[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Achsar, Doomas, Eluveitie
5.7.2011, Collosseum - Košice (SK)

Hrdinovia „ľudového“ (lebo folk) metalu v Košiciach, no, to asi zase raz dopadne...presne toto som si pomyslel potom, čo som sa dozvedel, že u nás budú hrať švajčiarski Eluveitie. Po Európe sú posledných pár rokov vychytení, o to nič, aj na Slovensku už boli dvakrát, v hlavnom meste, ale Košice sú Košice, tu už ľudia odignorovali onakvejšie veci. Nakoniec toto podujatie, premiérová akcia Apocalypse Booking v Košiciach (to trvalo...) vyrobila report, v ktorom tentokrát nebudem na nič nadávať, lebo nebolo na čo, skrátka aspoň takto nejako majú vyzerať kvalitne obsadené metalové akcie. Zvlášť po návštevníckej stránke, nakoniec tak tristo platiacich a prinajmenšom toľkým nech sa uráči dovliecť svoje hnáty 15. júla na Deicide, Hour Of Penance, Belphegor a The Amenta. Vzhľadom na to, že to je koncert pre trochu inú klientelu, to nemá čo byť problém. V publiku som až na výnimky nikoho známeho nestretol, väčšinou prišli milovníci a milovníčky atmosférických, folklórne ladených, tanečných či zasnených metalových záležitostí z polovice Slovenska. Takže keď dokážu klub naplniť oni, očakávam, že milovníci väčších extrémov o týždeň nebudú za debilov a dolezú.

Achsar z Levíc som prvýkrát počul v deň koncertu z BandZone a úprimne, žiadna veľká sláva to nebola, krutý človek by vymyslel aj hodnotenie „amatérska mrdka s ťažkým zadkom“, proste tie aspoň dva roky staré skladby zneli ako snaha a chuť hrať atmosférický metal na báze melodického death metalu, ktorému do dokonalosti chýba ešte veľa. Naživo po tomto úvode do tvorby prekvapili pozitívne. Odhadujem, že hrali nejaký novší materiál. Nie celkom bežným úkazom bol spievajúci bubeník, ktorý vokálne pasáže, podávané takým stredovým drsnejším, občas revaným vokálom, zvládal vo väčšinou dosť rezkých tempách. Gitaristi mu tu a tam zakontrovali hlbšími deathmetalovými polohami. Hudobne by som Achsar za melodický death metal ani veľmi neoznačil, melodicky hrali, o to nič, ale boli skôr na križovatke atmosférického, folkovo i fantasy ladeného tvrdšieho metalu, niekde vyznievali zľahka speed/power symfonicky (lebo klávesy), niekde tancovačkovo, ale nie až na „úrovni“ humppa odrhovačiek – až na poslednú skladbu, textovo pojednávajúcu o starých dobrých krčmách a nasávaní. Občas mi niektoré pasáže pripomenuli spolky ako Svartby (Rusko), Svartsot (Dánsko), ale napríklad aj „epických fantasy hrdinov“ Rhapsody, samozrejme zahratých na slovenskej úrovni. Do kariet im hral už od samého začiatku výborný zvuk a priam nevšedná podpora davu fanúšikov, toto za „normálnych“ okolností v KE pri prvej kapele na metalovom koncerte jednoducho nebýva. Poslucháčsky príjemná, priamočiara melodická a „skočná“ hudba fans strhla, vypýtali si dokonca prídavok a aj ho dostali, hoci len v podobe skrátenej verzie záverečnej „krčmovky“. Prvý výlet do väčšej diaľky Achsar vyšiel na výbornú, takže ak si nezačnú predčasne stlať na vavrínoch, môže z nich časom byť niečo viac.

Je moc fajn, že Doomas z Novej Bane sú na fotkách šiesti inkluzívne dvoch princezien, na pódiu v Collosseu sa však objavili v zostave podozrivo pripomínajúcej Mortician – gitarista a spievajúci basák. Bicie a klávesy išli z noťasu. Aj tak sa dá, resp. tak sa musí, keď vás spoluhráči na poslednú chvíľu „vyšplouchnou“. Tým pádom malo torzo kapely noc na to, aby do počítača dostalo čo tam má byť, pretože Doomas si tento koncert nechceli nechať ujsť.

Nikdy som ich tvorbu nesledoval, viem že kedysi som písal o akomsi ich demáči, na ktorom bol klasický ťažký melodický doom s klávesami a vokálnym modelom zviera/kráska. Tomuto štýlu už nejako veľmi neholdujem, tým pádom tvorba tohto po každej stránke ambiciózneho telesa išla mimo mňa.

Skoro by som povedal, že toto hranie v oklieštenej zostave Doomas až pomohlo. Frontman si na začiatku zažartoval „my sa sem síce veľmi nehodíme...“, ale verím, že majitelia albumu „Seven Sins“ museli byť prekvapení, akú inú tvár skladby z neho získali naživo. Bez dámskeho ujúkania Doomas náhle hrali hutný a temný doom metal s miernym vplyvom death metalu, kedy v tých klasickejších momentoch zľahka pripomenuli aj fínske spolky ako Swallow The Sun alebo Omnium Gatherum, a inde ich tvorba vyznievala celkom moderne, tak trochu sludgeovo. Ľudí to bavilo, hudobníkov tiež. Tak teda pri skladbe „Bleeding“ frontman vychrlil „krv“ a celkom uveriteľnou imitáciou si pobryndal bradu, triko a možno aj basu. Doomas Košiciam uštedrili aj ochutnávku s druhého dlhohrajúceho albumu, ktorý vychádza u s kapelou mimoriadne spriaznených Gothoom Productions v septembri. Celkovo podarené a zaujímavé vystúpenie, tak sa zdá, že ten doom možno robiť aj takto, bez kadejakých vokálnych čačiek a večerných toaliet. Ak bol u Doomas melodický vokál, tak len mužský a žiadna veľká ekvilibristika, vo výsledku teda drsný metal, nijaká romantika.

Na Eluveitie som išiel s tým, že chcem vidieť, ako to tento „orchester“ plný rôznych podivuhodných nástrojov zvládne naživo a na pódiu, ktoré je akurátne pre bežnú metalovú zostavu, ale pri nich už hrozí tlačenicou. Celkovo sa mi ich hudba páči, hlavne prvé dva metalové albumy a potom ten akustický, na ktorom je pár silných vecí (aktuálna novinka „Everything Remains As It Never Was“ je už tak trochu „zíííív, porád o tom istom“), ale za nejakého skalného fanúšika švajčiarskeho prekvapenia sa nepovažujem. No, nebudem to okecávať, naživo bomba po každej stránke, a každá vec ktorá počas vyše poldruha hodiny odznela, bola odohratá s dušou, srdcom a tak, že bolo jasné, ako to tých osem ľudí na pódiu baví bez ohľadu na to, že to v poslednej dobe robia každý večer vlastne ako „prácu“. Vec je taká, že ak z metalových skladieb odoberiete nástroje potrebné na hranie keltskej hudby a vytvorenie „folk“ atmosféry, ostane vám ostrý melodický death metal, nie nepodobný najlepším časom Dark Tranquillity a In Flames, teda v zásade záležitosť úplného záveru minulého tisícročia, síce dobrá, ale už vtedy takých kapiel bolo dosť. Eluveitie si ale uvedomili, že majú radi tak metal, ako aj tradičnú keltskú hudbu, skúsili ich teda dať dokopy – a vyšlo to. Metal a folklór v ich podaní má hlavu a pätu, znie autenticky, chytľavo a ide z neho aj veľká sila a vášeň, prinajmenšom na koncerte a dovolím si povedať, že práve táto banda je na CD oproti koncertu len polovičným zážitkom. Osemčlenný ansámbel vedený výrazným frontmanom Chrigelom Glanzmannom obsahuje okrem iného dve sympatické mladé dámy, huslistku a hráčku na hurdy gurdy, a obe tiež spievajú, príjemnými neafektovanými hlasmi, ktoré si v „Brictom“ z akustického „Evocation I – The Arcane Dominion“ podelili tak, že táto skladba, ktorá vás prenesie snáď až do čias, keď v Galii ešte netušili o Caesarovi, patrila popri takých hymnách ako „Inis Mona“ medzi jeden z niekoľkých vrcholov večera. O to, že metal Eluveitie je keltský do špiku kostí, sa okrem už spomenutých nemetalových nástrojov postarala plejáda píšťal, gájd, mandolína, akustika a podobne, tým pádom bolo aj bohatstvo nástrojových výmen. Set Švajčiari postavili na výbere najväčších hitov zo všetkých albumov vrátane akustického bloku. Obecenstvo reagovalo búrlivo, frontman bol náladou kdesi medzi nadšením a dojatím z odozvy, akej sa tu jeho skupine dostalo. Sám som si hovoril – konečne to tu kurva vyzerá ako na metalovom koncerte. Tancovalo sa ešte aj za barom :-D Pomerne hlasné spievanie refrénov povzbudilo vokalistku a do istej miery aj frotwoman Annu k tomu, aby publiku poskytla rýchlokurz keltského jazyka a po odspievaní refrénov sa Košice dozvedeli, že talianskemu publiku nakopali vieme čo. No a málokedy sa stane, že publikum je oslovované „my friends“ alebo dokonca „ladies and gentlemen“ miesto „motherfuckers“ a podobne, za toto majú Helvéti body tiež. Skrátka všetko bolo na jednotku s hviezdičkou, každá vec zo „Slania“, „Spirit“, akustického albumu aj novinky bola ako z CD, akurát ešte vylepšená o úprimnosť a charizmu. A rád by som opäť spomenul zvuk – teraz niekedy hrali v Prahe Deicide a spol. a na Chmelnici zažili pre ten klub typickú totálnu zvukovú popravu. A už teraz sa teším na túto súpravu do Collossea. Tu si na stopercentnej úrovni poradili s nie najľahšie ozvučiteľnými Eluveitie a to znamená, že je štatisticky nemožné, aby koncert Deicide bol po zvukovej stránke niečím iným ako lahôdkou.

Koncert po desiatej skončil dvoma prídavkami. Ešte pred nimi Chrigel, zjavne celý hotový z toho, ako im to u nás dopadlo, pozval publikum na tuším šesť fliaš vodky. Údajne toto dovtedy nerobili. Verím, že im ju návštevníci pomohli vypiť, ja tomuto neholdujem, na dobrú náladu mi stačil ten koncert. Apocalypse patrí poďakovanie za odvahu, dúfam, že sa im tu niekedy zase niečo podarí.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]