth
From A Second Story Window, Freya, Fear My Thoughts, All Shall Perish, Born From Pain, Walls Of Jericho
24.9.2007, Abaton - Praha (CZ)

Po zhliadnutí viacerých výborných takzvaných trendových metalcoreových kapiel na tohtoročnom Brutal Assaulte mi nedalo nenavštíviť stovežatú za účelom ďalšieho kvalitného hudobného zážitku a načerpania energie, ktorá sa vždy hodí (či už pracovne alebo aj inak....). Dlhší čas avizovaná štvorica účinkujúcich bola ešte doplnená ešte o dve (aspoň pre mňa) menej známe mená.

Najprv, aby som to mal za sebou, sa vyjadrím k zvuku, ten bol na celkom slušnej úrovni, aj keď sa mi zdalo, že hlasitosť jednotlivých kapiel bola rôzna, čo by až také prekvapivé nebolo, pokiaľ by krivka stúpala konštantne s príchodom zvučnejšieho mena, ale v skutočnosti to bolo tak, že najviac mi rezali uši From a second story window a pri vystúpení born from pain sa dalo už aj hlučnejšie dorozumieť počas skladieb, čo mi však až tak neprekážalo. Poďme však k jednotlivým vystúpeniam, ako prví vystúpili už spomínaní From ....., ktorí zaujali skutočne nekonvenčným mixom thrash/death/core a neviem akého ešte metalu, škoda len že sa mi nepodarilo dovtedy vypočuť si žiadnu ich nahrávku, takže neviem nakoľko sa im podarilo dostať energiu z vystúpenia aj do CD podoby, na koncerte však nemali chybu, zaujímavé momenty nedali poslucháčovi vydýchnuť ani na sekundu, zmeny tempa a rytmov, melodický vokál striedaný s riadne zúfalým vreskom.To všetko bolo doplnené psychedelickou show, basák mi pripadal ako úplne zmyslov zbavený (človek v akejsi klaunskej maske), no ani so spevákom nebolo všetko ok, zavše prejavoval chúťky "hodiť si to" na šnúre od mikrofónu, našťastie (alebo bohužiaľ:-)) sa mu to nepodarilo. Po ich vystúpení na dosky ktoré neznamenajú svet vybehli Freya, o ktorých som toho takisto veľa nevedel, ale už podľa výzoru mi bolo jasné, že pôjde o akési hardcooooorové šialenie (v týchto kapelách zaručene vždy pôsobí aspoň jeden člen, ktorého objem bicepsu sa rovná objemu stehenného svalu u ostatných bežných smrteľníkov, neskôr mi to potvrdili aj BFP), no a nemýlil som sa. Mix moderného hardcoru s thrashom ma však nijako neoslovil snáď preto, že niečo podobné som už počul veľakrát, ale hlavne preto, že táto hudba sa musí hlavne koncertne vedieť podať v tom správnom nasadení a to mi nejak u tejto kapely (a nielen mne) chýbalo. Statický výkon jednotlivých muzikantov zachraňoval len spevák, no aj tak si myslím, že išlo jednoznačne o vystúpenie ktoré sa dá označiť ako nudné. Tak mi nezostalo nič iné len vyčkať do príchodu Fear My Thoughts, ktorý si ma absolútne získali svojím posledným albumom Vulcanus. No a od prvej minúty bolo jasné, že to, čo sa dialo na CD sa ešte lepšie vychutnáva na koncerte. Technicky náročné songy boli naživo zahrané s prehľadom, istotou a ľahkosťou, ktorú nepozorovať ani u zvučnejších mien metalového pekla. Tomu zodpovedajúca show nenechala bez odozvy ani publikum, spustil sa prvý vážnejší circlepit a takisto ku koncu setu (mimochodom podľa mojej chuti priveľmi krátkeho) zorganizovali FMT aj wall of death. Pre ľudí, ktorý nemajú predstavu, čo vlastne títo Nemci produkujú môžem napísať, že hudobne mne osobne pripomínajú Nevermore s agresívnym, no v refrénoch výrazne melodickým spevom, ale vyriecť jednoznačnú štýlovú škatuľku je podľa mňa nemožné (v skutočnosti snáď aj zbytočné). Skôr by som odporučil zohnať si ich posledné CD, pretože pravdepodobne nesklame ani jedného priaznivca dobrej metalovej muziky. Po tomto chutnom súste som sa už nevedel dočkať ďalšieho, trošku ťažšieho na môj žalúdok, amerických hyperblast death/corejčanov All Shall Perish, ktorých album Price of existence som si v podstate zohnal kvôli tejto akcii, no a neoľutoval som. Technicky poriadne náročná hudba, plná rytmických zvratov, gitarových vyhrávok balansujúcich na hranici s progmetalom bola na počudovanie aj koncertne zvládnutá na výbornú, nehovoriac o tom, že na bicie a jednu z gitár hrali osoby, ktoré sa snáď ani ešte nedali nazvať mužmi a dosť silne pochybujem, že im po koncerte vôbec predali nejaké to pivo. Samozrejme pod pódiom až tak dusno nebolo, keďže spomínaná produkcia je o dosť náročnejšia na počúvanie oproti tomu čo nasledovalo po nich. Holanďania Born From Pain sú pre mňa zosobnením štýlu metalcore, ich albumy zvukovo pripomínajú tank, ktorý valcuje všetko čo mu príde do cesty, takže som si dosť dobre nevedel, snáď ani nechcel predstaviť ten masaker, ktorý vyvolá ich koncert. Postačí, keď napíšem, že po prvej skladbe vyniesli akéhosi chlapíka so zakrvavenou hlavou a myslím, že tu by mohol skončiť aj opis ich vystúpenia. Rise or die, Stop at nothing, Judgement alebo New hate, mohli tieto songy v koncertnom prevedení skončiť inak ako hromadným stage divingom, circle pitom a neviem čím ešte? Kapela svoj zhruba 45minútový set odtlačila naozaj bez zľutovania s obecenstvom, ktoré však napodiv s príchodom hlavnej hviezdy večera Walls Of Jericho nestrácalo dych a pokračovalo v hromadnom besnení, takže vzduch v klube Abaton sa stával mierne nedýchateľným, čo však myslím nikomu neprekážalo. A aký vlastne boli WOF? Priznám sa, že táto kapela ma nejako svojou tvorbou nezaujala, no ich vystúpenie bolo predsa len niečo, čo sa oplatí zhliadnuť. Už len preto, že takto vrieskajúcich frontwomaniek nie je až tak veľa, ale to neznamená, že je to jediná devíza kapely, ich hardcore s príchuťou punku a metalu (môj laický názor) má určite svoj tábor fanúšikov, čoho dôkazom bolo aj ich pražské vystúpenie, kde sa publikum bavilo mierou vrchovatou, no osobne preferujem hudbu s výskytom aspoň nejakých prekvapivých momentov alebo melódií, čo mi tu tak trochu chýbalo. Na záver musím povedať, že táto akcia si svoje pomenovanie hrdo uhájila a dúfam, že nejaké to peklo za svojho života ešte zažijem (po smrti ho mám dúfam isté:-)))).

[ Alex ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]