r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Superbutt (HU), In Flames (SWE)
2.4.2009, Jumbo Centrum - Košice (SK)

Tak k nám hneď na druhý deň po sviatku všetkých vtákov zavítala skupina, kedysi patriaca medzi priekopníkov švédskeho melodického death metalu a dnes etablovaná medzi popredných predstaviteľov moderného metalového mainstreamu. Nie že by neubehlo desaťročie a viac od chvíle, kedy göteborskí In Flams vydali albumy, ktoré ma od nich bavia najviac, ale bola by blbosť ich návštevu odignorovať, pretože bližšie sa už fakt dostať nemohli. A keďže tipujem, že naše "divoké kraje" našli na mape preto, lebo hudobný biznis na "osvedčených" flekoch" už akosi nie je to čo býval, tak čím viac ľudí, tým menšia pravdepodobnosť, že si hosťujúci umelci po tom všetkom povedia "na frasa sme tu chodili".
Počasie prialo kultúre a aj ceste dopravným prostriedkom, keďže dnes stredoškolské mládežníčky volia dizajn nohavice po bedrá, tričko pod rebrá, a keď potom visia v električke na štangli, nechtiac vám umožnia omrknúť aj to, akú úpravu volia na svojich najtajnejších a na verejné predstavenia vlastne neurčených pôvaboch, nuž, málokedy sa večer začína až tak dobre:-D
V Jumbo Centre som bol (nerátajúc hojné návštevy klubu Butterfly) vo veľkej sále naposledy na koncerte IMT Smile a podobných "celebrít", a akciu vtedy naviac zastrešila tá komerčná televízia, ktorú oňahdy pospolitý ľud bránil vlastnými telami. Poľahčujúcou okolnosťou nech mi je to, že som bol vtedy "novinár" a v tomto povolaní sa vyskytujú veci, ktoré proste niekto urobiť musí. Takže na obzore boli prinajmenšom dve neznáme - aký bude zvuk a koľko bude ľudí. Pokiaľ ide o tú druhú, priznávam, odhadoval som účasť cca dvesto metalhláv, už len preto že bol štvrtok a v Košiciach sme už videli iné návštevnícke zázraky v štýle "kapela - nekapela, ... jej do nosa", lebo tu je taký ľud, že si dovolí odignorovať prakticky čokoľvek. Okrem toho sa hral hokej, vec, pre ktorú sa žije, dýcha a nenávidí viac ako kvôli politike, takže protivník, s ktorým bolo treba rátať (však aj bolo "naparkované" od štadiónu až k nám na zastávku). Tú návštevnosť prezradím teraz - neviem akú má sála kapacitu, odhadujem 1000 ľudí. Nebola tlačenica, v ktorej by išlo o zdravie, život a podobne, ale uspokojivo hustý ľudský porast siahal až takmer k zvukárskemu pultu, čiže z troch štvrtín to zaplnené bolo.
Začiatok bol plánovaný na siedmu, ale to bol akurát tak čas dať sa do debaty s kamarátmi, ide to ľahko zvlášť ak ste niektorých dlhšiu dobu nevideli a v podniku je príjemne. Tak nejako po pol ôsmej koncert odštartovali maďarskí Superbutt. Tí už v Košiciach boli, pred dobrými pár rokmi ešte v Myslave na jednom z Without Shame festivalov. Vtedy ich hudba zo všetkého najviac znela ako svižný HC/crossover strihnutý nu-metalom, takže vcelku zvláštna voľba predskokana bez ohľadu na to, že hlavnú hviezdu večera by dnes za deathmetalovú skupinu neoznačili snáď ani na Bleskovkách (ale toto vysoko odborné médium som teraz asi predsa len precenil). Časy sa menia, dnes pätica temperamentných "južanov" mixuje trochu iné štýly - hard core by sa nejaký stále našiel, pribudol však metal (a dvaja "nemoderne" vlasatí gitaristi), modernejší rock a podobné ingrediencie. Štýlovo to bolo pestré od skladby k skladbe, niekde viac coreového skákania, inde metal, občas loviaci aj v teritóriu hviezd večera, potom zas uvoľnený rock. Adekvátne tomu vyznel aj vokálny prejav - trochu kriku, potom dosť melodického spevu a spevo-revu, vrátane pasáží, ktoré hudobne zo všetkého najviac pripomínali tvorbu klasikov typu Helloween a spev by sa uživil aj v heroickom, našťastie nevykastrovanom hevíku. Takýto mix miestami pôsobil až zábavne, ale treba uznať, že spevák proste vedel. Asi aj preto si publikum kapelu užilo miesto toho, aby ju len tak nejako "pretrpelo" pred ťahákom večera. V podstate by sa v ten večer dalo zaobísť aj bez predskokana, nakoniec, v KE to pri "veľkých menách" býva občas fakt panoptikum, ale Superbutt boli prinajmenšom v pohode a potlesk, ktorý zožínali, bol zaslúžený.
Úprava pódia pre In Flames trvala nečakane krátko a Švédi to rozbalili štýlom, ktorý jasne vravel o tom, že sú už v podstate štadiónovou bandou. Mimo sály bola počas ich setu najprv len obsluha baru a výčapov, keďže ľudia, ktorí merali cestu prinajmenšom z celého východu, a to vrátane známych, o ktorých som si ani nemyslel, že práve tento štýl by im hovoril až toľko, že prídu, kapelu skutočne vidieť a počuť chceli. A tu sa dostávame k jadru - In Flames bolo vidieť celkom určite, Anders je dobrý showman a ľuďom aj čo-to porozprával, takže tým, ktorí vládnu jednou vcelku známou cudzou rečou vysvetlil, prečo tu nie je gitarista Jesper Strömblad (rozhodol sa zamiesť s metlou ľudstva) a dodal aj iné veci, na ktoré mu v odpovedi zaznel prevažne neartikulovaný rev. Medzi skladbami teda pohodička. Ale počas hrania sa diali zaujímavé veci - taký potlačený spev počuť málokedy. Ak máte svoj vokálny prejav postavený na tom, že - hoci aj drsným hlasom, ale predsa len - spievate, tak vás to po čase baviť prestane. Tým pádom Anders pomerne veľa melodických spevových liniek vybavil štýlom, ktorý tu a tam pripomínal black metal viac než kedykoľvek v kariére IF (v zásade ho doteraz nepripomínal nikdy). A takisto sa na hudobnom vyznení Švédov podpísala absencia druhej gitary. Pokiaľ hráte hudbu, ktorá je postavená na spolupráci dvoch gitár, harmónií a melódií, s jednou to neuhráte. Resp. zahráte to, ale výsledok je čosi ako "Tublatanka hrá skladby od In Flames, akurát že s metalovým zvukom". No a ešte ten metalový zvuk - kto si pamätá klasickú slovenskú literatúru, vie, že Ondráš Machuľa bol "neprebudený". Zvuk v sále Jumbo Centra bol naopak prebudený ad absurdum, možno je to môj subjektívny pocit, ale neverím, že znenie metalového koncertu v praxi vyzerá tak, že tlakové vlny od podlahy sa vám snažia natlačiť "rodinné klenoty" do žalúdka a postupne celý systém vytlačiť von cez ústa. Keďže ja tieto i ostatné orgány k spokojnému životu potrebujem, zistil som počas obhliadky terénu, že najprijateľnejší zvuk je vzadu za zvukárom. Tam sa dali rozoznať aspoň staršie veci, na ktoré sa moje uši chytali - "Pinball Map", "Colony", "The Quiet Place", "Trigger" a "Take This Life". Beriem život väčšinou tak ako je, pretože prevažne nejde o nič vážneho, preto sa nebudem sťažovať, že polovica setu bola postavená na aktuálnom albume a iných novších nahrávkach. Nakoniec, nie je ani na čo nadávať, je pravda, že som si ho napočúval a je to príjemný pre mňa metalový "popík", ale ak som si tie veci na koncerte vybavil len sťažka, tak buď to zvalím na nevyvážený zvuk, alebo na to, že nová tvorba IF je skrátka v štýle "jedným uchom dnu, druhým von". Toľko subjektívny pocit.
Pokiaľ ide o publikum, nemyslím si, že by sa v ten večer Švédi mali na čo sťažovať - podpora davu masívna, odozva veľká, pokusy o spievanie refrénov takisto nevyzneli do prázdna. Po stránke atmosféry akcia viac než priemerná, zvuk bol aký bol, ale na rovinu - kadejakí červení géniovia tu miesto koncertných sál nastavali rôzne "akustické rébusy", potom to hranie občas vyznie fakt rozporuplne. Dobrá akcia, bavil som sa napriek nejakým tým nedostatkom, takže niečo na podobnej úrovni si pokojne zopakujem. Síce som sa dopočul, že ľudí napriek všetkému údajne neprišlo dosť, ale v tomto konkrétnom prípade si myslím, že ak je to pravda, tak manažment kapely "uletel" pri finančných požiadavkách.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits