[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masterstroke, Manticora, Jon Oliva's Pain
29.4. 2008, Planet Music - Viedeň (AT)

V koncertne atypický utorkový deň si dali v neďalekej Viedni stretnutie tri epickosťou a metalom nasiaknuté spolky: MASTERSTROKE, MANTICORA a JON OLIVA´S PAIN.
Ešte stále stojaca bašta metlových akcii, viedenský Planet Music v ten večer privítal poskromných 300 - 400 fanúšikov, prevážne v spratých a nanovooprášených tričkách a mikinách s logom SAVATAGE. Nečudo, veď mozog tejto floridskej legendy Jon Oliva bol v tento večer najväčším pútačom, prečo sem prísť.

Celú seansu započala mne neznáma domáca kapela, ktorá ak číta tieto riadky hádam mi odpustí, že som z ich výkonu nepostrehol ani len názov.

To už druhá banda v poradí, fínsky hokejový fanúšikovia MASTERSTROKE (súdiac z ich pseudodresov, na ktorých mal každý hráč svoje obľúbené číslo, meno a muzikantský post v kapele), zľahka zahustili prvé dva rady pod pódiom.
Svižný, moderný, podladený power metal s melodickým vokálom síce napriek snahe leadra Nika Rauhaly nezaznamenal u obecenstva valný ohlas, zato Fíni aspoň dôkladne prevetrali svoj debut Sleep. Dôraz kládli na všetky dôležité songy, hlavne na rezkú klipovku Turn Away. Škoda, že mladícku snahu zabíjal totálne basovo prehulený zvuk kopákov. MASTERSTROKE majú svoj power metal slušne našliapnutý a je len otázkou času kedy po nich siahne nejaké väčšie vydavateľstvo a urobí im poriadne promo, aj keď predskakovať veľkému Jonovi nie je vôbec zlý začiatok! V skladbách nechýbali povinné súboje gitara/kláves, pri ktorých hlavne klávesak (výzorom pripomínal mladšie vydanie Jensa Johansona zo STRATOVARIUS) ukázal, že má trochu navrch. V závere sa im aspoň na kratučko podarilo roztlieskať prítomný hlúčik.

Dánsky powermetalisti MANTICORA boli po veľmi podarenom poslednom dvojdielnom koncepčnom albume The Black Circus tým hlavným dôvodom prečo som došiel do Viedne.
Zvuk sa oproti predošlej kapele drobátko poopravil, no aj tak megabasové dunenie by sa viac hodilo na nejakú vyfetenú technopárty ako na "kultúrny" metalový koncert.
MANTICORA s novou krátkovlasovu image pripomínajúc skôr doprovodný band Christine Aguilere ako metalových harcovníkov, logicky vsadila na už spomenuté posledné dva albumy. Žiaľ k prílišnej dĺžke jednotlivých kompozícii a krátkosti samotného setu odohrali len nejakých 6 skladieb. Viem si dokonale predstaviť MANTICORu aj v roli headlinera nejakého menšieho klubového turné. Určite majú fanúšikom čo ponúknuť, nie len 6 skromných skladieb! O to viac energie a nasadenie dokázali dať aj do takto zúženého setu.
Úvodný rázny výber: Beauty will Fade, Playing God, Gypsies´ Dance, sa určite oplatil a pod pódium pribudlo niekoľko ďalších kúskov trepotajúcich hlavami. Okrem debutu sa na pretras dostali skladby zo všetkých šiestich doterajších albumov.
Keď u predošlej kapely boli gitarovo/klávesové súboje slušné, tuto boli priam učebnicové a novic na poste klavesáka Ronni Clasen sa ukázal byť zdatným krotiteľom čierno-bielych klapiek. Rovnako ako aj sólový gitarista Martin Arendal so svojim sedemstrunným Ibanezom. To územčistý druhý gitarista Kristian si pekne mydlil kilečka a neváhal podporiť Larsa v backing vokáloch.
Spevák Lars Larsen sa predviedol ako rodený metalový frontman; neustále v pohybe, pozitívne naladený burcoval nenásilne dav a neváhal ani zliezť k obecenstvu a nechať spievať fans. Hlasovo mi pripomína Hansiho z BLIND GUARDIAN , a rovnako aj ich tvorba má v sebe príťažlivé tajomné fantastično ako Slepý strážca.

Total playlist: Beauty Will Fade, Playing God, Gypsies´ Dance, King Of The Absurd, Cantos, Shadows With Tales To Tell.

Zakaždým keď si idem pozrieť koncert Jona Olivu, je to ako keby ste po roku prišli na návštevu k dobráckemu, vždy usmiatemu strýkovi. Svojou postavou a tou stovečkou kíl navyše pripomína všetko možné len nie typickú strojenú rockovú hviezdu. Aj keď zásluhy na to byť ňou určite má.
Na pódium došiel opatrne o paličke (dôsledok nejakého úrazu) a hneď po prvej pecke Sirens z dielne SAVATAGE vysvetli, že nejde o nový koncertný doplnok a lá ALICE COOPER, ale nutnosť k pohybu. Pod pódiom to medzitým tiež pekne zhustlo. S nemennou zostavou od druhého sólového albumu (band zložený kompletne z prvej koncertnej zostavy CIRCLE II CIRCLE Zacka Stevensa, spev ex-SAVATAGE) im to šľapalo ako po masle.
Jon na nás vyvalil, v rámci možnosti, kráľovské nasadenie a hlas, ktorý je v najlepšej kondícii za posledné obdobie. Melodicky ťahal, neodpustil si ani typické sekané frázovanie, prechádzajúce do hysterického škrekotu dopĺňané sugestívnou mimikou a gestami. Viac ako v stoji pred mikrofónom trávil čas sediac za elektrickým klavírom, čo bolo v jeho prípade asi pohodlnejšie. Spevácky mu sekundovali "kanadský imidžák" Kevin (bass) a JZ (kláves). V tých málo momentoch keď nesedel, zabával dav tanečkami, pomyselnou gitarovou hrou na barlu, a všakovakými variáciami na pohyb. Medzi skladbami rozveseľoval prítomných fórikmi; či už verbálnymi (poznámky na adresu členov kapely či teplej vody, ktorú musel piť namiesto alkoholu) tak hudobnými (rôzne ukážky zo známych skladieb). Zrejme si namiesto alkoholu doprial iný ducha a myseľ povznášajúci ilegálny prostriedok (nie Redbull to nebol!).
Hudobným výberom dokonale pretkal ako svoju sólovú kariéru tak aj obdobie späté so SAVATAGE. K osvedčeným hitovkám Sirens, Jesus Saves, Gutter Ballet, Believe pridal, na moje veľké prekvapenie Chance - moju najobľúbenejšiu skladbu od SAVATAGE, do ktorej záverečných zborov zapojil celý doprovodný band.
Pán zvukár tentokrát odviedol svoju prácu na viac než výbornú. Zabijácky hutný, našľapaný a pritom kryštalicky čistý zvuk pridal songom ten správny rozmer.
Otvorené priznanie k vplyvu PINK FLOYD a BEATLES Jon nezatajil v skladbe Firefly.
Neopomenul ani vyznanie nebohému bratovi v Balance, v nielen ktorej talentovaný gitarista Matt LaPorte predviedol dokonale zvládnuté sóla a gitarove finesy Chrisa.
Tiež nesmiem zabudnúť na novú gitarovú posilu, mladého nenápadného blondiaka Tommyho, ktorý svojou hrou perfektne doplnil dielik do našľapaného muzikantského puzzle.
Ovácie a ďakovanie na konci show nepoznalo hraníc, a tak kráľ tohto večera, Jon Oliva pridal ešte jednu kráľovskú hymnu Hall of the Mountain King, ktorou len a len dokázal že do starého železa rozhodne nepatrí a svoju poslednú notu ešte nenapísal!

Total playlist: Sirens, Unusual, Eyes of the King, Maniacal Renderings, Gutter Ballet, Hounds, Firefly, Jesus Saves, Tonight he Grins Again, Before I hang, Global Warning, Look at the world, Chance, O to G, Believe, Adding to cost, Hall of the Mountain King

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]