r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Made By The Fire, Neĝero, Universal Young Musician, Human Steak, Průmyslová smrt
16.5.2008, zámek - Polná u Jihlavy (CZ)

Mám rád kluby, v ktorých neexistujú pódiá a všetko splýva v jednej úrovni. Všetko je potom intímnejšie, bezprostrednejšie. Môžete sa zahryznúť do speváka, mikrofónu alebo preraziť hlavou blanu na kopáku. Zámok v Polnej u Jihlavy má takéto miesto: sympatický klub s dobrým osvetlením.

Mám rád vokály kričané mimo mikrofón. Len tak, do ľudí, až pokiaľ necítiť limit hlasiviek. Za bolesťou sa zväčša ukrýva pravda alebo aspoň určitý pocit.

Nepoznám tvorbu kapely Průmyslová smrt, ale ich fastcore s vokálom balansujúcim na hrane, medzi mikrofónom a holou realitou, bolo cítiť. Miestami možno až príliš. Živá kapela, fajn koncerty, nazrite do fotoreportu.

Mám rád Björk. Jej hudba ma sprevádza životom a stále z nej čerpám inšpirácie. Aj s odstupom rokov zaráža, prekvapuje. Keď som počul Neĝero, pochopil som, že pocitovosť z Björk som neobjavil v živote poslednýkrát. Nechcem infantilne bľabotať, že Markétka má k Björk blízko. To ostatne nie, ale ten spôsob ako sa s hlasom dokáže hrať, v tom je čosi magicky príťažlivé. Neĝero navyše načreli aj z tvorby švédskeho zoskupenia Mats and Morgan, aj tak sú im ale na míle vzdialení. Majú svoju tvár, svojho ducha. Power-psychedelic zo Sokolova.

Mám rád Made By The Fire. Láska na celý život. Do nekonečna hláskujem čosi o unikátnom spojení Engine Down s Meshuggah. Realitu to aj tak nenahradí. Už nechcem nahrávku, chcem koncerty. Už nechcem písať o Made By The Fire, chcem žiť ukrytý v ich svete, krajine stkanej z neurónových vlákien ľudí, ktorí smerujú po rovnakej ceste do neznáma. Kto nevidel, nepochopí. Neuchopí. Jedna z najlepších živých kapiel súčasnosti. Áno, počul som, že láska je slepá... ale aj tak na Made By The Fire niečo bude.

Mám rád koncerty, ktoré končia v skorých ranných hodinách. Realita mutuje v čase, vnímanie sa otupuje smerom k primárnemu cíteniu zmyslov. Universal Young Musician a Human Steak boli dobrým pokračovaním akcie, ktorá mala zaniknúť s Made By The Fire. Bol to ventil, ktorým šlo vyfúknuť vnútorný rozvrat, ďalej sa pokračovalo len veľmi ťažko.

Tiež mám rád marasťákov Viteqa a Bukyho (aj so všetkými jeho stromami). Mám rád Pavlu z Blanska, ktorá má Made By The Fire snáď najradšej zo všetkého, a okrem toho je to neuveriteľne dobrý človek. Mám rád Jordiho zo španielskej Valencie, ktorý v septembri v Yachte (report, fotoreport) podľahol tiež a do Polnej cestoval s nami.

Prečo píšem o konkrétnych ľuďoch? Pretože návštevnosť len sťažka dosiahla 20 ľudí a napriek tomu to bol strašne silný koncert. Akcia, v rámci ktorej sa uistíte, čím všetkým môže byť hudba vo vašich životoch a srdciach.

Mám rád aj seba, človeka, ktorého dokáže v skorých ranných hodinách prekvapiť, že nezabudol mať rád.

[ Tomáš ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits