[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Ilegality - South-America Tour 2011, 13.-30.1.2011, 2. časť - Argentína

Po dvojhodinovom leteckom presune Sao Paolo - Buenos Aires nás víta hlavné mesto Argentíny upršaným počasím. Objednávame taxík a smerujeme do centra mesta, kde nám organizátor argentínskej časti turné David (frontman Argies) zajednal hostel. Ubytovanie prebieha rýchlo a my vyrážame míňať čerstvo zamenené Pesos do hostelového baru. Počasie medzitým dostáva rozum a vonku sa ukazuje slniečko, ktoré nám vnukne nápad na krátku podvečernú prechádzku centrom. Rytmickej sekcii sa táto myšlienka nepozdáva a ostáva chľastať. Ja s gitaristom Tonom a spevákom Boženom sa túlame uličkami mesta, dostávame sa na Avenide 9 de Julio, čo je akási hlavná tepna v B.A. Na Plaza de la Republica obdivujeme slávny takmer sedemdesiat metrov vysoký Obelisk. Ozýva sa aj hlad, čo znamená, že je čas overiť si pravosť informácii o vychýrených argentínskych steakoch. Nasleduje výdatná večera, na záver ktorej s plnými bruškami konštatujeme, že legenda neklame a argentínske steaky sú proste jednotka! Cesta spať na hostel sa nám trošku predĺžila, neviem či to bolo tým, že po zotmení posťahovali majitelia obchodov rolety čím ulice získali ulice trochu iný vzhľad, alebo našou orientačnou neschopnosťou, správnu cestu sa nám nepodarilo nájsť. Potom, čo si nás začínajú všímať a pokrikovať na nás rôzne nočné indivíduá, sadáme radšej do najbližšieho taxíka. Pred hostelom nás vítajú spoluobyvatelia otázkou, či sme tiež z tej crazy kapely a nám je jasné, že zvyšok výpravy sa neflákal, ale pracoval na budovaní mena aké sa na rocknrollovú kapelu zo Slovenska patrí. V bare je pri vedomí už len basák Martin. Nám je jasné, že potrebuje v tomto budovaní pomôcť, tak s ním strávime v prítomnosti sympatickej francúzskej barmanky a miešaných drinkov ešte zopár hodín.

Ráno nás zobúdza slnko, čaká nás krásne a horúce počasie s teplotami atakujúcimi 40-ku. Buenos Aires okrem toho, že patrí so svojimi asi 12 miliónmi obyvateľov k najväčším mestám Južnej Ameriky, tak mu patrí aj primát najkrajšieho mesta tohto kontinentu. Naše potulky mestom to len potvrdzujú, milovníci pamiatok, múzeí, starobylých budov rôznorodej architektúry si prídu na svoje. Na prvý pokus sme stihli obehnúť centrálnu časť mesta, modernú prístavnú štvrť Puerto Madero - plnú mrakodrapov a reštaurácii a lodí, ale aj najstaršiu časť mesta Boca a obzreli si štadión Boca Juniors, na ktorom hrával aj slávny rukostrelec D.A.Maradona. Večer trávime v bare čakaním na našu spojku Hektora. Majiteľ baru nám po prepočítaní včerajšej tržby posiela pár drinkov zdarma. Hektor (ex bubeník Argies) trošku neodhadol situáciu a na prvý argentínsky koncert cestujeme v jeho tridsaťročnom kombíku šiesti plus aparatúra. Na prvej križovatke stretávame policajnú hliadku. Namiesto očakávaných problémov vidíme len vyškerené tváre policajtov, ktorí sa bavia na ako sardinky namačkaných rockeroch. Polícia v Argentíne má asi aj inú robotu, ako buzerovanie vodičov za prkotiny. Klub Roxy patrí medzi najlepšie v B.A. s profi svetlami, profi zvukom a bežne v ňom hrávajú zahraničné "hviezdy" prichádzajúce do tejto krajiny. Kapacita je okolo tisícky ľudí. Na Ilegality a zvyšné bandy si ich našlo cestu asi 250. Ľudia však boli chladní, nikto na žiadnu kapelu nepogoval, obmedzili sa len na pitie piva a potlesk medzi skladbami a miesto pod pódiom patrilo vozíčkarom. Z predkapiel stojí za zmienku po brazílskych Mona Feme ďalšia čisto ženská grupa Liers, alebo kapelka Amoral Moral s frontwoman pripomínujucu Brody Dalle.

V piatok nás čakal presun do tretieho najväčšieho mesta štátu Rosaria (1,5 mil.). Cesta pohodlným busom, s občerstvením, prebiehala po diaľniciach a hlavných cestách slušnej úrovne, čast výpravy 300 kilometrov prespala, zvyšok si krátil čas sledovaním argentínskeho "vidieka". V Rosario na nás čakali mládenci s Argies David a bubeník Manu. Ubytovanie, oddych, krátka obhiadka mesta a smer miestny boxeristický klub - miesto dnešného koncertu. V klube to zatiaľ na to že by sa tu mal odohrať nejaký koncert moc nevyzerá, stretávame akurát miestnych chlapov hrajúcich Bochas (triafanie železnou guľou do ďalších železných gúľ). Organizátori s juhoamerickým kľudom pomaly povstavili pódium, pomaly nanosili aparát a pomaly sa začali trúsiť aj ľudia - tých sa zišlo nakoniec viac ako dve stovky. My si krátime čas pojedaním pizze a hlavne popíjaním piva, ktoré sa tu podáva najčastejšie v litrových sklenených flašiach (na čapáka môžeme zabudnúť). Koncert nakoniec začal niečo pred polnocou a päť kapiel sa spolu s ľuďmi bavilo do ranných hodín. Argies a Ilegality odštartovali týmto svoje spoločné argentínske turné.

Sobotu trávime čakaním na Davida a Franca, ktorí nás majú odviesť do dvesto kilometrov vzdialenej Parany. Prekvapuje nás majiteľ hostela, pre ktorého sme pravdepodobne najväčšie hviezdy aké mal u seba ubytovaných, tak sa fotíme s celou jeho rodinou a on skupuje od Ilegality všetok možný merchandise. Predpoveď počasia sľubuje v oblasti Santa Fe, kde sa chystáme stráviť najbližších pár dní teploty cez 40 stupňov, takže sa máme na čo "tešiť". Poobede už trávime v dvoch pick-upoch, smer vnútrozemie Argentíny. Cestou pár krát prekračujeme rieku Parana - druhú najväčšiu v Južnej Amerike. Niektoré mosty, ktorými prechádzame, by možno veľkosťou mohli konkurovať aj sanfranciskému Golden Gate. Okrem stád kráv, koní a ďalších hospodárskych zvierat cestou zhliadneme aj skupinku dravých vtákov, ktoré laicky označíme za kondory.

Samotný večerný koncert v meste nazvanom rovnako ako spomínaná rieka Parana prebiehal pod holým nebom v záhradnej krčme Kaiser, ktorá bola celkom slušne narvaná, tak dosť času trávime vonku na ulici, ktorá je plná barov a reštaurácií s baviacimi sa domorodcami. Čas si krátime klasickou večernou zábavkou - degustáciou miestnych pív a keďže klub sa nachádza blízko križovatky aj sledovaním dopravnej situácie. To, že červená na semafore je v Južnej Amerike dosť často len na okrasu sme si všimli už v Brazílii, v Parane nás zaujalo veľké množstvo motoriek, na ktorých sa prevážali niekedy celé rodiny. Trojčlenná posádka na motorke bol viac-menej priemer, ale pošťastilo sa nám vidieť aj piatich jedincov na jednom stroji. Chalanov z Argies zaujala zase partia nafetovaných teenegerov motajúcich sa okolo našich áut a preto ich radšej rýchlo preparkovali. Koncert bol pre Ilegality jeden s najlepších v Argentíne. Kapela musela niekoľko krát pridávať a najväčší úspech zožala asi "F.P.S.", ktorej anglický refrén (fucking police shit) chytil za srdce veľa juhoamerických punks. K hlavnej dvojici kapiel sa pridali aj naši nový kámoši zo Sublevados a Sandinistas. Po koncerte, počas presunu do neďalekého Ramirezu, ktorý bol našim útočiskom najbližšie štyri dni, sa prvý a nie posledný krát zoznamuje s miestnou špecialitou, nazývanou Fernetkola a celkom jej podľahneme. V Ramirez sa časť výpravy odoberá na lôžko a časť vyráža ešte do ulíc. Záver večera mám už trochu rozmazaný, ukončený bol pravdepodobne niekedy v ranných hodinách v miestnom nonstop obchode.

Nedeľu začíname ako sa na nedeľu patrí poriadnym obedom. Gril party u Pantera, frontmana Sublevados. Fajnové kuriatka a ďalšie grilované pochúťky na argentínsky spôsob od jeho otca Pantera seniora (samozrejme na akcii nechýbal ani najmladší člen rodiny - vnúčik Panter junior) my pomáhali preklenúť poopičné stavy po náročnej nočnej šichte. Party sa zúčastnil aj redaktor lokálnych novín, ktorému sa počas konzumácie poskytol rozhovor. Zvyšok dňa sme trávili trávením obeda a vylihovaním na ubytovni, ktorá bola situovaná v akomsi "pionierskom" tábore spolu so športovými ihriskami a dvoma bazénmi. Podvečer to niektorí z nás nevydržali a rozhodli sa trošku si zaplávať. Po menších obštrukciách (Božena si musel vymeniť klasické plavky za shortky, ja som kvôli dlhým vlasom vyfasoval plaveckú čiapku a všetci sme museli absolvovať aj menšiu lekársku prehliadku) sme si mohli dopriať toto fajnové osvieženie.

Večer absolvuje osvedčená zostava Sublevados, Sandinistas, Argies, Ilegality ešte koncert v 50 kilometrov vzdialenom Hernandez - v klube La Casona a pre kapelu začínajú tri dni sladkého nič nerobenia. Tri dni v Ramirez, ktorý svojimi prašnými cestami, starými hrdzavými nákladiakmi a veľkými pickupmi, s ulicami, po ktorých sa promenádovali stovky túlavých psov všetkých možných aj nemožných rás, je ako stvorený pre interiéry k Tarantínovského filmu. Tri dni túlania sa po meste, tri dni ochutnávania miestnych špecialít v reštauráciách a tri dni vysedávania s novými kamošmi pri drinkoch, sendvičoch a pizze do skorých ranných hodín. Stihli sme aj jeden futbalový zápas, bohužiaľ s plánovaného stretnutia zmiešaného tímu Ilegality a Argies s miestnimy punkáčmi zišlo pre podmočený terén po krátkej "tropickej" búrke. Trošku sme si nepadli do oka so správcami areálu, v ktorom sme boli ubytovaní. Okrem drobností ako zamkýnanie spŕch, nám zatrhli aj kúpanie v bazéne - v pondelok sa vyhovárali na hospodársky deň (nepomohla ani ponuka menšieho úplatku), v utorok im zase vadila spomínaná asi polhodinová búrka. V stredu nás posielali pre zmenu opäť na lekársku prehliadku tento krát až do nemocnice. Po krátkej hádke, keď to už vypadalo, že Argentína zažije po necelých tridsiatych rokoch od Falklandou ďalší medzinárodný konflikt, situáciu zachránili plavčíčky, ktoré potvrdili, že si nás pamätajú z nedeľňajšieho kúpania (naše "vyšportované" telá si nemohli nevšimnúť) a že už žiadnu prehliadku nepotrebujeme. Plavčíčky nás museli zachraňovať aj v bazéne pred inváziou dotieravých deťúreniec, ktoré pravdepodobne prvý krát v živote videli Európana a preto si každé z nich potrebovalo do mňa štuchnúť alebo ma aspoň potiahnuť za ucho. Už viem, ako sa asi cítil prvý černoch na Slovensku.

Posledný deň v Ramirez zakončuje už len časť výpravy (niektorí sa premiestnili autom do Rosaria k Davidovi) "rozlúčkou" s kamošmi presne tam, kde sa to začalo - v miestnom nonstop obchode.

Poslednú časť turné zahajujeme 400 kilometrovým presunom do Zaraté. V meste na nás čaká Manu z Argies, ktorý nás ubytováva u svojho kámoša Cézara. Ten už ma pre nás pripravené pohostenie, ktoré treba nejako zapiť, takže pár fernetkolových drinkov na rozbeh večera padne vhod.

Manu nás na koncerte zoznámil aj so svojim tatkom, sviežim päťdesiatnikom, ktorý sa na punkovom koncerte cítil ako ryba vo vode. Okrem Argies Manu odbúchal aj set so svojou druhou kapelou, jej meno si však nepamätám. Samotná akcia mala celkom rýchly priebeh a skončila už okolo jednej po polnoci, čo je čas, kedy sa v Argentíne noc ešte len rozbieha. Napriek tomu, že už sme na turné pätnásty deň a začína sa na nás prejavovať únava z cestovania a prebdených nocí, ponuku dať si ešte pár drinkov prijímame - keď sme sa sem už trepali 12 000 km, treba si to poriadne užit - spať sme mohli doma. Cestou do baru sa ešte zastavujeme v nočnom totálne zamrežovanom fast foode (v noci to tam asi býva divoké), aby sme doplnili kalórie pred náročným finále. Nočná zábava v štýle hesla argentínskej časti turné - Hola-Hola-Hola-Pivo Fernet Kola - skončila niekedy okolo ôsmej hodiny rannej.

Po krátkom spánku si doprajem na raňajky čerstvo odtrhnuté hrozno, pečivo a k tomu čo iné pivo! Nasleduje sto kilometrový presun do hlavného mesta a návrat do nášho známeho hostela, kde nás víta známy personál. Večer popri čakaní na nášho starého známeho Hektora, ktorý nám zabezpečuje odvoz, dávame pár drinkov v hostelovom bare, ale po "Zaratskej divočine" to nie je žiadna sláva. Pred hostelom stretávame nečakane chlapíka z Hlohovca, ktorý si spravil taktiež výlet do Južnej Ameriky.

Koncert v klube Calvera napriek únave prebehol na požadovanej úrovni. Božena si počas "Spasitela" opäť trochu zaplával tentoraz na rukách rozpogovaných Argentíncov. Akcie sa zúčastnil aj český známy Krleesh (Flaming Cocks, Discoballs) so svojou priateľkou, ktorí sa v tom čase tiež nachádzali v Argentíne. Únava však bola v ten večer silná, tak hneď ako to bolo možné, sa vraciame na hostel trocha sa dospať, aby sme boli fit na zvyšok tohto nášho výletu.

Sobotu sme sa rozhodli venovať ďalšiemu spoznávaniu krás Buenos Aires. Naše oči tento krát očumovali Palác Spravodlivosti, Metropolitnú Katedrálu, budovu Argentínskeho Kongresu a ďalšie pamätihodnosti, prebehli sme sa po obchodnej Florida Street, zastavili sme sa na historickej Plaza de Mayo. Deň v meste prebehol ako voda a ani sa nenazdáme a už opäť sedíme v "našom" bare a čakáme na Hektora. Ten si pre nás pripravil aj menšiu kultúrnu vložku. Cestou do neďalekého Bursaca, kde sa mala odohrať predposledná show turné, sme sa zastavili na koncert domáceho interpreta Bom Bom Kid. Fakt, že by malo ísť o nejaký Pop Punk, nám síce moc nevoňal, ale rozhodli sme sa dať mu šancu. Bohužiaľ naše obavy sa naplnili. Nebudem tu zbytočne kritizovať, len spomeniem, že sme vôbec nezdieľali nadšenie asi piatich stoviek teenegerov a aj najotrlejší z našej výpravy ušli z miesta činu po druhej skladbe. V Bursaco to dlho vypadalo, že na koncerte bude viac účinkujúcich ako divákov, ľudia začali vo väčšom prichádzať až po polnoci. Našťastie 75 minút po polnoci, keď začala hrať prvá kapelka Bruzckos, bol už klub El Amparo plný, dokonca podľa majiteľa vypredaný a niekoľko osôb sa dnu ani nedostalo. Ilegality nabehli na stage niečo pred tretou hodinou ranou, ľudia sa hneď dali do poga a vďaka optimálnej výške pódia nechýbal ani početný stagediving.

Nedeľu vypĺňame oddychom, balením a vybehneme si nakúpiť aj malé suveníry. Večer klasické čakanie v bare a mierime do San Miguel. Klub Zorba sa nachádza v spoločnej budove s ďalším klubom, v ktorom sa v ten večer hral tiež nejaký bigbít, ale aj napriek tomu bol slušne zaplnený. Na posledný koncert sa prichádzajú pozrieť aj ľudia, ktorí videli kapelu pred pár dňami v Zaraté a dokonca aj partia z 300 km vzdialeného Rosária, kde sa hralo pred vyše týždňom. Pódium bolo možno až v 3 metrovej výške a aj tak sa našiel šialenec, ktorý si počas Ilegality z neho šupol šípku do davu. Božena si ešte naposledy s Argies strihol Clashácky cover White Riot. Ponuku na pondelňajší večerný rozhovor do rádia v Buenos Aires musíme tak ako aj ponuky na ďalšie koncerty v Chile a Paraguaji z časových dôvodov samozrejme odmietnuť. Pozreli sme si už len zvyšné ska kapely a nasledovala rozlúčka s fans, priateľmi a Argies.

Ráno nasledovala rozlúčka v hostely a presun na letisko. Počas dlhého štrnásť hodinové letu do Londýna sme stihli ešte menšie extempore, keď sa niektorým spolucestujúcim nepozdávalo naše požívanie alkoholických nápojov (a veci s tým súvisiace) na palube - je my ľúto, ale mali smolu, niekomu stačí na zaspanie prečítať si knižku a niekto musí vypiť fľašu vodky. Následný let do Viedne a automobilový presun do hnusnej zimy v našej rozkvitajúcej vlasti už bol brnkačkou.

[ Benco ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]