r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Suicidal Angels (GRE), Exodus (USA)
17.7.2012, Collosseum - Košice (SK)

Hneď na začiatku si splním milú povinnosť, keď napíšem, že redakcia žumpy slovenskej žurnalistiky topky.sk a tí, ktorí tam chodia „diskutovať“, majú nocovať medzi elektrinou nabitými drôtmi, žrať zo žľabu a od svitu do mrku pod bičom ťahať pluhy po poli. Zvlášť o tebe hovorím, ty hnida, čo si napísala senzačnú správu o „hrôzostrašnej udalosti“ na nedeľňajšom koncerte BIOHAZARD, čím si sa pre vlastný prospech pokúsila zhodiť a potopiť maximálne vydarenú akciu, ktorá, ako to už na takýchto podujatiach chodí, prebehla napríklad bez akéhokoľvek konfliktu medzi ľuďmi, tí sa totiž už tradične prišli zabaviť. Ale ak máš dobrý pocit z toho, že na základe tvojich „zasvätených“ informácií o „poburujúcej“ udalosti dostalo erekciu iste veľa – preveľa zadubených a zaprdených idiotov, ktorí ti pod tým výgrcom chrlili múdrosti „na přeshubu“ a ešte sa ti prípadne podarilo uškodiť klubu a usporiadateľom, tak potom mission complete. Ak náhodou máš v pláne zavítať na metalový alebo HC koncert hocikde, zober si tričko s logom tvojho „média“, podľa mňa s tebou bude chcieť pokecať nejeden človek.

A teraz k príjemnejším veciam – dva koncerty legiend, ktoré rozhodne nie sú za zenitom počas troch dní, to je aj s predskokanmi už skoro ako príjemne dávkovaný festival, kedy máte aj čas žiť a nie sa len hodiny ponevierať kdesi v hluku, kým začne hrať to, na čo ste prišli v prvom rade. BENIGHTED a BIOHAZARD v nedeľu boli vynikajúci, otázka bola, či takto dopadne aj EXODUS so SUICIDAL ANGELS v utorok. Predsa len, leto, festivaly, Košice, pred dvoma dňami iný veľký koncert, to sú tie faktory, ktoré mohli vystúpenie svetovej thrashmetalovej legendy zo sanfranciskej Bay Area a jej nadaných gréckych žiakov čo do návštevnosti ohroziť. Istou nádejou bolo, že cieľové skupiny nedeľňajšieho a utorkového koncertu sa prekrývajú len mierne, motyka teda vystreliť mohla. Nakoniec to dopadlo dobre, platiacich čosi vyše dvesto, k tomu nejakí ľudia navyše, kapely si mali pred kým zahrať a ešte aj organizátori mali dôvod na úsmev. Zloženie fanúšikov bolo také, že sa človek po nejakom čase opäť na metalovej akcii cítil ako mladík, to poteší, ak ste s EXODUS začínali na strednej škole za vlády červených vší. Prišli však aj zástupcovia najnovších generácií, čo indikuje, že aj taký zaslúžilý metalový štýl ako je thrash, ešte stále dokáže zaujať. Druhá vec je, že pomer muži/ženy bol v publiku nanešťastie skoro ako u štúrovcov :-D

Veľmi správne som si tipol, že na pol siedmu mi v klube treba byť jedine v prípade, že opäť sa mi chce nudiť a vyzivovať na celé Collo. Ešte aj po príchode o siedmej sa dalo stihnúť pivo a pozdraviť sa s tými, ktorí už došli. Je dosť zaujímavé, že chýbalo dosť veľa ľudí, ktorí si takýto koncert nemali nechať ujsť, v neposlednom rade celá plejáda košických hudobníkov, ktorých thrash metal odchoval. Možno nabudúce, kedykoľvek, však EXODUS hrajú len nejakých vyše 30 rokov, to sem prídu ešte stokrát :-D

Mohlo byť okolo trištvrte na osem, keď na pódium nastúpili aténski SUICIDAL ANGELS. Archívy o nich píšu ako o priekopníkoch thrash metalu v Grécku, hmmm, zvláštne, pokiaľ si to dobre pamätám, v roku 2001, kedy sa „anjeli“ dali dokopy, mali už Gréci metalovú scénu rozvinutú každým smerom. Ledaže by tam po útlme žánru začali oživovať jeho podobu z 80. rokov, to by šlo. Hudba tejto štvorice – bicie, basa, gitara, gitara + spev – je v podstate výborne zvládnutým revivalom zlatého veku thrash metalu a v tvorbe SUICIDAL ANGELS počuť silný vplyv EXODUS, KREATOR a SLAYER, pričom tieto elementy sa hudobníci absolútne nesnažia skrývať, keďže svoje hranie berú ako hold obľúbeným skupinám. A je to hold na vysokej úrovni – podľa nejedného názoru SA v utorok „vyučovali“. Časť setu pozostávala z tohtoročného albumu „Bloodbath“, ale došlo aj na veľké hity z predošlého „Dead Again“, v prvom rade „Reborn In Violence“ a „Bleeding Holocaust“, myslím, že aj „Suicide Solution“. Gréci svoj thrash metal servírovali s energiou a prehľadom, hudobne to bol skutočne návrat do 80. rokov, kedy ste tu o takýchto skupinách radšej ani nesnívali a udalosťou vášho dovtedajšieho metalového života bol koncert ARAKAIN v Športovej hale (aby nebol omyl, tá kapela mala vtedy hudbu a formu, s ktorou mohla preraziť aj na západe...keby sa trochu snažila). Všetky atribúty 80-kového thrash metalu boli dodržané – riffy, tempá, sóla, občas brnkačka a hlavne energia. Osobne ma SUICIDAL ANGELS najviac bavili v rýchlych „slayerovkách“, v hudbe to skrátka niektorí máme štýlom „rychlost vítězí“. Show veľmi dobrá, faktor uveriteľnosti vysoký, kontakt s publikom na úrovni, odozva fanúšikov podľa toho – kotol ako sa patrí, Gréci prišli, videli, zvíťazili a odporučili nám tešiť sa na EXODUS.

Čakať v roku 2012 od EXODUS na poste gitaristu Garyho Holta je vzhľadom na jeho súčasné pôsobenie v SLAYER, ktorí prekonávajú následky veci, na základe ktorej sotva prehodnotím svoj vzťah k pavúkom, tak trochu trúfalé a svedčí to o slabšom prehľade. Ale čo som si všimol, nikto si nakoniec vstupné naspäť nepýtal. Bubeník Tom Hunting totiž v Košiciach nebol jediným pôvodným členom EXODUS. Už počas hrania mi kamarát, všetko iné len nie metalový zelenáč, položil otázku: „To kto je ten báči na tej gitare?“ Odpoveď bola „šak to je Rick Hunolt“. Je fakt, že keď sa tento pán pred koncertom prechádzal po klube, nespoznal ho nikto. Ešte ako mladý vlasatý metalista mal pačesy, s ktorými nejako doživotne počítať nemohol, a teraz na pódiu vyzeral ako chlapík, s ktorým sa život dáko extra nemaznal. Voľakto si na jeho účet zavtipkoval „teraz v TESCU podokladal karfioly do regálu a prišiel odohrať koncert.“ Ale nie, v pohode, má teraz image, s ktorým by sa v nejakom tom historickom filme z čias Divokého západu uplatnil niekde medzi zápornejšími hrdinami, povedzme ako „distribútor“ pančovanej whisky v indiánskej rezervácii. Tak či onak vyslovene sympaťák, ktorý si s diabolským úsmevom hranie na pódiu naozaj užíval. A osobností bolo plné pódium, okrem Toma a Ricka napríklad gitarista Lee Altus, ktorý predviedol solídne veci s HEATHEN a v nemeckých DIE KRUPPS pomohol úspešne skrížiť industrial/EBM s metalom. Basák Jack Gibson ešte v časoch „The New Age Of Chaos“ hral technický a brutálny death metal s kalifornskými VILE a tak je vlastne jediný člen viac – menej „z neznáma rovno do EXODUS“ spevák Rob Dukes. Zato je to však frontman ako sa patrí a u mňa je v rebríčku obľúbenosti vokalistov tejto legendy číslo dva. (Budem za veľkého kacíra, ale prvé miesto má nebožtík Paul Baloff, mne totiž Zetro nikdy extra nesedel, prišiel mi taký „kvákavý“ a skôr do AC/DC.)

Last Act Of Defiance, Iconoclasm, Piranha, Shroud Of Urine, Metal Command, And Then There Were None, A Lesson In Violence, Black List, Pleasure Of The Flesh, Scar Spangled Banner, Bonded By Blood, War Is My Shepherd, Toxic Waltz, Strike Of The Beast

Toto bol vynikajúco zostavený 70-minútový set, kde si prišiel na svoje fanúšik ktorejkoľvek éry amerického thrashmetalového božstva. Od úvodných tónov „Piranha“ mi na chrbte naskákali nie že zimomriavky, ale hroty ako stegosaurovi, v roku 1987, kedy sme album „Bonded By Blood“ počuli prvýkrát a sánky nám z neho popadali na týždeň, by sme neverili nikomu, kto by nám prorokoval, že tie veci niekedy budeme na rodnej hrude, ktorá vtedy bola len zagrcanou „socialistickou vlasťou“, počuť naživo. A z tohto kultu kultov toho zaznelo viac, ľudia si spomenuli aj na refrény, napríklad v „And Then There Were None“ bola podpora publika ako sa patrí, skrátka EXODUS som videl tretíkrát, a opäť to bolo úžasné. Zvuk – ja neviem, mnohí boli z neho sklamaní. Ja som 1. už asi hluchý 2. rozoznával som všetky skladby 3. naozaj zlý zvuk som zažil až príliš často, toto bol pre mňa znesiteľný priemer. Páni proste valcovali, akurát na začiatku bolo treba pridať vokál. Publikum reagovalo circle pitmi, ktoré si ale Rob zakaždým musel vypýtať, a stage divingom. Konkrétne jedným skokanom, skáčucim zhruba rovnako blbo ako ksicht, ktorý si na koncerte BIOHAZARD načechral účes tak, že sa postaral o úvod k tomuto reportu. Proste sa do publika vrhal chrbtom, chytali ho, ale ak by fasol úraz, tak on by to proste mal vykoledované, to už by ho len ostatní odtiahli nabok, nech jeho kosti nezavadzajú v kotle. No a ešte iný úžasný moment – vy už fakt počúvajte, čo vám ten človek s mikrofónom na pódiu hovorí, a prípadne sa aspoň trochu naučte po anglicky. Aby nedochádzalo k takýmto situáciám:
Zaslúžilý člen košickej metalovej aj HC komunity: „Tyvole, Rob sa už asi štvrť hodiny snaží zorganizovať wall of death. Vyšiel som hore, začal som im kričať ’wall of death!’ A tie teľatá začali skandovať ’wall of death!’...
Autor reportu: „Bohaci, toto už je iný trapas, hehehe...“
Zaslúžilý člen: „To sú ovce tam dole, ja by som to rezal karabáčem.“
Autor reportu: „Ja roxorom...“
Nakoniec sa tá wall of death podarila, ale treba uznať, že to bol boj. A ešte treba uznať, že EXODUS košické publikum s prehľadom vyšťavili, uštvali a dostali. Rozhodne sa im akcia páčila, pochvaly sa opäť dočkal aj klub, takže Košičania, začnite si vážiť čo máte, keďže to oceňujú také kapacity, aké tu hrali či v utorok, či v nedeľu. Tí, ktorí do Colla chodíte viete, že je vyzdobené aj veľkými fotkami hudobníkov, ktorí už medzi nami nie sú, čo Roba patrične zaujalo. A povenoval sa aj učeníkom z Grécka – „už druhý mesiac sme so SUICIDAL ANGELS na turné a ešte sme tých chlapov nezabili!“

Po desiatej bol koniec skvelého koncertu, tentokrát bez prídavku, ale ten rozhodne nechýbal preto, že by EXODUS boli nabubrelé hviezdy, ktoré na fanúšikov kašlú. Nedlho po skončení „oficiálnej časti“ vyšli medzi prostý metalový ľud, ktorý sa s nimi fotil, mohol prehodiť pár viet a podobne. Za zmienku stojí, že tourmanažérom nebol nikto menší ako Nick Barker, ktorého až ohromujúco rozložitá figúra čo – to zabubnovala v CRADLE OF FILTH, DIMMU BORGIR a na mnohých iných známych miestach. Akurát mám pocit, že niektorým sa podarilo pofotiť miesto neho s iným typom, oproti strýkovi Festerovi tak polovičným. A rôzne zábavné zážitky sa dali uloviť do veľmi neskorých nočných hodín – kedy naposledy sa vám stalo, že pijete pivo, dva metre od vás hrajú biliard členovia thrashmetalovej legendy a Rick Hunolt „v náladičke“ sa s vami podelí s chrumkami? Celé výborné, ešte raz vďaka všetkým, ktorí nám takúto vec priviezli.

[ Martin ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits