[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

The River Card (UK), Unrestrained (USA), Punishable Act (GER), Madball (USA)
19.8.2010, Collosseum - Košice (SK)

V pondelok natrieskaný koncert Macabre a Sepultura, ešte tak vedieť, koľko ľudí dôjde vo štvrtok na štyri HC záležitosti vrátane takej legendy ako sú Madball. Teoreticky by prísť mohli – tí, ktorí chodia striktne na HC, väčšinou metalové akcie extra nenavštevujú, na druhej strane niektorých z tých, ktorí Sepulturu dali, zaujíma aj hard core. Takto nejako mohli rozmýšľať organizátori a treba povedať, že tak to aj dopadlo.

Zaujímavosťou koncertu, ktorý sa začal okolo siedmej večer bolo to, že sa hralo na dvoch pódiách, keďže The River Card a Unrestrained robila jedna agentúra, Punishable Act a Madball druhá, konkrétne Tvoja Matka Booking, a aby neboli mrzutosti, dohodli sa, že obe akcie dajú dokopy. Ako vidno, so zapojením rozumu sa dá aj spolupracovať a nie sa hrať na „konkurenčný boj“. Prax vyzerala takto – prvé dve veci hrali „na poschodí“, druhé dve dole na veľkom pódiu.

Britskí The River Card hrali už dosť plnému parketu, väčšina ľudí totiž išla pozrieť kapely, časť si dole obzerala merchandise za nie priam hardcoreové ceny. Povedzme že triko z akejsi umeliny za 30 éčiek je vcelku záhul, to sa to potom kričí „hard core still lives!“, však má za čo:-D Pokiaľ ide o hudbu Britov, počul som ju predtým akurát na myspace a bol to klasický oldschoolový HC s trochou hrubého punku. Neviem či sa piati rozhnevaní mladí muži na „pódiu“ počuli, pretože padla aj hláška „hrajú v protirytmoch ako Cynic“:-) Na pogo a pit to stačilo, hic bol už vtedy na hranici únosnosti, kulich na vokalistovej hlave pôsobil ťažko uveriteľným dojmom, ale ak si dal záväzok „do tridsiatky pleš“, tak som si istý, že toto sa mu podarí.

Krátka pauza, pódium prebrali Unrestrained (názov mi bol známy, akurát mi časom docvaklo, že sa tak volá kanadský metalový časopis) z amerického Vermontu. Hudobne boli trochu o inom – nabrúsený, ostrý skákavý HC, tak trochu New York 80. rokov, ale aj s mnohými výraznými melódiami, nejakými valivými pasážami a pestrými vokálmi od guľometných deklamácií po emotívne zafarbené tóny. Bavili ma viac ako Briti, hralo im to tak akosi profesionálnejšie.

Nasledoval presun do „veľkej sály“ dole a po krátkej príprave sa už vyslovene početnému publiku predstavili hardcoreoví Germáni Punishable Act. Tých som zaregistroval kedysi pred 15 rokmi v čase vydania ich debutového albumu, odvtedy som o nich ani veľmi nepočul, to, že stále hrajú ma skoro až prekvapilo. V ten večer Košiciam jasne ukázali, že hustý hard core nemusí byť len z Ameriky. Súčasná hudobná tvár skupiny prekvapila tvrdým vyznením, hutnými riffmi, kvantami úderných stredných temp a hustou komunikáciou frontmana s publikom. K tejto scéne takéto vykecávanie sa (nemyslím to v zlom) patrí, už klasicky to bolo o priateľstve, jednote, scéne, slobode, čosi o politike, pochopiteľne sa nezabudlo „poslať na kutě“ jednu zo zásadných súčasných trápností. Skrátka klasická hardcoreová show s dobrou odozvou u publika, Punishable Act boli rozhodne niečím viac než len vyplnením času pred „hlavnou hviezdou“. Časté ďakovanie za „support and respect“ je niečo, čo na metalových koncertoch ani nevidieť, ešte za tú podporu sa občas poďakuje, za to druhé – no, kto už by ďakoval za čosi, čo sa deje zriedka:-D Hudobne sú Punishable Act tak kdesi na rozhraní americkej a európskej školy, oproti krajanom Ryker’s v podstate bez výraznejších metalových vplyvov.

To najlepšie na koniec – legenda. Tou sú Madball už roky a začalo sa na tom pracovať snáď vtedy, keď Freddy Cricien ako malý chlapčisko (8 rokov či tak akosi) vokálne hosťoval u Agnostic Front. Pár rokov na to ulice New Yorku zrodili spolok, ktorý v ten augustový štvrtok obrátil Collosseum hore nohami. Pódium zložilo skúšku pevnosti, basista Hoya Roc totiž nie je žiadny vrabčiak a Freddyho pohybové kreácie tiež neboli baletne éterické. Klub, ktorý bol plný, ale nie do úplného extrému, zažil výbušný extrakt autentického newyorského HC tej tvrdšej sorty, s výborným zvukom (spev bolo počuť rozhodne lepšie než na Agnostic Front) a 120-percentným nasadením kapely i fanúšikov. Playlistom neposlúžim, časy „Demonstrating My Style“ a „Set It Off“, kedy som Madbal počúval viac než len sviatočne, sú dosť dávno preč. Skalní vedeli, čo si prišli užiť, ostatní sa (v rámci priestorových možností) radšej držali radšej držali mimo kotla, moshpit bol totiž taký, že Newyorčania sa pokojne mohli cítiť ako doma. Počas hodinky od srdca napálili všetko čo mali na srdci a o desiatej bol koniec. Ale koniec akcie, po ktorej si tak každý tretí človek žmýkal tričko, čo sa tu zas tak často nevidí. Kto sa neponáhľal domov bezprostredne po koncerte, stihol aj foto alebo kus reči s „legendami“, keďže Freddy a spol. to s tým HC zjavne stále myslia vážne.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]