[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Voivod (CAN)
12.5.2011, Collosseum - Košice (SK)

Plus – mínus tridsať rokov trvalo legende kanadského a progresívneho metalu, kým sa jej podarilo zavítať na Slovensko. A keď to konečne vyšlo, odmenou jej bolo tak do sedemdesiat návštevníkov Collossea, z toho platiacich štyridsaťpäť. Pomerne ťažko sa k tomu niečo dodáva. Voivod sú možno „stará“, ale nie zostarnutá kapela, a presne z tých, ktoré vedia, že väčší význam než nasledovať štýl má snažiť sa štýl formovať, prípadne vytvárať nový. Darí sa im to dodnes, rozhodne nejde o nezaujímavú a tuctovú záležitosť. Beriem, že najmladšie metalové generácie to už zaujímať nemusí, ono keď sa to tak vezme, tie poriadne nechodia ani na svoje „srdcovky“, tzn. na kapely ktoré si v rámci akurát prebiehajúceho trendu stiahli, na Myspace sa s nimi „spriatelili“ a na FB im klikli „like“. Aj tak sa dá, ale týmto štýlom to celý slávny metal bude mať za sebou už v predtermíne :-D A nebudem sa zaoberať ani ľuďmi, ktorí Voivod počas ich existencie počúvali málo alebo vôbec nie. Spýtam sa radšej, kde bola generácia metalistov z rokov 1985 – 1995, z čias, keď ich boli plné krčmy, kulturáky a haly a Voivod mnohým z nich hovoril veľa. Že by ich hudba a koncerty, aj koncerty ich srdcoviek, už vôbec nezaujímali? Dúfam že takto nedopadnem, dospieť pochopiteľne treba, ale vykašlať sa na niečo čo mám rád je dosť smutné. Pripúšťam, že vstupné bolo presolené, zvlášť mladí si trikrát spočítajú, či dajú dvacku a viac za jednu kapelu, ale ak sa niekto okolo 35 – 40 a viac tiež rozhodne, že na koncert svojej srdcovky „nemá peniaze“, tak asi by mal porozmýšľať, kde urobil chybu.

Samozrejme nie je povinnosť na koncerty chodiť a nikto nechodí na všetky, tiež idem len ak ma niečo zaujíma. Ale mať možnosť a nejsť nikam je slušná stupidita, pretože niekedy sa takáto možnosť na domácej pôde už nemusí zopakovať. Zvaľovať nízku účasť na nedostatok plagátov nehodlám, hoci je fakt že nejaké vážnejšie obrazové info sa aj na nete zjavilo až tak desať dní pred koncertom. O akcii však dosť ľudí vedelo už dlho predtým, aj sa na ňu chystali, lenže ak to máte do KE napr. nejakých 70 km a odvoz späť skrátka nezoženiete, nakoniec akurát tak od zlosti doma dáte päsťou zárubni. Na to kašlať, len z Košíc tam malo byť trikrát toľko ľudí, nebolo. To som zvedavý, kedy si agentúra povie, že Košice sú zárukou straty a tí istí, ktorí nikam nechodili, budú mraučať, že „nie sú koncerty“.

Vzhľadom na to, že košický koncert sa zaobišiel bez predkapely – keď sa to tak vezme, mne rozhodne predskokan nechýbal – sa začiatok z ôsmej hodiny presunul na pol deviatu a bolo už 20:0, keď sa konečne ozvalo intro z Carpenterovho filmu „The Thing“. Veľká časť konceptu Voivod sa zaoberá sci-fi témami, takže úvod vyslovene štýlový. A potom to zostava Snake – spev, Blacky – basa, Away – bicie a Chewy alias Daniel Mongrain z Martyr, náhrada za zosnulého gitatistu Piggyho, odpálila s „The Unknown Knows“, asi najsvižnejším kusom z albumu „Nothingface“ z roku 1989, na ktorom sa Voivod od svojho typického tvrdého metalu, v ktorom na predošlých albumoch mixovali thrash, punk a progresivitu, presunuli do zvláštnych rockovo – metalových vôd. Pokračovali s „The Prow“ z nasledujúceho „Angel Ratt“, aby skočili do starších, najtvrdších metalových čias. Odznela „Ripping Headaches“ z druhého albumu, nasledovaná dávnou klipovkou „Ravenous Medicine“ z albumu „Killing Technology“ (1987). Ďalšou vecou z neho bola neskôr „Overreactions“. Voivod napriek tomu, že ich koštovanie absintu, ktoré Snake pre istotu na pódiu férovo priznal, bolo očividné zvlášť pri frontmanových grimasách a pohybových kreáciách, boli istí v metalovejších i experimentálnejších kusoch, Snake spieval ako niekto, kto si užíva najlepšiu formu, strunoví čarostrelci na sprievodných vokáloch tiež zneli ako treba. Bubenícky výkon bol takisto skvelý a Chewy je skrátka pán gitarista, ktorý Piggyho svojské linky zvláda na výbornú. Koncert si „frantíci z Kanady“ (lebo Québec) užili bez akéhokoľvek rutinného dojmu, frontman, možno aj vďaka tomu u nich doma asi nelegálnemu absintu, sršal vtipom – keď Blacky čosi po francúzsky hovoril zvukárovi, vysvetlil nám, že toto je ich tajná reč. Pri neskoršom predstavovaní skupiny si dosť drsne zažartoval na Awayov účet, ale v rodine Voivod je to asi bežné. Na začiatku možno trochu sklamane podotkol „veľa vás tu dnes nie je“, ako však koncert pokračoval, po celkom mohutnom skandovaní, povzbudzovaní a spievaní refrénov pripustil – „kotol síce veľký nie je, zato je búrlivý a to sa nám páči“. Tri štvrtiny zostavy Voivod sú páni, ktorí si to čoskoro posvištia päťdesiatkou, na pódiu však majú tak o polovicu menej a tak sme sa okrem dokonalého hudobníckeho výkonu dočkali napríklad aj zmietania absintom hnaného robota.

Ďalšou zastávkou na ceste priestorom a časom bol album „Phobos“, z ktorého prekvapili skladbou „Forlorn“, a po nej sa s „Tribal Convictions“ vrátili do čias „Dimension Hatröss“. Celkovo sa Voivod z neznámeho dôvodu vyhýbali novším albumom (výnimkou bola „Global Warning“ z „Infini“, 2009), jadro playlistu tvorili staré skladby – pred prídavkami ešte stihli „Overreactions“, „Nothingface“, „Missing Sequences“, Brain Scan“ a novinku „Kaleidos“, v ktorej počuť, že ani ako skladatelia rozhodne nie sú na konci so silami a invenciou. O desiatej bol oficiálne koniec. Ale kanadskí sympaťáci rozhodne nerobili drahoty s prídavkami. Vyfasovali sme erbovú „starožitnú“ rezačku „Voivod“, „Nuclear War“ a poctou Piggymu bola „Astronomy Domine“ z „Nothingface“, ktorá síce je pôvodne z dielne Pink Floyd, ale neviem, či ju nakoniec viac nepreslávili Voivod :-)

Na to, že som nikdy nebol zažratým fanúšikom tejto úctyhodnej záležitosti, som si jej koncert užil výborne. Zvuk, hudba, show aj nálada, to všetko za plný počet. Chcelo by sa zvolať – „viac takýchto akcií!“, ale tam niekde od usporiadateľov by ako ozvena mohlo zaznieť: „Načo? Komu?“

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]