r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Anneke van Giersbergen, Frames, Kill Ferelli
29.5.2012, Randal Club – Bratislava (SK)

Dlhých pätnásť rokov trvalo, kým sa Anneke van Giersbergen vrátila na slovenské koncertné pódia, po Banskej Bystrici, kde sa ešte predviedla so svojimi pôvodnými chlebodarcami The Gathering, prišla v rámci turné k jej poslednému sólovému albumu "Everything Is Changing" na rad aj Bratislava. Slovenskí fanúšikovia tejto osôbky a podľa mňa aj najvýznamnejšej speváčky na metalovej scéne rokov deväťdesiatych, si tentokrát nemuseli brať so sebou pas ani navštíviť zmenáreň, stačilo sadnúť do auta, MHD alebo ako ja využiť služieb ŽSR a presunúť svoje telá do Randalu.

Rozbehnúť utorkovú zábavu mali za úlohu Holandský mládežníci KILL FERELLI. Kapela sa hlási k interpretom ako Juliette Lewis, Courtney Love, Foo Fighters a je to v jej tvorbe aj jasne počuť. Hlavnú úlohu na pódiu vyfasovala speváčka a gitaristka Kelly Kockelkoren. Tá sa určite na scéne cíti ako ryba vo vode a svoje energické vystupovanie podporila aj istým speváckym a hudobným výkonom aj keď samozrejme nešlo o nič svetoborné. Polhodinka vyhradená pre KF bola asi tak maximum, aby sa nezačali prítomní nudiť.

Tvorba Nemeckých FRAMES mi, neviem čím to je, vôbec nesedí. Očakával som, že naživo to bude o trochu lepšie, ale napriek tomu, že "prog-rock" mám celkom rád, v ich podaní do mňa nejako nelezie. Asi po desiatych minútach som opustil sál a zvyšok ich setu som dopočúval pri barovom pulte s pivom v ruke.

Anneke odštartovala svoj set trojicou skladieb otvárajúcich jej poslednú sólovku. "Feel Alive, My Boy, Take My Home" v živom prevedený vyzneli ešte svižnejšie ako na albume a človek "neznalý pomerov", ktorý by sa na koncerte vyskytol náhodou len ako pamätník starých Annekiních - The Gathering časov by bol asi prekvapený akú "veselú" hudbu Anneke produkuje. Pravdepodobne sa ale v klube takýto jedinec nenachádzal a väčšina osadenstva reagovala na skladby s nadšením. Nasledujúcimi "Beatuful One" a "Fury" sme sa presunuli do obdobia "Agua de Annique". Obidve skladby sú balady, ktoré na chvíľu spomalili koncert, ale určite nepokazili vynikajúcu atmosféru v klube. Počas prvej z balád Anneke odprezentovala naživo aj darček, ktorý dostala od jedného s prítomných divákov - ručne maľovanú gitaru, na ktorej nechýbalo logo jej kapely a ani tvár samotnej speváčky. Koncert pokračoval až do svojho konca nepravidelným striedaným veselších a smutnejších nálad, popr. rýchlejších a pomalších piesní. Anneke si koncert evidentne užívala a svoje klasické "slniečkovské" vystupovanie medzi skladbami dopĺňala skákaním a tancovaním po celom pódiu počas nich. Hralo sa samozrejme hlavne zo spomínanej poslednej sólovky, ktorá odznela takmer celá. Výnimku tvorili v ten večer asi najvrelejšie prijatá a celým klubom odspievaná "Saturnine" v tesnom závese čo sa reakcií obecenstva týka nasledovala ďalšia spomienka na The Gathering "Even The Spirits Are Afraid", ktorá otvárala prvú várku prídavkov. V "nadstavenom čase" zaznela ešte "Hope, Pray, Dance, Play", ale hlavne perfektná spomienka na Annekinu spoluprácu s pánom Townsendom "Hyperdrive", po ktorej atmosféra v klube vygradovala a donútila Anneke ešte k jednému návratu na pódium. "Witnesses" s chytľavým gitarovým motívom pripomenula Annekine sólové začiatky a ukončila definitívne toto utorkové večerné matiné.

Kto chcel mohol si dať v bare ešte nejaký ten drink a počkať si na návrat celej kapely (aj keď samozrejme všetci čakali hlavne na frontwoman) a prehodiť s nimi pár slov, poprípade si dopriať spoločné foto.

Musím sa priznať že na akciu som vyrazil hlavne z úcty k hlavnej interpretke (kto si pamätá aký poprask spôsobil v polovici deväťdesiatych rokov jej nástup na takmer výlučne chlapmi okupovanú metalovú scénu, vie, o čom hovorím) a bez nejakých veľkých očakávaní - hold zlaté časy The Gathering sú preč a jej sólová tvorba je trochu inde, napriek tomu som odchádzal z môjho piateho stretnutia s Anneke za mikrofónom nadmieru spokojný. Anneke dokázala, že ešte rozhodne nepatrí do starého železa a minimálne na koncerty, na ktorých vždy dokáže očariť ľudí okrem hudby aj svojou charizmou a sympatickým vystupovaním, sa stále oplatí chodiť.

[ Benco ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits