r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Last Tour On Earth 2012 / Košický massaker vol. 6
Meredith, My Choice, Astarot, Empyrion, God Defamer, The Truth Is Out There
3.3.2012, Collosseum - Košice (SK)

Začiatok koncertu o 17.30, no, máš ho vidieť, sklz tak hodinu, oplatí sa chodiť načas, hlavne ak viete, že chrípka či čo to vám v turnusoch chodilo celý mesiac, vás ešte nepustila a miestami neviete, či máte viac rokov alebo stupňov. Ale, parafrázujúc jednu trápnozábavnú figúrku, SOM PREŽIL. A nejakých ľudí raz za čas aj tak vidieť treba.

Tým pádom prvou kapelou, ktorú som prekecal v Cassbare, boli domáci metalcoristi MEREDITH alias „košickí Bullet For My Valentine“. BFMV nepočúvam, nemôžem teda súdiť, ale „košickú odpoveď“ som videl pred pár mesiacmi a prekvapila dosť príjemne. Ok, „komerčný“ či „konzumný“ melodický moderný tvrdší metal, na FB pred koncertom kýmsi veľmi nekompromisne zavrhnutý ako „hudba pre deti“. Zas tak by som nehysterčil, v dnešnej mrchavej dobe treba byť vďačný za to, že „deti“ vôbec počúvajú niečo tvrdé, s gitarami, bicími a (u MEREDITH veľmi slušnými) vokálmi, odniekiaľ tvrdú hudbu treba začať objavovať, a ostrejšie melodické podanie je dobrý štart. Keď sa to tak vezme, že by sa to v ten večer v Colle hemžilo „deťmi“ alebo čímkoľvek, to sa teda povedať nedá. Počas sobotňajšieho koncertu som zachytil, že skupina akurát pracuje na nahrávke, v čom držím palce, bez toho sa nikdy nikam dostať nedalo.

Vynechanie setu bratislavských, mne dovtedy neznámych MY CHOICE spätne ľutujem, ale je fakt, že som sa cítil tak, že situácia hrozila aj nenapísaním reportu. Oplatilo by sa vidieť, ako naživo zvládajú svoj solídne prepracovaný melodický metalcore – v podstate zmes melodického death metalu, thrash metalu, minima HC a mnohých melodických náladových rockových partov. Vokály sú tak pol na pol revané, vrieskané a melodické, emotívne zafarbené, presvedčivé. Tento štýl nie je nič nového už pár rokov, ale tu tých niekoľko pasáží skoro ako na spôsob DARK TRANQUILLITY a záveru tvorby CARCASS poteší.

Keď som sa konečne odhodlal zísť dole, popradskí ASTAROT akurát skončili poslednú skladbu a publiku zložili kompliment „Vďaka, Košice, boli ste perfektní!“ Nuž, skromným ľuďom stačí málo, povedal som si uzrúc tie „davy“. To, čo nestori popradského metalu v posledných rokoch hrajú, už niektorí radia aj do momentálne populárnej škatuľky djent, takže podrobnosti niekde na ich internetovom profile.

O prekvapenie večera sa postarali nitrianski EMPYRION, u ktorých si GOD DEFAMER našli nového bubeníka, a je teda jasné, že na spoločnom turné sa neocitli náhodou. Miro Raučina tak absolvoval dve sakra náročné šichty, pretože „pohrobkovia“ CORRUPTED MELODY tiež nehrajú žiadne uspávanky. Ale k veci – medzi časťou slovenskej metalovej „odbornej kritiky“ letí taký stereotyp, že celá slovenská scéna vôbec za nič nestojí. EMPYRION sú ďalším potvrdením toho, že to nie je pravda. Svojho času, keď som si ich vypočul na internete, bol môj dojem asi takýto – nie je to nič nové, skôr to môže kadečo pripomínať, ale je to po každej stránke výborne urobené. Máme dočinenia s atmosférickým či klávesovým death/black metalom, možno taký stret SEPTICFLESH a DIMMU BORGIR bez dojmu lacnej napodobeniny. A naživo to skrátka rozbíjalo. Výborný zvuk, dobré nápady, divokosť, surovosť, atmosféra a silné melodické linky, k tomu skvelý hlboký deathmetalový vokál a suverénny, zároveň sympatický pódiový prejav, skrátka toto bola kapela, nie partička amatérskych nadšencov, ktorí sa nesmelo o čosi pokúšajú (čo je syndróm veľkej časti tunajšej metalovej scény a týka sa to aj skupín, ktoré dodávajú kvalitné štúdiové nahrávky). Prekvapenie večera.

K nasledujúcim GOD DEFAMER ťažko napísať niečo nové, ok, dvaja členovia podľahli volaniu kultu drevorubačskej brady :-D Inak by som podotkol asi to, že v podobe slovenskej špičky moderného death metalu, v ktorom sa spájajú v podstate všetky zásadné žánrové prúdy – rýchly, agresívny, vysoko technický, melodický, brutálny i progresívny, tu máme kapelu, ktorá sa môže postaviť na pódium v rámci akéhokoľvek „vážneho“ turné či na akomkoľvek metalovom festivale. Bez nejakých „konkurzov“ a podobne, proste postaviť ich tam nech hrajú a výsledok sa dostaví. Collosseum od nich opäť dostalo profesionálny, presvedčivý a zároveň uvoľnený výkon hudobníkov, ktorí nemusia kŕčovito zízať na struny a dohadovať sa medzi skladbami, čo sa bude hrať. Rúbať to bez milosti a bez chýb, a zároveň sa pri tom baviť, tak to má vyzerať. Set pozostával zo skladieb z „Heavenly Hell“, niečo z proma a čosi nového, bol aj melodický vokál (a niekoľko druhov tých deathmetalových, samozrejme), a kto nezatlieskal, je buď hluchý alebo zamindrákovaný.

Vďaka časovému sklzu začali ostravskí mladíci THE TRUTH IS OUT THERE hrať niekedy v dobe, kedy sa koncerty podľa policajnej hodiny musia končiť. Našťastie odohrali „po záverečnej“ a postarali sa o druhé prekvapenie večera. Zmes hard coru a elektroniky mne osobne pripomínala niečo ako zbrutalizovanú verziu FAITH NO MORE a INFECTIOUS GROOVES, doplnenú o elektronické „diskotékové“ prvky ako z dielne THE PRODIGY a celé to malo riadnu šťavu. Doma by som si také čosi pustil asi sotva, ale na koncerte ma táto sľubná partia modernistov bavila a nebol som sám.

Aby som to zhrnul – za veľmi vydareného zvuku odohralo šesť skupín v kvalitatívnom rozmedzí sľubné – špička. Hudba, zábava, priateľské prostredie, tak to má byť. A toto všetko vo finále prilákalo 31 platiacich. To už sa oplatí viac robiť koncerty v dedinách, v ktorých nedajú dokopy ani dosť ľudí do volebnej komisie. V neposlednom rade by to tam možno fanúšikovia viac ocenili. Kdesi je čosi choré, keď polovica návštevníkov na koncerte skôr „mladej“ hudby sú dobre že nie otcovia rodín a „stála expozícia“. Takže čo bude ďalej – to bude ďalej, že toto bol posledné pokračovanie veľmi dobrej akcie s názvom Košický massaker. Proste nie je pre koho to robiť a usporiadatelia svoje peniaze radšej dajú do niečoho iného, než by mali, ako mnohí ďalší, po každom koncerte žiť s pocitom, že si za veľké prachy splnili sen. A ak je niekomu „veľa“ smiešnych 5 euro za koncert na takejto úrovni, tak nech si to myslí, ale nech to radšej nevypisuje po internete, bude za dilina. Za ušetrené prachy nech si kúpi fľašku domčekovej vodky a v súkromí detskej izby či nejakej kočikárne potichu skonzumuje, svoje vnútro potom svetu prezentuje zábavnejšou formou.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits