[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Saratan (Pl), Cerebrum (Gre), Tehace (Pl), Crionics (Pl), Virgin Snatch (Pl), Sadist (Ita)
9.10.2010, Collosseum - Košice (SK)

Eastern Pussy Lovers zase raz do Košíc pritiahli veľmi kvalitne obsadenú akciu, a košickí pseudofanúšikovia ju opäť raz odignorovali. Fakt sorry, ale ak na extratriedu reprezentovanú legendami technického a progresívneho death metalu (= Sadist) príde nejakých možno 70 fanúšikov, tak je kdesi chyba a už kurvadrát nie je chyba vo vstupnom, ktoré na celom turné bolo najnižšie. V meste, ktoré je možno metropolou čohokoľvek, ale nie metalu, lebo ak štvrťmiliónová populácia nedodá dôstojnú návštevnosť na akýkoľvek koncert, tak čo si tu chceme mazať med okolo huby. Chyba nie je ani v klube. Ten sa za pár rokov vypracoval z pajzla na miesto, o ktorom sa pochvalne vyjadrujú „trochu“ kompetentnejší (a to nemyslím akurát nvotiacu Dorotu) než košickí vševedkovia, ktorí všetko vedia a pobehali svet, vraj niektorí boli až v Trebišove. To všetko bez dotácií, pekne za svoje, často pre zmrdov, ktorí, ak sa dá niečo pochváliť, múdro mlčia, ale akonáhle nie je niečo podľa ich gusta, lebo nie vždy sa dá nastaviť zvuk ako z CD, alebo nejaký pitomec naští vedľa misy, alebo je špak na zemi, tak už majú dôvod posielať celý klub do horúcich pekiel. No ale čo chceme na Slovensku a v KE zvlášť, najviac géniov na meter štvorcový, to nemajú hocikde. Chyba iste nebola ani v tom, že v Prahe bol Dimmu Borgir, pretože kto nenaškrabe na Košice, na Prahu nebude mať o to viac. Aha vlastne, vonku fúkal v sobotu vietor. Nuž, toľko vám prezradím, že v nasledujúcich mesiacoch to bude ešte horšie, to sa holt tak periodicky opakuje. Ďalej to netreba rozoberať, proste sa zase raz jednoducho a stupídne „nechcelo“, dôvod sa prípadne vymyslel, alebo aj nie. Len tak ďalej s týmto prístupom, fakt si zaslúžite trepať sa ako za starých čias na koncerty stovky kilometrov do okolitých krajín. Resp. načo koncerty, hudbu naťaháte z netu a na fórach si budete navzájom pritakávať, aký ***** si dovolí váš vymakaný prístup zosmiešňovať:-D Prípadne si skočíte na Kabát revival, pre vás tak akurát.

V sobotu bolo na programe šesť spolkov, čo o.i. znamenalo, že začať sa musí presne. Takže krakovskú štvoricu Saratan som zastihol už uprostred hrania. Nejde o žiadnych začiatočníkov, napriek mladému veku majú na konte dva albumy a s tým, čo predvádzali, mi ich bolo až ľúto. Publikum totiž tvorili asi traja ďalší Poliaci, zvukár a pár ľudí pri bare, dokopy menej ako desať ľudí. A to nešlo o niečo ako „typická slovenská predkapela“ = niečo, čo treba tak nejako odtrpieť štýlom „však teda nech si zahrajú, snáď sa od ostatných čo – to priučia“, ale zohratú ostrú thrashmetalovú partu. Poliakom thrash metal ide snáď odvtedy, čo sa tam ten štýl v 80. rokoch dostal, a aj Saratan boli výrazne ovplyvnení tak americkou, ako európskou klasikou. Tempo bolo väčšinou rýchle a stredné, miestami som si spomenul aj na starú texaskú bandu Devastation, asi hlavne vďaka vokálu. Odohrali čosi vyše dvadsať minút, s prehľadom, návštevnosť radšej nekomentovali a priestor prenechali gréckym Cerebrum.

Aténske kvinteto, ktoré u českých Lacerated Enemy vydalo album, na ktorý bicie nahrával George Kollias (Nile), bolo zase raz jednou z bánd, ktorú malo vidieť veľa ľudí, ale v KE ju videlo tak 15 kusov. Ak sa niekto považuje za fanúšika technického death metalu a tu „nestihol prísť“, tak nech ľutuje. Vynikajúca, technicky prepracovaná, ale aj dosť atmosférická a na druhej strane miestami zdravo brutálna hudba bola podporená dobrým zvukom (ten v sobotu celkovo vyhovoval) a kvalitným hlbokým growlom chlapíka, ktorého by ste podľa výzoru tipovali skôr napr. na novinára alebo učiteľa než na frontmana deathmetalovej skupiny. Popri pre žáner klasických tónov sa občas púšťal aj do netypických čistých liniek. Naživo nevyzneli nejako strhujúco a vlastne by ani nechýbali, ale Cerebrum to skrátka chcú aj takto. V ich podobe sme tu mali deathmetalovú záležitosť, ktorá ešte nie je extra známa, ale netreba ju strácať z dohľadu, potenciál má totiž veľmi silný.

V hraní death metalu pokračovali Tehace z poľského Wejherova. Tu tiež išlo o skôr technickú než brutálnu záležitosť, hoci nejaké klepačky boli. Ale v rovnakej miere sa sypali technické riffy a sekané pasáže, sóla a trocha melódií. Stále mimoriadne riedke publikum ich nerozhádzalo, naopak, Poliaci dodali veľmi špeciálny bonus. Málokedy na koncertoch vidno, aby skupina kvôli jednej skladbe menila gitary, ale tu sa to stalo a v Košiciach z pódia konečne naživo zaznela „Rapture“. Síce nie v podaní Morbid Angel, ale tiež nemožno chcieť všetko.

Ďalšie dva spolky boli takisto od severných susedov. Tým prvým boli krakovskí Crionics, prudko imidžová záležitosť. Zdá sa, že Behemoth v Poľsku zaviedli módu sukní, „pancierov“ a bielych paintov, takže aj tomu, kto Crionics doteraz nepočul, bolo jasné, že grind core to nebude. Hudobne skôr stredne rýchly black/death metal, ktorý sa púšťa aj do vyslovene voľných temp a je mohutne klávesovo podfarbený. Nie som si istý, ale mám pocit, že klávesy boli pustené zo záznamu, na pódiu som ich nevidel. Vďaka klávesovej zložke Crionics znejú ako zmes sympho-blacku typu Dimmu Borgir, doplnená o rúhačský death metal, trochu príliš počuteľne čerpajúci z Behemoth. Naživo ale dobrá show, pri ktorej frontman okomentoval „hojnú“ účasť, vrátane počítania „jeden, dvaja, traja, štyria... ok, bude tu zo jedenásť ľudí“. Na takých veciach je asi fakt najlepšie zasmiať sa. Končilo sa opäť coverom, voľba padla na Immortal a „Blashyrkh“.

Poľský „gitarový hrdina“ Jacek Hiro (Sceptic, Decapitated, Dies Irae atď.) po rokoch opäť zavítal do Košíc, tentokrát s rešpektovanou thrashmetalovou záležitosťou Virgin Snatch. Nielen vďaka nemu to bola prehliadka prvej ligy žánru. Hutná, agresívna, prepracovaná záležitosť, pohybujúca sa v mantineloch Testament z čias „Low“ a „Demonic“, teda takmer od death metalu, cez postupy ako z dielne Exodus, až po thrash, ako ho poznáme od Megadeth alebo Death Angel, pričom takéto prechody sa bez problémov udejú aj v jednej skladbe. Pochopiteľne treba pripočítať skladateľskú invenciu, hudobnícku virtuozitu, masívny zvuk, a na svete bola porcia mimoriadne výživného a šťavnatého thrash metalu, ktorý rozhodne neoslovuje len pamätníkov. V žiadnom prípade sa totiž nekonala „hudba zo starého železa“ alebo ako nazvať súčasnú retrothrash vlnu. Virgin Snatch sú skrátka presvedčiví a naživo strhujúci. Opäť musím pripomenúť, že tento koncert bol pre mnoho skupín príležitosťou prísť, vidieť a poučiť sa, ako to na pódiu má vyzerať.

Podujatie, na ktorom nehrala slabá kapela, sa chýlilo ku koncu, ale v duchu hesla „najlepšie na koniec“. Sadist z talianskeho Janova nehrajú štýl, ktorý by som vyslovene preferoval, ale naživo je to spolok, na ktorý pôjdem, kedykoľvek sa tu objaví. Toto bolo po Myslave druhé stretnutie s týmto pilierom európskeho technického a progresívneho (death) metalu a opäť išlo o zážitok nie celkom z tohto sveta. Fakt paradox, že práve na takúto formáciu je zvedavých pár desiatok ľudí, pričom to bola lekcia aj pre hudobníkov mimo metalovej scény. Netreba chodiť ďaleko – džezmeni, ktorí sa radi považujú za hudobnícku elitu (a ja si vždy spomeniem na jednu skladbu od Naked City, venovanú tomuto zaujímavému fenoménu :-)), by tu tiež videli pár vecí, o ktorých asi netušili. No nič, Trevor (vokál), Tommy (gitara, klávesy), Andy (basgitara) a Alesio (bicie) asi hodinu podávali dôkaz o tom, že špička žánru nepozostáva len z (nebohých) Death, Cynic, Atheist a Pestilence. Miesto Sadist je totiž práve tam, už len šesťstrunový basgitarista ľavačkou hral veci, ktoré by vystačili na jeho samostatný koncert. Samotná hudba bola o tom, že dá sa hrať supertechnicky, komplikovane, a napriek tomu má výsledok srdce, dušu, atmosféru, energiu, skrátka nakoniec je to hudba síce pre náročné ucho, ale na druhej strane poslucháčsky ústretová. A okrem toho len u Sadist možno vidieť až takého frajera, ktorý zvláda virtuóznu hru na gitare, a popri tom obslúži klávesy tak, že z pódia znie v zásade to čo na albume. Momenty, v ktorých Tommy jednou rukou hral na gitare a druhou na klávesoch boli niečím, čo bolo treba vidieť, aby bolo možné uveriť. Odozva vyzerala podľa toho – tých možno sedemdesiat ľudí mali Sadist okolo palca omotaných všetkých až tak, že bolo pár pokusov o stagediving. Odzneli skladby z novinky “Season In Silence“, potom staršie kusy, pričom sme skonštatovali, že až také kvalitné veci si tu ľudia asi ani nezaslúžia. Tí, ktorí prišli, to však ocenili, kapele samotnej sa hralo dobre a keďže sa pokúšala skončiť viac než pár minút pred desiatou, s prídavkami problém nebol a odzneli asi tri. Výborný koncert, až zas budú niekde nablízku, vážne odporúčam každému zvážiť, či naozaj má miesto jeho návštevy lepší program.

Takže sa na záver hodí poďakovať účinkujúcim i usporiadateľom. Tí, ktorí prišli, videli a počuli, iste neľutujú, tí ostatní oľutujú časom, keď sa na „presne tie svoje kapely“ budú terigať pár sto kilometrov.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]