r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Pro-Pain, Undivided, Soulline, Mäso
15.10.2011, Bombura club – Brezno (SK)

Pro Pain patria k pomerne pravidelným návštevníkom našich končín a odohrali tu už aj celkom slušný počet koncertov. Nie som si celkom istý presným číslom, ale na ich spočítanie by som potreboval určite väčšinu prstov obidvoch rúk, čo je v slovenských koncertných pomeroch úctyhodne číslo. Frontman Gary Meskil (posledný mohykán a pamätník starých časov v kapele) tento rok zasvätil návratu do minulosti a v rámci dvadsiateho výročia založenia kapely sa rozhodol zaspomínať na svoje začiatky, špeciálne na debutový album Foul Taste of Freedom. Predstava omladnutia o takmer dvadsať rokov (aspoň na hodinku) bola lákavá a preto malý výletík na stredné Slovensko bol samozrejmosťou.

Do pravdepodobne najdlhšie fungujúceho rockového klubu u nás som dorazil kvôli menším "technicko-organizačno-navigačním" problémom v čase, keď to mali zvolenskí Mäsiari už za sebou a pódium okupovali deatheri Soulline. Švajčiari so svojim death metalom okoreneným ingredienciami s ďalších štýlov zaujímali len hŕstku prítomných plus dve babenky, ktoré počas ich setu zúrivo headbangrovali. O mnoho väčší moshpit bol v tom čase pri bare a cesta k zlatému moku bola poriadne zarúbaná.

Prestávka strávená dobýjaním sa k barovému pultu ubehla rýchlo a na pódium sa medzitým dostavili newyorský Undivided. Je vidno, že ľudia sem prišli na HC a tak bola sála o poznanie plnšia ako pri prvej zahraničnej predkapele. Amíci naservírovali prítomným chytľavý a svižný hardcore/metal, ktorý mňa osobne po pár songoch začínal nudiť a tak som počas skladby, ktorá mi pripomínala Kill Yourself od S. O. D., opustil stiesnené a horúce priestory klubu a dal prednosť ďalšiemu pivku na čerstvom vzduchu pred klubom.

Po pri čakaní na headlinera som stihol prehodiť pár viet s ich frontmanom, ktorý sa ako obvykle celý čas pred koncertom promenádoval pomedzi fanúšikmi alebo povstával pri stolíku s merchandise tovarom. Na otázku, či sa aj dnes môžeme tešiť na nejaký "One Borowitschka Song" reagoval Gary s úsmevom a hneď z neho vypadlo slovíčko Nitra. Po chvíli sme si na jeho popud spolu s ďalšími účastníkmi ich Nitrianskeho koncertu aj "OBS" zanôtili (carija van borovička, carija van borovííííííčka). Samozrejme na spomínané veci sa nedalo reagovat inak ako odskočením si do baru a objednaním jedného vitamínu B pre Mr. Meskila.

Foul Taste of Freedom je úvodná skladba na eponymnom albume, ktorému bol zasvätený tento večer, takže nikoho neprekvapilo že jej patril úvod koncertu. Ďalej to už išlo presne tak ako to ľudia poznajú z CD a Pro Pain nám prehrali skladbu po skladbe celé toto parádne dielko. Človek si musel chvíľu zvykať na mladé tváre po Garyho boku, ale väčšine prítomných v preplnenom klube to bolo minimálne tento večer jedno a bavila sa tak ako sa na HC koncert patrí. "God Only Knows" ukončila 40 minútovku hudobnej nostalgie a "Unrestrained" z minuloročnej radovky "Absolute Power" zahájila druhú časť venovanú klasickému prierezu tvorbou Pro Painu. Musím priznať, že môj záujem o kapelu začal po ich debute klesať a ich ďalšiu tvorbu som sledoval už len jedným a tú poslednú dokonca len na pol oka/ucha, tým pádom som pri jednotlivých skladbách z druhej polovice setu dosť tápal a chytil som sa zase až pri záverečnej "Make War (Not Love)" z dvojky "The Thruth Hurts".

Je pravda že kapela ma svoje najlepšie časy dávno za sebou s tým sa bohužiaľ nedá nič robiť a na albumy a koncerty z rokov 90-tych už môžeme len spomínať, na druhú stranu treba uznať, že napriek všetkému čo ju za posledné roky stretlo si udržiava svoj slušný štandard a keď siahne do svojej histórie, tak ako to bolo v Brezne, je to samozrejme oproti mnohým ďalším kapelám nadštandard. Z toho jednoznačne vyplýva, že vybehnúť si na ich koncert sa raz za čas určite stále oplatí (hlavne keď to padne na víkend - pivko, kamoši a rock n roll - nenapadá ma moc lepších vecí ako stráviť sobotný večer).

[ Benco ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits