[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters Of Rock 2008
štvrtok 10.07.2008: Rattle Bucket (CZ), Doga (CZ), Sirenia (Nor), Korpiklaani (Fin), Ministry (USA), DEF LEPPARD (UK), AVANTASIA (Int.)
piatok 11.07.2008: Komunální Odpad (CZ), Totální Nasazení (CZ), Jaksi Taksi (CZ), Dying Passion (CZ), Dark Gamballe (CZ), Fourever (Swe), Engel (Swe), The Sorrow (Aut), Haggard (Ger), Sabaton (Swe), ANNIHILATOR (Can), OOMPH! (Ger), Moonspell (P)
sobota 12.07.2008: Existence (CZ), Salamandra (CZ), KJU: (Ger), Alestorm (UK), Horkýže Slíže (SK), Stormwarrior (Ger), Tristania (Nor), Brainstorm (Ger), Arakain + Plzeňská Filharmonie (CZ), AMON AMARTH (Swe), APOCALYPTICA (Fin), My Dying Bride (UK)
nedeľa 13.07.2008: Power 5 (CZ), E!E (CZ), Endless (CZ), Nil (CZ), Bloodbound (Swe), Communic (Nor), Volbeat (Den), Gotthard (Swi), SONATA ARCTICA (Fin), WITHIN TEMPTATION (Nl), Die Apokalyptischen Reiter (Ger)
10.-13.7.2008, Areál likérky Rudolf Jelínek - Vizovice (CZ), 1. deň

S rovnakou pravidelnosťou ako sa deň s nocou strieda aj my vám prinášame každoročný report z najväčšieho rockového festivalu našich západných bratov Čechov MASTERS OF ROCK. A to, že festival opäť narástol dokázali usporiadatelia, ktorý neváhali a tentokrát natiahli program na plnohodnotné dlhé 4 dni kvalitnej hudby, dobrého piva a skvelej zábavy!!!
Hneď na úvod musím pochvalne zareagovať na výborný zvuk takmer všetkých menej či viac známych kapiel a na promptný zásah upratovacích čiat, ktoré sa počas celého festivalu mimoriadne činili a likvidovali vršiace sa kopy plastových pohárov a iných odpadkov.

Štvrtok 10.07.2008

Štvrtkový program otvárala domáca partička RATTLE BUCKET, po ktorej na stage došli Třincom zdomácnený a v rámci MOR panensky sa prezentujúci izaiášovci DOGA.
V podstate overené a odskúšané festivalové hity z Tŕince skúsili aj na vizovické obecenstvo a čuduj svete, fungovalo to! Žiadne zbytočné exhibície, priamočiary, spevný a skočný český bigbeat tak aby si refrén Nejsi nevinná či Když chlapi tančí mohol zarevať každý.

Po českom okienku nastúpil na pľac prvý zo zahraničných hosti, nórsky odpadlíci od TRISTANIE, kapela združená okolo Mortena Velanda - SIRENIA. Neškodný stredno-rytmový gothic/doom so súčasným soundom, hutnými samplami a predhranými zbormi. Na festivale sa predstavili po prvýkrát aj s novou speváčkou, Španielkou Ailyn, ktorá zaujala viac zjavom ako spevom. Ten spočiatku nebolo veľmi počuť. Slečinka počas celého vystúpenia zápasila zrejme so zlým odposluchom, pretože spievala neisto a miestami veľmi falošne. Rovnako chvíľu trvalo kým pán zvukár vytiahol druhú gitaru ( 8strunný Ibanez). Našťastie po The other side sa to zvukovo vylepšilo. Z novinky pridali ešte One by one a My mind's eye, kde sa v istejšom svetle, čo by vokalista, predviedol Morten Veland.

V domácich končinách už viac než známi skoční Fíni KORPIKLAANI naservírovali divákom svoju porciu folkmetalu. Tradičné domovskou fínštinou odhulákane popevky miestnemu zábavy chtivému obecenstvu neprekážali. Skrátka tá správna kapela na "vesnickou tancovačku"!

Krstný otcovia, proklamátori industriálneho rachotu americký MINISTRY sa pred vizovickým publikom schovali za vysoké ploty. Hneď po prvých "tónoch" bolo jasne, že 50tnik Al Jurgensen si nebude ani tentokrát dávať pred ústa žiadne servítky a nohu z plynu nestiahne. Kapela sa s ničím nekašľala a naprala to obecenstvu plnými priehrštami. Intenzita a sila z nich priam sršala. Al zavesený na svojom olebkovanom mikrofónovom stojane, zbustrovaným hlasom vylieval svoju zlosť na (ešte stále) súčasného prezidenta USA Georga W. Busha. Keď sa na videoprojekcii objavila americká vlajka, kde sa namiesto bielych hviezd v modrom podklade objavili hákové kríže, bolo každému jasné, že svoj antibushizmus dotiahol do maximálne extrému.
V reve mu veľmi zdatne asistoval aj zvyšok ansámbelu, najvýdatnejšie snáď gitarista PRONG Tomy Victor. Narozdiel od iných kapiel nešidili nejakými playbeckmi, a k vystúpeniu si prizvali živého klavesáka a púštača samplov. Najväčší dôraz bol v rámci zvoleného konceptu pochopiteľne kladený na posledné tri albumy. Pre všetkých staromilcov pridali na záver ešte dva rázne kúsky So what a Just One Fix. Prevalcovaný, rozdrvený som čakal na láskyplné a ukľudňujúce vykúpenie od Hluchých Leopardov.

Playlist: Lets go, Watch Yourself, Life Is Good, No W, The Last Sucker, Waiting, Worthless, Rio Grande Blood, Senor Peligro, Lies Lies Lies, So what?, World, Just One Fix (pozn. Playlist nie je podľa poradia)

Presne hodinku po industriálnych kráľoch nabehli na pódium britský aristokrati DEF LEPPARD.
Ich štadiónový hymnický hard rock bol ako stvorený pre akciu akou je MOR. Veľká, a nie zbytočná pochvala patrila opäť zvukárovi. Tak konkrétny, mohutný a pritom čistý zvuk nemala dlho žiadna kapela. Možno až na basu, ktorá miestami trčala nad všetkými nástrojmi. Ďalším bodom k dobru, ktorý je možný pripísať práve tejto legende je, že počas ich setu areál likérky nezažil väčšiu masu ľudí čoby podporovali kapelu, tak bezprostredne a spontánne reagujúcich! Prepracovaná svetelná šou len dotvárala kulisu štadiónovej star. Vynikajúce vokály trojice gitaristov miestami kazil nie príliš presvedčivý spevácky výkon Joa Elliota. Je fakt, že vo vysokých pasážach to nebolo až také isté ako v tých stredných. Čo "odflákol" pri speve to dohnal v pohybovej prezentácii.
Úvodné dva songy (Let it Go, C´mon c´mon) z veľmi podareného nového albumu "Songs from the sparkle lounge" predelili zborovkou Rocket.
Potom to bola už len jedna obrovská plejáda veľkých hitov z rokov minulých. Po tiahlej Love Bites zaradil Rick Savage trochu atypické basové sólo, v ktorom viac ako svoju hudobnú zdatnosť prevetral funkčnosť basových efektov. Tento čas zatiaľ využila štvorica na prezlečenie a zrejme aj malé občerstvenie. Obaja gitaristi Vivian Campbell a Phil Collen obnažili vrchnú časť svojich tiel, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden dvadsiatinu či tridsiatnik a spievali čo im hlasivky stačili. A to prosím pekne pánom tiahne na päťdesiatku! Klasický hit Hysteria zahrali v jemne pomalšom tempe, no aj tak na počudovanie jednoruký borec Rick Allen so svojou sadou bicích predvádzal neuveriteľné kúsky ( ja viem ono ten samplík sem-tam vypomohol... no a?!)
Na záver nádhernej rockovej show nemohlo zaznieť nič iné ako Let´s Get Rocked. Po ktorej ešte dlho predlho dav neutíchal.

Playlist: Let it Go, Rocket, C´mon c´mon, Animal, Mirror Mirror, Make Love Like Man, Love Bites, Rock On, Hysteria, Armaggedon it, Photograph, Pour Some Sugar On Me, Rock Of Ages, Let´s Get Rocked

Sen všetkých fanúšikov speedmetlových eposov sa stal skutočnosťou a Tobi Sammet pritiahol po nekonečných rokoch doprosovania sa svoj cirkus AVANTASIA na dosky čo znamenajú svet.
Vďaka prvým dvom dielom metalovej opery, ktorú mnohí skalní fanúšikovia žánru prirovnávajú ku klasike Keeper Of the Seven Keys od HELLOWEEN si Tobi, okrem pekne naplnených bankových účtov, získal aj ďalšie zástupy fanúšikov, ochotných čakať na svojho miláčika.
Vystúpenie pojaté štýlom: "Ja Tobias a tý druhí ktorí sú tu dnes so mnou, aby to opäť nebol EDGUY", otvoril rádiovým singlom Twisted Mind. Po nej si na pódium priebežne prizýval už jednotlivých hostí zvučných mien. Hneď druhú skladbu, rovnako ako aj zvyšok vystúpenia nakopol stále škaredší a stále lepšie spievajúci Jorn Lande. Myslím si, že nebyť jeho účasti nemala by táto maškaráda žiadny zmysel.
Ako ďalší štatisti sa predstavili André Matos (ex ANGRA, ex SHAMAN) ten spieval aj party speedmetalovej ikony Michaela Kisskeho. A musím dodať, že celkom zdarne, aj keď kuvičie hlasy nedajú na Kisskeho dopustiť a vždy sa nájdu jedinci, ktorí si radi rýpnu, že to nebolo ono. Na živo trochu nevýrazný Bob Catley (MAGNUM), Kai Hansen (GAMMA RAY), Oliver Hartmann (ex-AT VANCE), ktorý bol zároveň aj (falošne solujúci) druhým gitaristom.
Ako hlavná gitarová hviezda sa po mnohých rokoch predstavil na živo producentský mág Sascha Peath spolu s klávesakom Mirom, obaja zodpovedný za celú škálu skvelých power a speed metalových kapiel.
A aby chlapcom z EDGUY nebolo smutno na záverečných pár štychov si za bicie sadol bubeník už spomenutej kapely - Felix Bohnke.
Ženské osadenstvo reprezentovali Amanda Somerville a Cloudy Young.
No vráťme sa k samotnej pompéznej, bombastickej a jedinečnej show.
Po tiahlej Inside Tobi využil svoje manipulačne schopnosti a po zahlásení, že sa z dnešného vystúpenia bude točiť DVD dostal jemne letargické obecenstvo do riadneho varu. Aj keď aj jemu osobne to v ten večer pár krát pekne hlasovo zaškrípalo.
Skladby odsýpajú, starinka streda novinku, speváci sa menia, zbory otriasajú pódiom, obecenstvo šalie, ruky sa medlia, vrecká sa plnia. Vyzerá to tak, že každý je spokojný.
V záverečnom prídavku sa objavuje vo slušivom cylindri Kai Hansen s Henjom Richterom (obaja GAMMA RAY) a dajú si The Toy Master. Úplný koniec patril medley Sign of the Cross+ The Seven Angels a predstaveniu všetkých zúčastnených. More neskrývanej vďačnosti, úprimných úsmevov, a huráá poďme do hajan... zámer sa podaril, všetci sú radi!

Playlist: Twisted Mind, The Scarecrow, Another Angel Down, Prelude, Reach out for the Light, Inside, No Return, The Story Ain´t Over, Shelter From the Rain, Lost in Space, I don´t Believe in your Love, Avantasia, Serpent in Paradise, Promised Land, The Toy Master, Farewell, Medley: Sign of the Cross+ The Seven Angels

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]