[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Metalcamp 2008
piatok, 4.7.: Artas, Penitenziagite, October File, Wintersun, Six Feet Under, Carcass, In Flames, In Extremo, Heaven Shall Burn, Staub Und Schatten
sobota, 5.7.: Mercenary, Legion Of The Damned, Finntroll, Meshuggah, Apocalyptica, Iced Earth, Amon Amarth, Celtic Frost, The Sorrow, Perishing Mankind
nedeľa, 6.7.: Brainstorm, Korpiklaani, Behemoth, Helloween, Opeth, Ministry, Evergrey, Hacride, Herfst
pondelok, 7.7.: Nightmare, Misery Speaks, Mystic Prophecy, Sahg, Rage, Soilwork, Morbid Angel
utorok, 8.7.: Biomechanical, Onslaught, Volbeat, Eluveitie, Subway To Sally, Arch Enemy
3.-9.7.2008, Tolmin (SLO), 3., 4. a 5. deň

3. deň

Motto festivalu Metalcamp znie Hell over Paradise a na tretí deň sa stalo realitou. A nemali v tom prsty iba organizátori, kapely a či vari diváci. Do hry sa totž zapojili aj vyššie mocnosti.

Keď na pódium nastúpili Brain Storm, ešte sa zdalo, že všetko prebehne v poriadku. Táto power metalová partička, hoci z Nemecka, znie ako by do hlavnej krajiny európskeho gýča ani nepatrila. Svižnú muziku ešte viac podtrhol spevák a v tom dobrom zmysle slova skutočne frontman ako sa patrí. Stále v pohybe, z pódia si odbehol aj k divákom. Pre mňa príjemné prekvapenie hneď na úvod popoludnia.

Neviem si predstaviť iný ako obchodnícky dovôd, prečo je kapela Korpiklaani označovaná ako metalová. Podla mňa je to štandardná pivno-alkeholová kabátovka. Skrátka fínska verzia u nás populárneho hospodského rocku. Ale kto chcel, mohol si s kapelou do chuti zaskákať a zahulákať. Ja som ich vystúpenie využil na pivnú prestávku, takže ma nikto nepresvedčí, že to nie je kapela k pivu.

Vidieť Behemoth naživo je zážitok. Kapela hrá s plným nasadením, z pódia sa na divákov valí energia a agresivita. V Tolmine sa však snažili ohriať svoju polievočku aj Tí hore. Behemoth začali svoje vystúpnie v rajskom pekle skladbou Slaves Shall Serve. Avšak časom začalo popŕchať a postupne sa spustil hustý dážď. Kapela však hrala ďalej. A tak sa k teraz už hustému lejaku pridali hromy a blesky. Ale ani to muzikantov neprinútilo ukončiť set. A diváci stáli v búrke, odišlo ich iba niekoľko. Napokon prišla ku slovu aj veterná smršť, takže ostať na pódiu plnom elektrických hračiek znamenalo koledovať si o prúser. Stalo sa čo sa stať muselo a festival bol prerušený. Kto však vydržal až do tohto okamihu, odniesol si zážitok, na aký sa tak skoro nezabúda. Lebo slovami starých materí, vražedné počasie k hudbe Behemoth sedí ako r.i.ť. na šerbel. Napokon, prečítajte si ako to na pódiu prežíval Nergal: "I just came off the plane from Slovenia. It was the first time ever we played at Metalcamp and let me tell you something - this must have been the craziest and at the same time most memorable festival in our career! We started with 'Slaves Shall Serve' and everything went pretty fine even though the monitors sucked and the whole show seemed to be a bit chaotic - but somewhere halfway thru the set all hell broke loose. When the intro to 'Demigod' started the clouds went pitch black and shortly after heavy rain and thunderstorms begun. The stage was literally flooded, everything was in water including us, our armors, guitars, amps - everything. But seeing the crowd goin' completely berserk we obviously didn't even think of heading off. We'd still go on with 'Conquer All' even though the weather conditions were really awful - then our amps started blowing up one by one, till there was simply no way to continue… but yeah, it was hell of an experience. Seems like we pissed off someone up there ha ha. Thanks to all of you out there who stayed in the battlefield to the end! We WILL come back next year with a complete show, you have my word for that!"

Po skľudnení počasia a prvom odvodnení pódia nastali dlhotrvajúce prípravy vystúpenia skupiny Helloween. Nekonečné bolo najmä zvučenie bicích. Kapela mala svoj set akoby rozdelený na dve časti. Úvodná a potom pokračovanie s obrovskými tekvicami vedľa bicích. Po prvých troch skladbách som si na chviľu odskočil. Keď som bol už na dosluch pódia, kapela práve načala známe "...duc.duc.duc...duc.duc.duc...on the bass mister XY...duc.duc....duc...duc...". OK, môže byť. No zabiť takto minimálne osem minút, to je na mňa moc. Prečo práve táto doba? No proste, keď už sa mi to zdalo akosi dlho, tak som začal sledovať hodiny. Takže skutočne strateného času bolo ešte viac. Radšej som sa vybral pozrieť na ponuku obchodníkov a vrátil som sa až keď vzduchom poletovali malé tekvice. Nemôžem si pomôcť, ale tento nemecký sviatok zosnulých už dávno stratil svoje čaro a ostala iba pachuť zvädnutej tekvice. Po Helloween sa aj počasie opäť začalo zhoršovať. Prišlo ďalšie prerušenie programu, no teraz sa už objavil upravený, aktuálny rozpis kapiel, takže nastal čas na krátke vydýchnutie.

Prvou kapelou po vynútenej prestávke boli Opeth. Z technických dôvodov však museli svoj set odohrať na druhom pódiu. V zostave s gitaristom Fredrikom ?kessonom to bola pre mňa premiéra. Prvý dojem bol, že kapela hrá viac od podlahy, čo nemusí byť každému po chuti. Mne to trocha vadilo v pokľudnejších pasážach. Ale možno je to iba tým, že som si zvykol na predošlé podanie. Akoby Mikael Akerfeldt nasiakol červenou tekutinou z opäť aktívneho krvavého kúpeľa. Kapela nič neošudila, nezdalo sa, že by mala problém s tým, že hrá na malom pódiu. Pohodový set, po divokom počasí potešil.

Veci, ktoré sa neskôr odohrali na hlavnom pódiu, však oddych nikomu nedopriali. Pretože ďalším v poradí bola industrálna mašina, ktorú hlavná postava Al Jourgensen pomenoval podľa filmového béčka Ministry of Fear. Áno, správna odpoveď je Ministry. Všetkým bolo hneď začiatku jasné, že sranda skončila. Či po stránke hudobnej, textovej, ale aj vizuálnej. Tento stroj začal hneď od začiatku na plné obrátky a ťažká noha na plyne v podstate vydržala až do konca. Ministri sa pohybovali najčastejšie v zelenom, modrom alebo červenom svetle reflektorov, pod hlavnou projekčnou plochou. Tú dopĺňali ešte ďalšie dve po stranách. Súčasťou ansáblu bol aj klávesák, ktorý zároveň púšťal sample. To myslím nebýva moc častým zvykom. Vystúpeniu dominovalo premietanie mixu dokumentárnych záberov, animácií a scén z hraných filmov. Hlavným, u Ministry samozrejme negatívnym hrdinom obrazového doprovodu, bol podľa očakávania prezident USA George W. Bush. Od toho sa odvíjal aj výber skladieb, v ktorom boli zastúpené najmä nové skladby. Kto čakal veci zo Psalm 69, dočkal sa síce, ale mohol nadobudnúť pocit určitého stereotypu. Pri takomto výprasku na mňa po čase zaútočila únava a tak som sa pobral na ucho. Zmena nastala v okamihu, keď som sa priblížil na dostrel druhého pódia. Marduk. Neodolal som a aspoň na chvíľu som sa zastavil. Mortuus práve ohlásil With Satan and Victorious Weapons a pod pódiom bolo horúco, hoci sa v týchto skorých ranných hodinách citeľne ochladilo. Kapela sa zdala byť v pohode, rovnako aj diváci. Ale úmor dosiahol víťazstvo a ja som pomaly, skutočne veľmi pomaly pokračoval v ceste za spánkom. Vďaka ospalému tempu som od Ministry ešte zaregistroval, už bez obrazu, N.W.O. a What A Wonderful World Louisa Armstronga.

4. deň

Predposledný deň zahájili francúzski heavy/power metalisti Nightmare. Na úvod príjemne svižná muzika. Kapela v rámci setu zahrala aj maidenovskú Fear Of The Dark. Z Nemecka dorazili Misery Speaks, ktorí hrajú niečo ako death metal ochutený metalcorom, ale mňa moc nezaujali. Podobne na tom boli aj ich krajania, speed/ power metaloví Mystic Prophecy. Tým sa podarilo, podobne ako pred dvoma rokmi, privolať dážď.

Sahg odohrali celý svoj set v hustom daždi, tentokrát však bez technických problémov. Ale muzikanti pre istotu sem tam hodili očkom smerom k nebu. Ich vystúpenie tak videla iba skupina najvernejších poslucháčov. A to je škoda. Sabbatovský doom dochutený dávkou psychedélie bol príjemným prekvapením.

Rage, to je partička troch týpkov, show založená najmä na hre svetiel a hlavne svižná muzika, ktorá neurazí ani priaznivcov drsnejších a brutálnejších produktov metalového biznisu. Muzikanti si podľa všetkého svoje vystúpenie užívali a bavili sa (asi) rovnako dobre ako diváci.

Soilwork, melodický death metalový súbor, začal celkom dobre. Celé vystúpenie však rozbil spevák príliš častými a násilnými pokusmi o roztlieskavanie a rozospievanie divákov.

Záver večera bol vyhradený pre Morbid Angel. Trey Azagthoth, Pete Sandoval, Dave Vincent a ako koncertný gitarista Thor Anders "Destructhor" Myhren, gitarista skupiny Zyklon. Bolo zaujímavé pozorovať posledne menovaného tesne pred začiatkom vystúpenia. Pôsobil skoro akoby mal trošičku trému. Ale len čo kapela spustila, všetky tieto príznaky zmizli. Mám dojem, že Destructhor živej prezentácii death metalovej legendy prospel. Popri klasických kúskoch ako God Of Emptiness alebo Rapture zaznela aj úplná novinka, ktorej názov je tuším Nevermore, ale nie som si úplne istý. Ak však hovoríme o Morbid Angel, nesmieme zabudnúť spomenúť hlavného gitaristu, ktorým je Trey Azagthoth. Je fascinujúce pozorovať ho pri hre. V tomto prípade sa dá povedať, že na gitaru hrá celý človek. Trey akoby síce bol fyzicky prítomný, ale duchom kdesi vo vlastnom hudobnom mystickom univerze.

5. deň

Posledný deň festivalu začal zmenou, pretože kapela Slumber nestihla začiatok svojho setu. A tak sa ako prví dostali na hlavné pódium Biomechanical. Svoj trash/ progresívny metal predstavili príliš pózerskym spôsobom. A spevákov vokál sa k hudbe moc nehodil, podobne ako jeho pódiová prezentácia. Zato Onslaught, veteráni thrash metalu, to bola iná káva. Muzikanti sa na nič nehrali. Nemajú si totiž čo dokazovať. Svoj set zahrali s chuťou a zanechali dobrý dojem. Rock pre bikerov, tak by sa asi najvýstižnejšie dala opísať tvorba Volbeat. Ich hudba síce pôsobila, akoby sa na festival dostali omylom, ale bola aspoň spestrením popoludnia. Vystúpenie Eluveitie ukázalo, prečo väčšina folk metalových kapiel znie po chvíľke rovnako, napriek veľkému množstvo rôznorodých nástrojov. Na vine sú obľúbené píšťalky, flautičky a podobné hračičky. Keď spustia, znejú jedny ako druhé a hudba kapiel vyzerá ako by ich jedna mater mala. V tomto prípade sa ale dalo aspoň pozerať na show, ktorú predvádzali bratia Sevan a Rafi Kirderovci. Pre nich to však už bola v tomto súbore labutia pieseň. Po nich pódium obsadili Subway To Sally, nemecká kapela, ktorá sa bez výpravnej show môže páčiť snáď iba nemeckým poslucháčom.

Záver festivalu patril Arch Enemy. Kapela se predstavila v dobrom svetle. Set postavili najmä na skladbách z posledného albumu Rise Of The Tyrant, doplnené titulmi z Doomsday Machine. No zazneli aj staršie veci. Angela Gossov sa predstavila tak ako ju poznáme. Stále v pohybe, v kontakte s divákmi. Bratia Michael a Chris Amottovci si zhruba v polovici setu zahrali, nazvime to spoločné gitarové sólo. Arch Enemy znejú naživo podstatne agresívnejšie a brutálnejšie ako z nosičov. Zvuk je surovší, nie tak uhladený. Vystúpenie malo spád, na pódiu sa neustále niečo dialo. Arch Enemy boli vydarenou bodkou za festivalom.

A vlastne ešte nie. Úplne na záver piateho výročného festivalu Metalcamp sa na pódiu objavili ľudia z organizačného týmu a zaspievali hymnu festivalu spolu s kapelou, ktorá ju nahrala. Milý a nečakaný záver festivalu.

Miesto konania festivalu Metalcamp je priam geniálne. Poskytuje množstvo spôsobov, ako tráviť čas pred začiatkom programu. Sedieť od rána v krčme sa dá aj tu, ale to by bola hlúposť. Napokon, ak si niekam vyrazíte, nemusíte sa báť, že po návrate bude stáť päťsto metrov od pódia. Teraz už len treba vyčkať na zostavu kapiel pre Metalcamp 2009. Predpredaj začína už 1. septembra 2008. Tak sa nechajme prekvapiť, čo organizátori prichystajú na budúci rok

[ Ivan ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]