r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Ante Portas, Obliterate, Impact
27.8.2011, Collosseum - Košice (SK)

V posledný augustový piatok a sobotu slávil šieste narodeniny podnik, ktorý sa z dosť obskúrnej „nalievárne“ vypracoval na aspoň podľa môjho názoru najlepší hudobný (pod hudbou teraz myslím metal, punk, HC a príbuzné záležitosti) klub, aký sme tu mali, a že ich tu pár kvalitných bolo – určite napr. Butterfly v ktorejkoľvek podobe. Oslavovalo Collosseum, prvým, skôr punkovým, a druhým, viac-menej metalovým večerom. Vstupné symbolické, návšteva tým pádom hojná. V piatok o dosť hojnejšia, asi aj preto, že kto v ten večer došiel na metal a zistil že je punk, domov sa poberal sotva, sfakturoval sa – už len areál ponúka hneď niekoľko možností – a v sobotu ho opica nepustila z domu:-D Neradostným sprievodným efektom je, že podľa návštevnosti v ten – ktorý večer sa bude uberať budúca dramaturgia klubu, ale úprimne, „metalysty“, na tomto ste „úspešne pracovali“ už nejaký čas.

O piatkovom punkovom programe nepíšem, pretože tiež som išiel na metal a zariadil sa teda inak, zvlášť preto, že v horúci augustový večer námestie žilo takým masovým vysedávaním okolo klubu, až som sa cítil ako presne pred piatimi rokmi 20 kilákov za Barcelonou, k dokonalosti tomu chýbalo len prímorské podnebie a more za troma kopcami a piatimi vyschnutými riečnymi korytami.

Druhý deň teda nebolo po stránke sviežosti všetko hopsa – hejsa, ale keď už som sľúbil reprodukčným umelcom návštevu a ešte aj sa systémom „ideme-nejdeme-neviem-ideme?-ty povedz-OK, tak ideme“ v sobotný podvečer mobilne dohodol so spolubratom v zbrani, o ôsmej som bol v Colle. Po zistení, že Obliterate hrajú hore až o pol deviatej, som zliezol dole, odkiaľ sa z pódia začali ozývať celkom počúvateľné zvuky. Nakoniec som si teda miesto pôvodných dvoch plánovaných bánd pozrel tri (dokopy ich na „jedálnom lístku“ bolo v ten večer asi dvakrát toľko).

Košických Ante Portas som videl snáď pred čosi vyše rokom alebo aj skôr. Vtedy to bolo o tom, že „snažia sa, ale ešte majú čo robiť, aby sa zohrali a aj na kompozícii by bolo načim pridať, nech to celé neznie rozhádzane“. Pokrok v sobotu večer určite bol, však teda mladá krv okrem iného odvtedy pohrala aj čo – to koncertov. Nie som a asi ani nebudem fanúšikom deathcoru, jednak mi všetky tie kapely už pár rokov väčšinou pripadajú ako podľa toho istého vzorca, druhak, nech to chce byť akokoľvek brutálne, jednoducho v tom nenachádzam dokopy nič z toho, čím je pre mňa napr. death metal príťažlivý už od doby svojho vzniku. V podstate hudba, ktorá vo výsledku pre mňa nie je ani dosť death, ani naozaj core. Ale budiž, asi som holt vývojovo zaostalý, nie že by ma to štvalo. V prípade Ante Portas platí, že v sobotu to až na úvodný problém s príliš krátkou šnúrou od mikráku – spevák, aby sa mohol patrične hýbať, si musel vybaviť dlhšiu – odsýpalo na slušnej úrovni a agresívna, miestami dosť rýchla a extrémna hudba, postavená klasicky na kvante brejkov, striedaných typickými dethcoreovými melodickými gitarovými rifmi a stredne rýchlymi klepačkami, doplnená niekoľkými polohami revu a growlu, metalový poter poriadne rozdivočila. Zo schodov bolo zaujímavé sledovať, kedy „karatisti“ do seba poriadne povrážajú a prípadne sa do seba pustia naozaj. No, moshpit bol taký, že nejedna väčšia banda z väčšej diaľky o ňom v KE môže jedine snívať, ale zuby tuším vzduchom nelietali a ani vyrazené očné buľvy sa po parkete nekotúľali. Ante Portas si veľmi úspešne zorganizovali aj wall of death, takže imidžovo to „na úrovni západu“ bolo, pokiaľ ide o hudbu, nejakú solídnejšiu nahrávku si asi aj celkom rád vypočujem, to, čo za slušného zvuku znelo z pódia, bolo skôr sľubné, aj keď teda je deathcoru v súčasnosti fakt veľa, stereoptypnosť štýlu je vysoká a konkurencia obrovská.

Presun hore na Obliterate – praotcovia grind coru v Košiciach, plod roku 1992, očividne idú cestou znižovania vekového priemeru, keďže po basgitaristke Saši tridsiatnikov Marcela a Ivana doplnil veľmi nový vokalista Zoli, od ktorého by som ja, byť barman, radšej pýtal doklad totožnosti:-D Tým sú Obliterate asi aj košickou extrémnou bandou s najväčším počtom zmien na poste frontmana, Zoli je tak siedmy v poradí a svoju premiéru absolvoval deň predtým v Prešove. Hustotu publika mali na svedomí asi aj jeho kamaráti a kamarátky (no jo, ještěrky, kde ste boli predtým, vtedy, keď aj zopár iných kapiel hrávalo – ako podotkol napríklad spomenutý spolubrat - „hm, na Cruent také nechodili...“), zvedaví na výkon človeka, ktorý ešte donedávna bol len jedným z nich. Nuž, výkon – asi takto – ten spev mal byť nastavený asi aj hlasnejšie, lebo tak po štyroch skladbách bol nový frontman akýsi tichší než na začiatku. Dajme tomu, že výdrž príde časom, zatiaľ je to ako je. Pokiaľ ide o farbu hlasu a frázovanie, nebolo to beznádejné. Kontakt s publikom ešte bude treba dobrúsiť, aby si každý, kto tam z davu huláka ako somár, nabudúce červený v ksichte hovoril „že ja som hubu nedržal radšej“, no, nikto sa ako frontman nerodí, to chce tiež čas. Pokiaľ ide o program, Obliterate už roky hrajú len veci z najnovšieho obdobia, ktoré už s klasickým grind corom až na náklepy veľa spoločného nemá, je to skôr svojsky znejúci súčasný extrémny metal s coreovými prímesami, pozor, žiadny metalcore ani nič takého. Ľudia sa bavili vynikajúco, tak mladí ako aj „mladí v najlepších rokoch“ plachtili popod plafón, a ako zdatný vzduchoplavec sa ukázal aj nový frontman. Dobré vystúpenie, na ktorom odzneli aj nejaké novinky z ďalšieho albumu, ktorý sa už pečie v štúdiu.

Do tretice všetkého košického a opäť dole – hralo sa striedavo na hlavnom dolnom a menšom ornom pódiu. Tou druhou skupinou, na ktorú som sa v sobotu vydal do Collossea, boli už dlhé roky hrajúci thrashmetaloví Impact. Skupina pozostávajúca z viac – menej virtuóznych hráčov sa napriek vysokej kvalite svojej produkcie stále nehýbe z miesta – tzn. mimo Košíc – a stále nemá ani nahrávku, ktorou by zvyšku slovenskej thrashmetalovej scény, väčšinou sa plácajúcej v nostalgii za 80. rokmi, možno natrhla rôzne slušné i menej slušné miesta. Dôvod? Asi tento – keď sa na pódium postavili Dano (gitara), Milan (spev), Bajus (basa) a Laci (gitara), tak celkový dojem trochu pripomínal tú kresbu na tému vývoj človeka. Rozhodne to nie je o fyziognómiách pánov, ale o tom, že podobne ako kresby praotcov v rade, aj oni za sebou mali biele pozadie. Nebola za nimi ani bicia súprava, ani bubeník, skrátka to vyzeralo divne, ako na školskej akadémii alebo kde. Bicie išli z CD, naprogramované, lebo „nejsou lidi“. Dosť škoda, Impact hrajú technický a melodický, ale aj dosť ostrý thrash metal s výbornou linkou gitár i basy a s veľmi dobrými vokálmi. O drsnejší prejav niekde okolo Phila Anselma a Chucka Billyho sa stará Milan, a Dano ho často dopĺňa až prekvapivo kvalitnými, väčšinou melodickými sprievodnými vokálmi. Odznela myslím väčšina ich programu, ktorý uvádzal Dano a už klasicky nezabudol inštrumentálku venovať všetkým, ktorí zomreli mladí. Impact sú kvalitná thrashmetalová záležitosť, nadšenému ohlasu publika sa teda ani nečudujem. Presne z tohto dôvodu by som rád vyzval nejakého schopnejšieho bubeníka, ktorý akurát nemá do čoho pichnúť, respektíve zabíja čas v nejakej skupine, v ktorej to povedzme kvôli prístupu spoluhráčov nikam nevedie, aby svoje schopnosti a služby radšej ponúkol Impact, dobre bude jemu aj im.

Dano ako výrečný človek v duchu ostatných predošlých kapiel poďakoval Vajglovi, Tine a celému kolektívu za Collosseum a za to, že sme tam mali, máme a hádam aj budeme mať veci, o akých by sme donedávna radšej ani nesnívali – nakoniec, nejeden z nás tam už zažil aj svoje hudobné srdcové záležitosti. Verme, že takýchto vydarených osláv zažijeme ešte veľa.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits