[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters of Rock 2012
* RONNIE JAMES DIO Stage, Čtvrtek 12.7.: Legendy se vrací, Saltatio Mortis, The Sorrow, Horkýže Slíže, Kamelot, Thin Lizzy, Within Temptation, Bloodbound
* RONNIE JAMES DIO Stage, Pátek 13.7.: ZakázanÝ ovoce, Ribozyme, Suicidal Angels, Vitacit, Visací Zámek, Sirenia, Freedom Call, Exodus, Unisonic, Edguy, Pain
* RONNIE JAMES DIO Stage, Sobota 14.7.: Lady Kate, Odium, Sebastien + Roland Grapow a Apollo Papathanasio, Milking The Goatmachine, Citron, Kissin´Dynamite, Arakain + Lucie Bílá, Firewind, Korpiklaani, Startovarius, Nightwish, Deathstars
* RONNIE JAMES DIO Stage, Neděle 15.7.: Mistake, Salamandra, Škwor, Skyforger, Doga, Hell, Paul Di´Anno, Tiamat, Gotthard, Arch Enemy, Sabaton
* ALFEDUS Music Stage, Čtvrtek 12.7.: Atd, Porta Inferi, Miss God, Personal Signet, Mad Frequency, Hand Grenade, Metropolis
* ALFEDUS Music Stage, Pátek 13.7.: Traktor, Neonfly, Abax, Rimortis, Dying Passion, S.E.X. Department, Anime Torment
* ALFEDUS Music Stage, Sobota 14.7.: Tristana, Archontes, Bad Face, Chaos in Head, Checkpoint, Reverends, Absolut Deafers
* ALFEDUS Music Stage, Neděle 15.7.: Hentai Corporation, Eagleheart, Blamage, Remains Of Force, Scelet, Dragon´s Eye, Monika Agreba se Seven
12.-15.7.2012, areál likérky R. Jelínek - Vizovice (CZ)
4. deň, nedeľa 15.7.

Nedeľa 15. 7.
Mistake, Salamandra, Škwor, Skyforger, Doga, Hell, Paul Di´Anno, Tiamat, Gotthard, Arch Enemy, Sabaton

Popri prevarenej tuzemskej faune DOGÁCH, SALAMANDRÁCH, a ŠKWOROCH sa v súpiske vyskytli i štyria bradatý bohatieri SKYFORGER z Lotyšska. Svoj riadne hustý pagan náhul ešte podtrhli náležitou image. O prezentáciu zhudobnených mýtov a legiend, ako i kus skutočnej histórie starého Lotyšska, sa podelili gitarista v permoníkovskej kapucni a basgitarový obor. Ságy plné starovekých motívov, melodických vyhrávok obstarali výhrade metalovými gitarami bez dodatočného vyžitia dobových, folklórnych nástrojov.

Rovnako ako v prípade MILKING THE GOATMACHINE boli i britský HELL nie všetkými úplne pochopeným zjavením. Staré páky s všehlasným metalovým producentom Andy Sneapom v pozícií gitaristu, vyzerali ako keby prišli priamo z pekla! S kontaktnými šošovkami a líčením pripomínali Uruk-hai, obávané kreatúry z filmovej trilógie Pána Prsteňov.

Kapela, ktorá na začiatku 80.tych rokov ovplyvnila i také veličiny ako napr. MERCYFUL FATE, dostala hrou osudu, možnosť nahrať plnohodnotný debut Human Remains až teraz. Songy, hoci i 30 rokov staré nestratili nič na svojej pútavosti. Celý set bol podaný ako jedno obrovské divadlo, s maskami, kostýmami. Zahraný s obrovskou chuťou a nasadením, takže i ďaleko mladšie spolky sa mohli pri ich show kde čomu priučiť. Excentrický spevák a profesionálny shakespearovský herec, David Bower pridal vystúpeniu silne dramatické, teatrálne prvky, s nezameniteľným a jedinečným vokálnym prejavom. Démonický zjav ešte podtrhol make up, červenými kontaktnými šošovkami a korunou z ostnatého drôtu.

Silný umelecký zážitok!

Dramaturgicky trochu nešťastný krok nastal, keď po profesionálnom muzikálovom spevákovi nabehol punkový hromotĺk PAUL DI´ANNO. Frontman, ktorý do dnešných dní neprekročil tieň prvých dvoch albumov Železnej panny, logicky a podľa predpokladov vystaval svoj set zo skladieb z tohto obdobia. Zdravotne mierne indisponovaný, so silnou nadváhou, postával väčšinu času v pozadí, pri bicej súprave, kde si odreval tie svoje: Wrathchild, Prowler, Killers a Running Free s malými odbočkami k vlastnej sólovej tvorbe.

Zo Švédov TIAMAT som ostal mierne zmätený. To čo sa spočiatku javilo ako rozpačitá zvuková skúška bol už ich oficiálny začiatok. Vizuálne vsadili jednotlivý členovia na tak trochu nekoncepčnú image. Bosého Johana v klobúčiku, ako keby vytiahli od miestneho rybníka z dobre užívajúcej si rybačky, a gitarista v fialovom tričku a vrkočoch pre zmenu pripomínal Pipi Dlhú Pančuchu. To čo nepobrali na výzore dohnali TIAMAT muzikou plnou temných, depresívnych a náladotvorných atmosfér v duchu SISTERS OF MERCY.

Prvý z vrcholov večera prišiel v podobe Švajčiarov GOTTHARD. Stage kompletne vyzdobená Fénixom z nového albumu Firebird, zvuk ako víno a festivalový krst pre nového speváka Nicka Maedera. Všetky zraky a uši fanúšikov boli sústredené hlavne na neho. V praxi sa Nick ukázal ako večne usmievavý sympaťák, bez zbytočných primadonovských manierov. Do súkolia kapely výborne zapadol, a ani pôvodná songy mu nerobili sebe menšie problémy. Steve Lee môže byť tam hore spokojný. Dvojnásobne keď mu publikum zaspievalo One Life, One Soul. Pravá rocková jazda, a nespútaná zábava s vysokým kreditom kvality si udržali GOTTHARD počas celej doby trvania svojho bloku.

Vrcholom bola Hush s povinnou spevojazdou obecenstva. Škoda len, že počas historickej expedícii diskografiou nezabrúsili Švajčiari ani raz k predposlednému albumu Need to Believe.

Záverečný švédsky dvoj záprah odštartovali tí extrémnejší; ARCH ENEMY, s show nie nepodobnou tej spred roka v bratislavskom MMC klube, dokonca i s tou samou videoprojekciou. Pre mňa nepochopiteľne na hlavnú veľkoplošnú obrazovku, na ktorú upínala zraky väčšina fans premietali onú spomenutú projekciu, čím mnohých nižšieho vzrastu pekne napálili. Gitarová, už nie súrodenecká, dvojica bola ako vždy, skvelá. Novic na gitarovom poste, Američan Nick Cordl, ako keby do kapely patril od jej počiatku. Dokonalá súhra s Michaelom Amottom, plus nutná štipka vlastnej invencie a vášne pre muziku, ktorú tvoria ARCH ENEMY ho ihneď katapultovala za plnohodnotného Michaeloveho gitarového partnera. Podobne, ako už spomenutá projekcia, ubiehal setlist i s Danielovým bubeníckym sólom, takmer na song rovnaký podľa toho bratislavského, čím sa pre mňa do istej miery vytratilo kúzlo pôvodnosti a moment prekvapenia. No i tak som si reprízu kúskov ako: My Apocalypse, Bloodstained Cross či Under Black Flags We March, alebo Dead Eyes See No Future poriadne užil. Frontwoman Angela je ozajstná metalová tigrica, pódium jej svedčí, stále dobre vyzerá a parádne si to vie užiť. Hudobne teda nebolo čo vytknúť; kapela podala 100% výkon a gitarové vyhrávky nastúpili presne v miestach kde absentovali melódie spevu. Záver sa niesol podľa vopred daného scenára: We will Rise, Nemesis, pochod s vlajkou a Outro: Fields of Desolation.

SABATON (mala byť) hviezda večera, ktorej sa ako jedinej dostalo v nedeľu úctyhodných 90 minút hracieho času. Kapela v poslednom roku zaznamenala niekoľko kľúčových zmien; vydala fanúšikmi i kritikou výborne prijatý album Carolus Rex a kompletne prekopala zostavu, takže okrem ústrednej dvojice: Joakim (spev) a Pär (basgitara) neostal kameň na kameni. Zdalo by sa, že všetko je v najlepšom poriadku.

Po už klasickom dvojitom intre zloženom z Europáckej Final Countdown a vlastnej kompozícii The March To War vytasili warmetalisti do boja. Korytnačí muž Joakim zas nabral trochu svalovej hmoty, a ako slušnosť káže, po prvom výstrele Ghost Division predstavil novú zostavu.

Napriek, tomu že členovia SABATON sú takí neustále pobehujúci duracelkovia, ani neprestajné úsmevy, ani efektná pyroshow neučinili z ich vystúpenia ten NAJ aký som zažil. Zvuk žiadna sláva. Opakujúce sa technické problémy jedného z gitaristov. Dynamike a gradácii show určite neprispel dvojnásobný vstup Karola Balčiráka, šéfredaktora jedného nemenovaného hudobného mesačníka, ktorý s spolu s Joakimom vylosoval víťaza súťaže sčítania metalistov. Na živo prišli SABATON o dva dôležité vokály, a ako ukázala novinka Gott Mit Uns ani nový gitaristi nie sú žiadny slávici z Madridu, takže aj vysmiaty stagerunner Pär sa musel postaviť pred mikrofón. Kým sa úplne hlasovo zladia, ešte nejakú chvíľu potrvá. Keďže post klávesáka, ako jediný, nie je stále obsadený, šli klávesové linky zo sequencera. Strojový dirigent tak očividne zväzoval slobodu bubeníka.

Ale aby som len nekritizoval. Pochváliť musím ukážkovo vystavaný setlist, kde popri novinkách a best hitoch (Panzer Battalion, Cliffs of Gallipoli, Into the Fire, Attero Dominatus, Primo Victoria ) vytiahli, na živo nie veľmi často hranú, Swedish Pagans a kúsok Far From The Fame špeciálne napísaný pre československých fans.

Tribútom pre všetkých, ktorým v žilách koluje kov: Metal Crüe, ukončili švédski bojovníci desiaty ročník festivalu Masters of Rock.

Outro

Aj keď sa žiadny utajovaný headliner napokon na festivale neobjavil, tých pár nových spolkov príjemne a milo prekvapilo. Zároveň množstvom noviniek či už personálnych, hudobných alebo vizuálnych v radoch „tradičných účinkujúcich“ desiaty ročník určite neprepadol. I účasť fanúšikov, ktorá bola vyššia ako vlani je živým dôkazom záujmu. Hurá na Zimný Master!

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]