[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

MASTERS OF ROCK 2009
čtvrtek 9.07.2009: Bethrayer (CZ), Nil (Cz), Fleret (CZ), Vypsaná Fixa (CZ), In Extremo (Ger), Rage (Ger), Nightwish (Fin), Shaman (Brasil) + Orchestra (Turkey)
pátek 10.07.2009: Callejon (Ger), Blowsight (Swe), Keep Of Kalessin (Nor), Kreyson (CZ), Death Angel (USA), Kataklysm (Can), Korpiklaani (Fin), Dragonforce (UK), Edguy (Ger), Deathstars (Swe)
sobota 11.07.2009 Gate Crasher (CZ), Už jsme doma (CZ), Kissin´Dynamite (Ger), Mňága a Žďorp, Legion Of The Damned (Nl), The Sorrow (Aut), Axxis (Ger), Crucified Barbara (Swe), Evergrey (Swe), Stratovarius (Fin), Blind Guardian (Ger), Tiamat (Swe)
neděle 12.07.2009 Innocens (CZ), Interitus (CZ), Audrey Horne (Nor), Eluveitie (Swi), Tleskač (CZ), Schandmaul (Ger), Heaven Shall Burn (Ger), Die Happy (Ger), Voivod (Can), Arch Enemy (Swe), Europe (Swe)
9.-12.7.2009, Areál likérky Rudolf Jelínek - Vizovice (CZ), 4. deň

Nedela 12.7.

Innocens (CZ), Interitus (CZ), Audrey Horne (Nor), Eluveitie (Swi), Tleskač (CZ), Schandmaul (Ger), Heaven Shall Burn (Ger), Die Happy (Ger), Voivod (Can), Arch Enemy (Swe), Europe (Swe)

...a konečne je tu nedeľa. Záverečný deň štvordňového rockového maratónu. Deň, ktorý sa niesol v znamení vyprázdňovania kempov a postupnej migrácie rockového osadenstva.

Po symfonikoch INTERITUS a rockovo parádne našliapnutých Nóroch AUDREY HORNE, prišiel na scénu mnohočlenný ansámbel ELUVETIE.
Mladí Švajčiari sú v Čechách dosť uznávaní, a preto ma ani neprekvapilo množstvo fans, ktoré sa zgrupilo pod pódiom.
Niet sa čomu diviť, skočné rytmy, folkmetal, dobové nástroje a keltská melodika krížená s tvrdou severskou metalovou razantnosťou zažívajú svoj vrchol.
Tento sympatický súbor som mal možnosť vidieť pred pár mesiacmi v Bratislave na spoločnom turné s KREATOR.
Hracia plocha bola tentoraz o čosi dlhšia ako na bratislavskom koncerte, takže ELUVETIE dokonale prevetrali svoju diskografiu, snáď s výnimkou novinky (z tej nezaznelo tuším nič). Set nie nepodobný tomu bratislavskému (Bloodstained Ground, Primordial Breath, Inis Mona, Tarvos, Tegernakô) obohatili aj o pár kúskov, ktoré v Bratislave nezazneli (Your Gaulish War, The Somber Lay, Uis Elveti). Svojim nasadením a šialeným headbangingom opäť tromfli obe dámy (Meri - husle a Anna - Hurdy-gurdy, píšťala) svojich mužských kolegov.
Škoda trochu zastretého zvuku. V momente keď sa bicman ráznejšie oprel do bicích, vznikla jedna obrovská hluková guľa, čo prítomným fans vôbec nevadilo a počas celého setu obdarovávali svojich miláčikov neutíchajúcim aplauzom.

Keltsko-švédsky folkmetal vystriedal už tradičný festivalový ska spolok TLESKAČ. Vedomí si svojho nadštandardného osobného vzťahu s organizátormi MOR svojimi nákazlivými rytmami rozhúpali obecenstvo aj napriek štýlovej inakosti.

Vo veselom rozjuchanom folk rytme, po ska predele, pokračoval nemecky spievajúci spolok SCHANDMAUL, nie nepodobný väčšine germánskych spolkov obdobného hudobného razenia. Podobne ako u švajčiarskych kolegov, aj v prípade SCHANDMAUL, pozdvihli krivku sympatií mužského osadenstva, dve sličné babenky v slušivých kostýmoch hrajúce na dobových nástrojoch.

Metalcorová mlátička nemeckých melodikov HEAVEN SHALL BURN v slušivých kancelárskych úboroch posunula, po folkmetalovom bloku, festival do ďalšej fázy.
O otvarák sa postarala rázna Quest For Resistance. Veľmi rýchlo sa naplnil preriednutý priestor pod pódiom. Kapela vedomá si tejto skutočnosti, ktorá hrala v jej prospech nenechala nič na náhode a do prítomných rúbala jeden šťavnatý kúsok za druhým (Dying in silence, Profane believers, The Disease, Voice of the voicelles, Like a thousand suns , The Weapon They Fear, Forlorn Skies, The Seventh Cross).
Podobne ako u THE SORROW aj v prípade HEAVEN SHALL BURN sa rodili circle pits a pokusy o maxi prebehy v pite. Melodické vyhrávky, ktorých bolo požehnane, sa trochu strácali v utopenom zvuku. Taktiež som mal pocit, že na začiatku miestami kolísala rytmika, hold asi bicman nemal svoj deň.
Spevák Marcus, rodený burič a showman, sa nebál skočiť bližšie k ľuďom. Vokálne sa pohyboval hlavne v ukričanej polohe, kvôli čomu skladby aj napriek silnému melodickému základu začali, pre tvorby neznalých, splývať. Dynamiku vystúpenia trochu naburávali hluché miesta medzi skladbami, kedy sa ladilo a málo kecalo.
Záver vcelku nadupaného a prepoteného setu patril songu Black tears.

Po obligátnych, skoro, každoročných účastníkoch DIE HAPPY, dofrčali až z ďalekej Kanady techno-avantgardní thrashers VOIVOD, naďalej šíriaci svetom odkaz zosnulého gitaristu Piggyho. S výnimkou už spomenutého Piggyho sa predstavili 3 pôvodnej zostavy legendárnej kapely: spev Snake, basa: Blacky (aj keď mnohí očakávali Jasona Newsteda) a drummer Away z dielne, ktorého bolo aj veľké černo-biele logo zavesené za jeho bicími.
Vystúpeniu VOIVOD dominovala zbustravaná basa prazvláštneho tvaru, splašená rytmika, typický Snakov recitáto-spev a verne stiahnutá punkovo-psychadelicka gitara spolu s doprovodným spevom hosťujúceho? gitaristu Dana, strácajúceho sa v záplave blond kučeravých vlasov. Dan sa s Piggyho štýlom celkom zžil a okrem hry a techniky mal aj veľmi podobný kukuč ako nebohý gitarista.
Po tom ako Snekovi dvakrát zaštrajkoval bezdrôtový mikrofón, vzal pred songom Tornado jednoducho basákov mikrofón na kábli, a veselo valil ďalej. Výber nasmerovali VOIVODi na staršie, rýchlejšie a punkovejšie veci, namiesto komplikovaných technothrashových kúskov, z čoho bola nakoniec jedna obrovská, veselá sypanica.

Playlist:
Voivod, The Unknown Knows, Panorama, Tornado, Ravenous Medicine, Treasure Chase, Nothingface, Overreaction, Tribal Convictions, Nuclear War, Astronomy Domine

V podobe ARCH ENEMY nastal pre mňa absolútny vrchol celého festivalu. Švédska drtička vedená červenovlasým Michaelom Amottom a blondínkou s dynamitom v hlase Angelou Gossow ukázala prítomným kto onen štýl pozdvihol na piedestál slávy.
Rezavé rify, zdravá dávka agresivity, melodické sóla, šľapavá rytmika, to všetko zahrané s neskutočnosťou precíznosťou a zanietením! V plnej kráse sa prejavila dokonala súhra bratskej dvojice Michael/ Chris nie len vo vzájomných gitarových súbojoch, ale aj v samostatných sólových nájazdoch. Ruky si podali špičky gitarových značiek: Dean, Caparison. Páni bratia popri všetkom tom trilkovaní a prepletaní prstami stihli zarevať aj nejeden doprovodný vokál.
Roky skúsenosti jednotlivých muzikantov pôsobiacich v mnohých významných spolkoch (CARCASS, MERCYFUL FATE atd.), bezchybná rytmika nezastaviteľného Sharleeho D'Angela s úderným Danielom boli zárukou koncertného úspechu. Plavá kráska s ručne popísaným tričkom - názov festivalu, tiež nepatrila medzi tých soľnostĺpových frontmanov (v jej prípade skôr frontwoman). Svoju agresivitu nekrotila ani medzi skladbami, kde sa rovnako "nežným" spôsobom ako prezentovala songy, prihovárala prítomným a uvádzala názvy skladieb.
Keď po nejakej piatej skladbe zhasla veľkoplošná obrazovka ostal som v miernom šoku. Našťastie tento výpadok trval iba jeden song (My Apocalypse), po ktorom si fanúšikovia mohli ďalej vychutnávať dianie na pódiu. Nasadenie všetkých zúčastnených ste mohli doslova nahmatať (Revolution Begins), obzvlášť bubeník Daniel mohol po pár skladbách, zo seba pot doslova žmýkať. Odmenou bol nekonečný les zdvihnutých rúk a neutíchajúca fanúšikovska podpora a skandovanie.
50 min premakanej muziky utieklo ako voda a skladbou Nemesis sa skvelí ARCH ENEMY rozlúčili s vizovickým publikom.

Playlist:
Blood On Your Hands, Ravenous, Taking Back My Soul, Dead Eyes See No Future, My Apocalypse, I Will Live Again, Revolution Begins, We Will Rise, Nemesis

Ďalšia švédska superskupina, dnes už skoro legenda EUROPE sa postarala o záver tohto ročníka Masters Of Rock. Hviezda druhej polovice 80tych rokov, povstala aby opätovne naplnila festivaly, haly a vlastné kontá. Pódium zdobilo minimalistické logo v pozadí a ohromná stena Marshallov v popredí.
Po tajomne hororovom intre prišla na scénu dlho očakávaná pätica, pätica ktorá patrila v minulej dekáde medzi míľniky európskej rockovej hudby (minimálne tým jedným albumom).
Ako otvarák vybrali EUROPE titulnú skladbu z novopripravovaného albumu Last look at Eden.
Poniektorí z prítomných pánov skrátili vlasy, poniektorí pribrali na kilách, že Mr. Norum?
EUROPE už dávno nie je partičkou bujarých mládencov, skôr mi pripadali ako súbor distingvovaných pánov. Joey nezabudol na svoje žonglérske umenie s mikrofónovým stojanom. Stále mu to pekne spieva, aj keď do výšok sa moc nedral, o to viac sa držal v stredných, istejších polohách. Zberateľ klávesov Mic Michaeli naopak Joeyiho výborne vokálne dopĺňal práve v oných vyšších polohách.
John Norum napriek najväčšej hradbe aparátov, mal spočiatku najhorší zvuk gitary na feste (aspoň že na sóla si to nastavil lepšie), no podával snáď najoduševnenejší výkon zo všetkých na pódiu.
O čom boli EUROPE tento krát? V Seven Doors Hotel si príjemné, priam metalovo zahrmeli, s Carrie predviedli krátky unplugged. Z novších flákov zaznela Start From The Dark, Devil sings the Blues. Každopádne hralo sa a spievalo hlavne o láske.
Hitom Rock The Night s povinným burcovaním davu, ktoré zdalo sa mi, tentokrát nereagovalo úplne 100%, vyvrcholila hlavná časť koncertu...
V rámci prídavkov odzneli už len dve sklady, obe z rovnakého albumu: Cherokee a všetkými očakávaný vrcholný song The Final Countdown. ...a bolo po všetkom.

MASTERS OF ROCK 2009 je mŕtvy, nech žije MASTERS OF ROCK 2010!

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]