[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Stratovarius, Tracedown, Winter's Verge
28.1.2010, PKO - Bratislava (SK)

Radosťou v srdci každého rocku chtivého fanúšika je, že našu maličkú vlasť začínajú čoraz častejšie navštevovať hudobné spolky svetového formátu.
A hneď z kraja roka sa na nás vyvalila vlna metalu. STRATOVARIUS ,THE GATHERING, EUROPE. K tým skutočne metalovým koncertom kde sa dvojkopáky pretekajú ktorý zahrá rýchlejšie a hrdlá pevcov zas, ktoré zaspieva vyšší tón, patril štvrtkový internacionálny trojzáprah STRATOVARIUS, TRACEDOWN a WINTER'S VERGE.

O šťavnatú dávku rýchlosti a melódie sa v hneď na úvod postarala, pre nás trochu exotická, kapela z Cypru WINTER'S VERGE. Šestica má na svojom konte dva albumy a tretí, ktorý vychádza práve v týchto dňoch. Pochopiteľne hralo sa najviac z chystanej novinky a po jednom fláku sa pridalo aj z prvých dvoch albumov. Kto mal chuť na vzletné melódie, bohatierské chorály, súboje medzi klávesovými a gitarovými vyhrávkami prišiel si na svoje. Skrátka muzika, ktorá v malých dávkach poteší a neomrzí. Aj preto mi ich set nevadil a príjemne ma rozohrial pred mladým fínskym objavom.

Playlist: Old Man’s Wish, Eternal Damnation, The Captain’s Log, Dark Entriesm, To You I sail tonight

Teleso z krajiny tisícich jazier TRACEDOWN, sa môže smelo pýšiť prívlastkom; najmladšia metalová kapela. Veď vek nejedného člena je na hranici 20 rokov. Znie to až neuveriteľne, že takých, v mnohých prípadoch ešte školopovinných výrastkov, pustia ich mamy na európske turné!
Čo sa však muziky týka, mládenci by mohli smelo konkurovať a zatieniť starších hudobných kolegov, harcovníkov pohybujúcich sa v brandži už niekoľko rokov. Myslím, že voľba vziať na turné týchto mladíkov bola trefou do čierneho.
Moderný, energický power metal škandinávskeho strihu s riadne zahustenými podladenými gitarami, všadeprítomnými vyhrávkami, dvojkopákovými kanonádami a striedavým čistým a vypätým vokálom, bol tým pravým čo rozčerilo už trochu stagnujúcu hladinu, typického power / speedmetalu dvoch zvyšných spolkov. Pritom všetko brilantne prevedené na vysokej technickej úrovni. Mladučký ani nie 21-ročný vokalista Antti Lappalainen hravo zvládal prechody medzi oboma hlasovými registrami. Dokonca v tom agresívnejšom bol ešte viac doma ako u čistého, melodického vokálu. Antii sa musel už ako frontman narodiť, neviem kde by sa tomu, vzhľadom na svoj mladý vek, stihol priučiť. Nielen vokálne, ale hlavne pohybovo Antiimu skvele sekundoval basgitarové šidlo Pekko, ktorý sa okrem obstojnej hry, zaskvel niektorými odvážnymi kaskadérskymi kúskami.
TRACEDOWN slušne prevetrali obidva svoje albumy, a vybrali to najlepšie. Nezabudlo sa ani na klipovky: In Your Name , The Forsaken či Without Walls. Ich vystúpenie malo tu správnu šťavu, z ktorého sršal mladícky zápal a nespútaná energia. Pre mňa jednoznačne kapela večera.

Playlist: In Your Name, Justice For None, Make Amends, Dirt Track Speedball, The Forsaken, Brain Attack, In Love With Insanity, Scum, Without Walls

STRATOVARIUS po už obligátnom Intre vpálili na pódium v dobrej nálade. Samostatné koncertné turné im sluší ďaleko viac ako horúcou ihlou ušitý festivalový šat. Už od prvých tónov úvodnej Destiny bolo z kapely cítiť súdržnosť, zohranosť a celkovú pohodu. Skupina šľapala ako celok, nie ako partička samostatných interpretov, z ktorých chce každí čnieť nad druhým. Bubenícka mašina Jörg Michael si trónil za hradbou priesvitných bicích, dobre naladený basák Lauri hádzal do publika jeden úsmev za druhým, a novic na gitarovom poste Matias Kupiainen sa priam hypnoticky sústredil na svoje a Tolkiho neľahké gitarové party. Najväčším metalistom v kapele sa paradoxne ukázal klávesák Jens, ktorý do rýchleho prstového strečingu neprestajne metal svojou rednúcou vlasovou pokrývkou. Jedine u frontmana Tima som mal, napriek nacvičeným úsmevom a príhovorom publiku, pocit, že počas setu (aspoň jeho značnej časti) nedokázal nájsť tu správnu hlasovú pohodu. Mnohé tóny nedoťahoval, mnohokrát volil nižšie položenú vokálnu linku, a pár krát mu to v hlasivkách nepekne zaškrípalo. Vyrovnaný, hutný a konkrétny zvuk hral v tomto prípade možno trochu proti kapele. Na povrch tak vyplávali všetky intonačné nečistoty a drobné neistoty. Napriek tomu (a možno práve preto) neponechali nič na náhode a vsadili na hitový, dynamický playlist, v ktorom si prišli na svoje aj muzikanti v samostatných sólových nájazdoch. Asi tisícka nadšených fans hltala každý song, každé Kotipeltove slovo. Oduševnený aplauz publika bol viac než dostatočným zadosťučinením! A bol by v tom čert keby z dvanástich doteraz vydaných albumov nenamixovali „kotipeltovci“ ten správny hudobný koktail. Už tradične osvedčené best of hity striedali novinky. Z noviniek tento krát nezaznela prvoplánovane hitová štadiónovka Higher we go, ale kapela siahla po troch, podľa mňa, nie až tak reprezentatívnych songoch (Deep Unknown, Winter Skies, Forever is Today). Za zmienku už hádam ani nestojí, že z comebackového rovnomenného albumu „Stratovarius“ ani tento krát nezahrali jediný kúsok. Pekný set, výborne nazvučené... ale nič čo by sme od STRATOVARIUS už nevideli, alebo nepočuli.

Playlist: Intro, Destiny, Hunting High and Low, Speed of Light, Deep Unknown, Million Light Years, Winter Skies, Phoenix, Forever is Today, Paradise, Will the Sun rise, Eagleheart, Forever, SOS, Black Diamond

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]