[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Progressive Nation 2009
Dream Theater, Opeth, Bigelf, Unexpect
31.10.2009, Hala Tivoli – Ľubľana (SLO)

Progressive Nation je v Amerike už pár rokov zavedená akcia na ktorej sa jej duchovný otec Mike Portnoy snaží mapovať aktuálne dianie na progresívnej scéne a tento rok si ju po prvý krát mohol dopriať aj európsky fanúšik. Zostava kapiel je z môjho pohľadu priam exkluzívna takže my nezostávalo nič iné len nájsť vhodnú destináciu a vyraziť. Z rôznych objektívnych, subjektívnych a ďalších príčin to vyhrala Ľubľana, takže v jedno sychravé konco-októbrové ráno sadáme do auta a smerujeme do tohto 600 km vzdialeného mesta. Na mieste činu nás čakalo ubytovanie, krátka obhliadka mesta a presun k hale Tivoli, kde sa tento "halloweensky večierok" odohrával. Necelú hodinu pred začiatkom akcie sú však brány ešte zavreté, tak si čakanie krátime v neďalekom bufete testovaním slovinského piva a miestnej špeciality - Horseburgeru.

Do haly sa nakoniec dostávame po menšom organizačnom chaose až polhodinu po plánovanom začiatku presne v čase keď na pódium nabiehajú kanadský šialenci UNEXPECT - som rád, že stíham ich set od začiatku (bohužiaľ to si nemôžu povedať stovky ľudí tlačiaci sa v tom momente ešte pred halou), pretože je to kapelka, na ktorú som sa dnes tešil najviac. 6 chlapov a jedna žena sa z ničím nehrajú a hneď od začiatku strieľajú do ľudí svoje avantgardné hudobné náboje doplnené o divokú pódiovú show. Pódium niekedy pripomína klbko vlasou, keď headbanging predvádza ešte aj huslista! Zvuk je na predkapelu celkom slušní, takže si môžem vychutnávať ich náročnú hudbu plnú zmien, mixu všetkých možných štýlov doplnené o niekoľko druhov spevu, o ktorý sa delia obidvaja gitaristi a speváčka Leilindel. Partia stihne za polhodinku zahrať štyri songy s obidvoch albumov rozdelených v pomere 3:1 v prospech dvojky "In a flesh aquarium". Počas ich setu prichádza na pódium Mike Portnoy oblečený v mníšskom rúchu s maskou na tvári, z pod ktorej mu vytŕča jeho modrá brada. Najskôr sa baví hádzaním popcornu na kapelu, otravovaniu bubeníka (odmontovanie činelov) a koncert zakončuje striekaním farebného lepkavého "magľajzu" na kapelu - "halloweensky večierok" sa začal!

Krátku prestávku vyplním návštevou WC a bufetu, kde všetko funguje ako má a človek nemusí tráviť čas vyčkávaním vo frontách.

Ďalšími pánmi na holenie (pri týchto bradáčoch by to mohlo platiť aj doslovne) sú dnes večer americký Bigelf. Bigelf existujú už takmer 20 rokov, ja som sa k nim však dostal až tento rok a hneď si ma získali. Páni pritom nehrajú nič prevratné a originálne. Ich tvorba vychádza z hard rocku 70. rokov a nie je v nej problém započuť Black Sabbath, Deep Purple a ďalších, to celé zabalili do moderného zvuku a samozrejme k tomu pridali štipku vlastnej invencie. Pódiu dominuje v jeho strede postavená batéria klávesových nástrojov, ktoré ovláda frontman Damon Fox, ktorý popri tom obstaráva aj všetky vokály. Za 35 minút stihnú odohrať stručný prierez ich tvorbou a show ukončia klipovkou "Money Its Pure Evil". Kapelu samozrejme na pódiu navštívi aj spomínaný mních s modrou bradou, plus zažije niekoľko náletov helikoptéry diaľkovo ovládanej gitaristom Unexpect - "halloweensky večierok" pokračuje.

Tretími v poradí sú dnes Opeth, ktorí sú dnes večer druhou hlavnou hviezdou, o čom svedčí poriadne naplnený kotol pred pódiom a aj raz taký dlhý čas, ktorý im bol pridelený na ich show. Partia okolo Mikea Akerfeldta stihla samozrejme za 65 minút odohrať len 6 piesní, najviac času venovali poslednej radovke "Watershed", z ktorej zahrali 3 kúsky. Dnešným koncertom sa končí celé takmer 6 týždňové turné a je vidieť, že kapela, aj keď šliape ako hodinky a Mikael nezabúda na svoje vtipné bonmoty, má už toho celkom dosť a pôsobí trošku unaveným dojmom. Náladu vylepšuje maskovaný Mike Portnoy, ktorý "lieta" po pódiu na metle a nezabudne pootravovať ani člennov kapely - "halloweensky večierok" ešte nekončí.

Po tradičnej prestávke a krátkom intre padá opona a na stage prichádzajú hlavné hviezdy večera a nekorunovaný králi progresívneho metalu Dream Theater. Svoju show odpaľujú skladbou "A Nightmare To Remember", po ktorej nasleduje "A Rite Of Passage". Kapela pôsobím živo a nie je na nej vidno žiadne stopy únavy, čo samozrejme platí hlavne na dnes už niekoľko krát spomínaného Mikea Portnoya, ktorý za svojou "batériou" nemôže obsedieť až sa človeku zdá, že sa venuje viac hecovaniu a baveniu fanúšikov ako samotnej hre. Jedinú výhradu môžem mať k výkonu Jamesa La Brieho. Niežeby nejako nestíhal, ale videl som ho spievať aj v lepšej forme. Hold niekoľko týždňové turné dalo hlasivkám zjavne zabrať a James ide dnes len na pol plynu a aj kapela ho necháva oddýchnuť či už počas klávesového sóla Jordana Rudessa, alebo gitarovej exhibície Johna Petrucciho. Oddýchnuť si mohol aj počas krátkej vsuvky, keď na miesto DT sa z reproduktorov ozve disco hit "What Is Love"od Haddaway a na pódium vbehnú technici a členovia ostatných kapiel a predvedú zopár tanečných kreácii, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani John Travolta. Hodinka a pol ubieha ako voda a kapela sa lúči s asi trojtisícovkou fans poslednou skladbou "In The Name Of God". Samozrejme povinný prídavok nemôže chýbať a kapela pridáva ešte jeden song a to rovno dvadsať minútový "The Count Of Tuscany" a "halloweensky večierok" sa končí.

Na záver len toľko: nikdy som nemal rád tieto americké zvyky a obyčaje, ale "halloweensku party" podobnú tejto si nechám ľúbiť aj niekedy nabudúce.

[ Benco ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]