r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Balkans Assassination Tour 2007
Estuary (USA), Inactive Messiah (GRE), Incantation (USA), Krisiun (BRA)
27.10.2007, Semafor - Spišská Nová Ves (SK)

Bez ohľadu na to, že Slovensko aspoň zatiaľ súčasťou Balkánu nie je, hoci mnohé typy robia všetko pre to, aby to tak vyzeralo, sme sa jednu zastávku viac ako atraktívnej šnúry snažili urobiť aj v Košiciach. Tam, kde by sa to hodilo najviac, sa však k veci postavili klasicky štýlom "metal-metal-metal tu nechceme" a preto ešte raz vďaka letí do Spišskej Novej Vsi, kde minulú sobotu organizátori z EPL predviedli, že tam u nich k takýmto veciam majú tak nejako zdravší prístup.
Práve končil letný čas, tak sme sa na už zaužívanom parkovisku pri "šalenom dome" zišli, koľká mágia čísel, piati o piatej, aby sme autom vyrazili cez Jahodnú smer SNV. Neviem či to bolo tým, že sme v piatok tak trochu oslavovali, ale serpentíny som bol vydýchať už pri cintoríne vo Veľkom Folkmari s výsledkom dosť rozpačitým, väčšinu kurčaťa skrátka organizmus von nepustil...je teda pravda, že samému mi situácia bola natoľko smiešna, že som sa extra na vec nesústredil. Podobne sa mi povodilo v apríli cestou do Svidníka, vyvodzovať z toho nejdem nič, hoci je fakt, že po tom výlete začalo byť na chvíľu zase ešte lepšie ako bežne:-))) Tak či onak pred siedmou sme v podstate dosť živí došli do Spišskej a chvíľu hľadali klub Semafor. SNV našťastie nie je žiadna Praha či dokonca ešte niečo väčšieho, takže o chvíľu sme nafasovali pásky. Mne ju slečna na vstupe prilepila tak, že som si povedal - až taký "metro" nie som, aby som sa depiloval... Omrkol som podnik, zistil že v Semafore je sála celkom mimo výčapnej časti, kde akurát hodovalo množstvo cudzokrajných väčšinou vlasáčov. Po slovensky sa dalo kecnúť leda tak s barmankou a potom s Lukasom a Veronikou, ktorí sa tam starali o reprodukčných umelcov. Pozdravil som sa s ďalšími známymi, kúpil pivo, hodil reč a čakal, kedy sa vráti zvyšok našej výpravy, ďalší košickí "turisti" a potom sa dohrnuli známi z celého Slovenska, takže bolo viac-menej jasné, že bude dobre.
Krátko po ôsmej večer koncert nečakane odštartovala hneď zaoceánska akvizícia Estuary. Pomerne mladá kapela má za sebou tuším dva albumy. Tie pri domácom posluchu neprinášajú oveľa viac než klasický death metal staroškolského razenia s ženou za mikrofónom, ale naživo to bola vyslovene príjemne pôsobivá záležitosť. Takmer od prvých tónov sa pod pódiom v už vtedy slušne zaplnenej sále rozpútal čím ďalej tým divokejší moshpit, ktorý si štvorica, vedená energickou frontwoman Zdenkou Prado, v Amerike žijúcou Bolívijčankou s prinajmenšom 80 percentami indiánskeho genofondu (skoro blond vlasy vyzerali takmer prirodzene, ale odhadujem, že si holt nájde čas na farbenie) užívala s nadšením a asi aj dojatím (ono môžete fakovať koľko chcete, ale proste aj tak cítiť že "sme veľmi milo prekvapení, ako ste nás prijali, hoci sme nová kapela"). Inou zaujímavosťou bol post basgitary, ktorý na turné nezastáva nikto menší ako Jack Owen, gitarista z Deicide. Estuary na pódiu zneli ako klasické deathmetalová banda s počuteľnými thrashmetalovými koreňmi a decentnou melodikou. Zdenkin vokál sa na nahrávkach zdá mierne zefektovaný, ale myslím, že na pódiu išla z "vlastných zdrojov" a okrem growlu slušného nielen na dievča s výškou ani nie meter šesťdesiat predviedla aj mierne blackmetalové farby. Potom po koncerte som s ňou prehodil pár viet, v civile, keď nefakuje, má vyslovene príjemný hlas:-D
Spomenul som moshpit - ochrankár mal na pódiu plné ruky práce a dole to časom bolo také, že keď som sa nárazom ľudskej vlny skoro vyvalil, prvýkrát v živote som rozmýšľal, že prilepím babe... Ale dobre bolo, hoci padla aj hláška "stominútové skladby":-)
Od gréckych Inactive Messiah som nič extra neočakával, ani som sa neunúval na nete zisťovať čo to bude zač, predsa len grécka scéna ide väčšinou mimo mňa. Kdesi som videl zaškatuľkovanie "majestic melodic death metal", to by som fakt pribrzdil, v Semafore to bol spolovice klasický oldschoolový nárezový thrash metal s blackmetalovým a dosť "káčerdonaldovským" vokálom (jeden gitarista občas spieval aj melodicky) a ten zvyšok bol atmosferický black metal tak trochu v štýle Rotting Christ. Dajme tomu že klasika, ktorá nemala ako uraziť, akurát že klávesy prehlučovali gitary. Polovica ľudí, ktorí si odbíjali hlavy na Estuary, sa rozpŕchla za inými zábavkami, v každom prípade aj Inactive Messiah mali fanúšikovskú odozvu, ktorá im hádam zaručila spokojnosť. No, na koncerte, keď už teda niet čo sledovať na pódiu, stále sa dá sledovať niečo iné zaujímavé, napríklad aké návštevníčky prišli na koncert, veru v porovnaní s minulosťou je to "nebe a dudy", tentokrát doslova, tam vám bol dekolt, že tlieskanie kapele bolo pre nás zámienkou zatlieskať prírode :-) ako sa vraví, kvinteto mužov v rozkvete nešetrilo drsne úprimnými prejavmi obdivu (koniec vstupu "sexistického prasaťa":-D)
Po Inactive Messiah to zase chcelo nejaké občerstvenie, vzduch a pokec so známymi aj novozoznámenými, nejaké to foto a trochu zábavy pri pohľade na tých, ktorí vonku na laviciach, schodoch a iných miestach v ten večer zjavne dobojovali, a potom už nástup na jednu z dvoch hlavných hviezd večera. Takže do polotmy zaznelo dlhé intro z toho hororu, kde partia nájde Necronomicon, a potom ako odzneli mená "ancient ones" nastúpil John McEntee (gitara a vokál), Reyash (basgitara) a Craig Smilowski (áno, ten, ktorý nabubnoval prvý Immolation), čiže Incantation v live zostave. Pri ich old school brutal death metale s rúhavou atmosférou, kvantom valivých temp a hlbokých ťahavých vokáloch sa náhle vrátila doba prvej deathmetalovej explózie a celé publikum bolo "horns up for metal". Vydarené peklo, akurát bol dosť slabinou zvuk. Stáli sme vzadu, tam nebol problém aspoň pre tých, čo tvorbu kapely poznajú, ostatní možno mali problém vybrať z tej gule aspoň to, že Incantation hrajú vyslovene svojský štýl. Vpredu vraj bol zvuk totálne o ničom. Ale ľudskej chumelenici vpredu to zrejme neprekážalo. Tak či onak u mňa Incantation zabodoval ešte viac než v Hvozde roku 2002, kde spieval Vincent Crowley z Acheron. To bolo dobré vystúpenie, ale tohto diablovho pobočníka mám zafixovaného v jeho domovskom spolku a takto v trojici mi v SNV Incantation pripadali viac "original":-) No, skladby z posledného albumu + výber osvedčených bublačiek pekelnej lávy tak či onak sklamať nemohli, takže rýchlo načerpať sily na Krisiun...
Akokoľvek dobrý koncert vylepší zábavný zážitok, aj teraz bol jeden. Dal sa so mnou do reči chalanisko, začal po anglicky, tak som tak odpovedal, potom som spustil ešte niečo, on radšej skúšal nemčinu a taliančinu, pýtal sa či nie som od Krisiun, to som teda nebol, až nakoniec to vypálilo "k...., čo si nepovedal že hovoríš po slovensky":-) Požičaný titul som mu vrátil, dali sme si pivo, potom ešte pokec s ďalšími kolegami, ale zrazu som si povedal - bolo by treba omrknúť situáciu, čo ak náhodou... Už vonku bolo počuť, že mám hodiť kostrou, pri pohľade do sály bolo jasné, že armageddon je v plnom prúde. Na pódiu totiž bola kapela "My tria bratia", pardon Krisiun z brazílskeho Ijuí, publikum likvidovali ultrarýchlym blasphemous brutal death metalom s asi o dve triedy lepším zvukom ako Incantation. Hovorím si - Alex, Max a Moyses, vidím vás tu rád, ale ak ste už hrali tú moju, to si fakt pôjdem dať po hlave predmetom ešte tupším ako som ja... No, pochybnosti vydržali tak dve skladby, potom frontman ohlásil "Refusal" z aktuálneho albumu AssassiNation a pokiaľ som sa dovtedy správal povedzme rezervovane, prešlo ma to "jak psa auto" a rozručal som sa ako cirkulárka na dedine v sobotu dopoludnia, a samozrejme s chuťou som si zaspieval vždy, keď bola reč o tom že "you die every time you speak my name". Celý koncert rozhodne stál za to, kedysi Krisiun hrali dosť prvoplánový na rýchlosti postavený death metal v štýle "Kreator klepú Morbid Angel", ale odkedy zaradili pomalšie ťažšie technické pasáže, získali na brutalite. Nie tej pretechnizovanej alebo "slammovacej" americkej, ale juhoamerickej, ktorá stojí skôr na živelnosti pralesného požiaru. Brazílčania hrali tak, že cestu do sály našiel každý, kto ešte vtedy stál na nohách...a takých ľudí bola väčšina, hoci, ako to už na metalových koncertoch býva, žiadny spolok triezvosti:-) Krisiun tuším hrali zo všetkých zúčastnených najdlhšie, ale ešte aby to niekomu prekážalo. Počas koncertu som tiež pootravoval stenu podopierajúceho Jacka Owena, zaujímalo ma hlavne, či Deicide nechystajú výlet do Európy, ale momentálne to na niečo také nevyzerá.
Aj dobré veci sa niekedy končia, tento koncert nedopadol inak, takže ešte nejaké pivo na cestu, pokec a podobne, potom už sme len pohľadali jeden druhého a marš domov. Cesta prebehla v poriadku, dojmov na preberanie toľko, že nejaký žalúdok sa k slovu ani nedostal. Nechali sme sa vyhodiť v centre, že sa pochválime aký kultúrny život vedieme, ale na dlho to už nebolo, po hodine sme aj taxík vyhľadali, predsa len náročný večer... len takých viac:-)

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits