[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Killchain, Endless Pain (Ita), Brujeria (Mex/Gb/Swe)
18.12.2012, Collosseum - Košice (SK)

Návšteva povestného drogového kartelu z vyprahnutého mexicko-amerického pohraničia je nielen pre Košice a Slovensko udalosť aj v roku 2012. Povedzme, že od roku 1993, kedy sme pri pohľade na obal „Matando Güeros“ mali pocit, že toto je na rozdiel od ostatných extrémnych spolkov kapela, ktorá to, o čom spieva, má naozaj odžité, sa pár vecí zmenilo, padlo aj veľa v skutočnosti známych mien ukrytých za zvučnými španielskymi prezývkami. BRUJERIA však nie je len o osobitom imidži, ale aj o hudbe, a tá, súc v extréme z tých ľahko identifikovateľných, skrátka nestarne. A nakoniec, Juan Brujo, nezameniteľne hulákajúci posolstvá z mexického kriminálno-okultného prostredia, je podľa odtajnených údajov naozajstný Mexičan z Guadalajary, takže ak on je ten, ktorý šprochu dodáva pravdy aspoň trochu, je to stále výborná správa.

Deň predtým hrali BRUJERIA v Ostrave a so 400 platiacimi naplnili dom. Vynárala sa otázka, ako sa k tejto legende a kultu – pamätám si, že najneskôr v čase „Brujerizmo“ na kapelu, vzývajúcu „drug smuggling, Mexican pride, satanism, sex, gore“ prisahalo ešte aj podivuhodné množstvo hardcorákov – postavia Košice. Čo vám budem hovoriť – keď som o siedmej prišiel do klubu, ponevieralo sa tam možno dokopy štyridsať ľudí a personál plus kapely. V tejto totálne nekoncertnej, utorkovo zaspatej atmosfére pred štvrť na osem akciu odštartovala kapela síce priamo z mesta, ale rozhodne nie taká, ktorá si nezaslúži viac než byť rozohrievačom, počas vystúpenia ktorého sa do klubu tenkým, prerušovaným prúdom trúsia ďalší návštevníci.

KILLCHAIN sa tým rozhodne nenechali odradiť a do „publika“, ktoré sa v úvode pod pódiom dalo počítať na prstoch bez nutnosti vyzuť sa, začali rezať s razanciou aj na ich pomery nevídanou. Úvodný blok pozostával z myslím že troch skladieb zahratých bez pauzy, aby fans aj „fans“ videli, zač je toho nabrúsený death metal až death/grind so sympaticky súčasným, a zároveň netrendovým ksichtom. Gabi, Stano, Kubo a Maťo majú odohraté svoje, veľa koncertov minimálne po polovici Európy, nedávno aj na dohľad od Ázie, z nich robí vyhranú a profesionálne znejúcu kapelu, ktorú to navyše na pódiu viditeľne baví. Vďaka tomu sa ľudia mierne prebrali z totálnej letargie a KILLCHAIN boli ušetrení zážitku, pri ktorom si niekedy vystupujúci hovorí „načo som tu vlastne, sebe pre radosť si môžem zahrať v skúšobni a ani nemusím vláčiť aparáty kdesi do psej matere.“ Set tvorili skladby z „They“, satriedané novinkami, ktoré ukazujú, že jedna z najaktívnejších košických extrémnych bánd sa hudobne stále vyvíja. Na jar by mohol byť nový album, na ktorý sa teším. Pre nejedného návštevníka boli KILLCHAIN najlepšou bandou večera.

Druhými na rade boli ENDLESS PAIN z talianskej Brescie. Úprimne – nedostal som sa ani k tomu, aby som si ich predtým niekde vypočul, asi som mal predtuchu, že ani netreba. Zvučili fakt dlho a komótne, ako keby bolo úplne jedno, dokedy sa bude hrať. Dajme tomu, že ľudia z juhu, kde sa akcie začínajú po desiatej večer, sú takto nastavení, prejdite si celé Stredomorie a zistíte, že je to tak, ale bol som fakt rád, keď aspoň začali. Lebo uťahovať si z frontmanových gatí visiacich „proklatě nízko“ (Talianom nikto nevysvetlil, kde to vzniklo a čo to znamená?) sa síce dá, ale tiež to nevydrží nadlho. Konečne začali, prvých dvadsať minút sa to dalo zniesť, ale potom už začalo byť naplno jasné, že dnes hrá koncerty hore – dole často v prvom rade ten, kto si to zaplatí, a nemusí byť žiadny veľký umelec.

*A teraz ty, spanilá čitateľka, preskočíš tento odstavec, nehodný tvojho jemnocitu.*

Na koncerty nanešťastie nechodia vždy len fanúšikovia hudby a scény, ale občas zavíta aj chamraď, hajzel, podliak, sráč, špina a ľudský odpad. Takže toto je pre teba, ty zbabelec, zlodej a loser, ktorý fajčí čuráky, aby mal peniaze na drogy: Ak si myslíš, že je v poriadku, keď niekomu z vrecka vypadne balíček s nejakými vecami, čo si samozrejme majiteľ - hoci triezvy - nemá v tom talianskom rachote ako všimnúť, miesto toho, aby si dotyčného upozornil, si ten balíček vezmeš a obsah si necháš, tak asi toľko, ty dnes už jednoznačne zlodej: Zaspieval by som ti na to všetko z repertoáru hviezdy večera „chinga tu madre“, ale postaršie vekové kategórie ma proste neberú. Okrem toho, podľa toho, akého šmejda, žebráka a kreténa vrhla, jej výzor asi bude zážitok. A do tretice, so svojím „charakterom“ toto nepochybne zvládaš sám. Dvakrát som tam zreteľne vyhlásil, že kto našiel veci, ktoré nie sú jeho, má ich doniesť, ale samozrejme svedomie a charakter máš tam, kde gule. Takže takto, čorkár a psí ch*j, len aby si vedel – „našiel“ si také rarity, že tie nepredávaj vtedy, keď nebudeš mať na borovičku alebo na fet, ale až vtedy, keď budeš potrebovať na lieky pre svoju matku, ktorá si od teba za to, že ťa nepohodila, zaslúži aspoň toto. Inak, buď si istý, že to, čo si ukradol, ti šťastie fakt neprinesie. Ešte čosi pre nejakého mamľasa, ktorý tam kdesi vzadu nahlas a „vtipne“ glosoval situáciu – prečo si neprišiel bližšie, boleli ťa nožičky? :-D Čo už tu žije za zberba, tú by dal do laty možno druhý príchod Vlada Tepesa. Možno.

*A odtiaľto zase pekne slušne o koncerte.*

ENDLESS PAIN hudobne, no, nebol som zďaleka jediný, kto po pol hodine ich hrania už vážne krútil hlavou, že čo sa to deje. Nejakú dobu to zachraňoval spevák vreckového formátu, ktorý mal len dva rozmery – zboku z neho bolo vidno len vlasy, tie ale tvorili tak polovicu váhy a strčil by nimi do vrecka nejednu babu - a celkom slušný hlasový fond, uživil by sa aj v podstatne extrémnejšej bande s výrazne lepšie skomponovanou hudbou. Pretože mám pocit, že do taliančiny niekto preložil príbeh o psíčkovi, mačičke a pečení torty, a ENDLESS PAIN tento recept aplikovali pri skladaní hudby. Niečo znela ako metalcore, niečo ako thrash a death metal, niektoré skladby boli viac-menej táborákové popevky urobené do metalu a pasáží typu zábavový bigbít bolo tiež nejako priveľa. Ak je najlepšou skladbou vášho setu cover z 20-ročného albumu od Sepultury, kdesi ste urobili chybu a váš čas bolo treba podeliť medzi KILLCHAIN a BRUJERIU, čo by dokopy dalo koncert ako víno. Lebo bolo pol desiatej, keď sa konečne zotmelo, a do sály zaznelo:

„They keep coming, savage brown skin poors,
across the custom checkpoints in San Diego. Between rack of
cars on our freeways, they hang their laundry out the
window, they do jobs white people are too cool to do
themselves. I don't care if it starts a race war, I don't
care if it brings every picked out of the class and gets
every brown skin savage beaten out on the street...“

El Podrido – bicie (Adrian Erlandsson, Paradise Lost, At The Gates atď.), El Cynico – basgitara (Jeff Walker, Carcass), Aa Kuernito – gitara (Chris Paccou, zvukár Napalm Death), Juan Brujo a Fantasma, vokály (o týchto dvoch pánoch vám viac vedieť netreba, nech žije aspoň zvyšok tajomstva), začali s „Pito Wilson“, úvodnou skladbou z „Raza Odiada“, a mne sa vrátila nálada. Hulákať si v už hustom dave ľudí – nakoniec 170 platiacich, za čo tu v tomto Hnilákove asi fakt treba byť rád – refrény a najchytľavejšie pasáže jednej výnimočnej kapely, a oprášiť zvyšky zvyškov už aj v najlepších časoch veľmi „westernovej“ španielčiny, toto vám hocikde nedajú. Neviem, aké očakávania mali tí, ktorí očakávali predsa len „niečo viac“, mne BRUJERIA dali presne to, čo som čakal – grind/metalový nárez s kopou výbornej zábavy, nadsádzky a s poriadnou show. Vidieť niekoľko známych postáv extrémnej metalovej scény „anonymizovaných“ šatkami uviazanými cez tvár – Jeff image pašeráka (ľudí, narkotík, čohokoľvek) a hrdloreza z pohraničia umocnil ešte klobúkom – a k tomu dvojicu výzorovo dokonalých maskovaných mexických frontmanov vo „firemných“ šiltovkách, to bol proste zážitok. Juan Brujo a Fantasma, to je dvojica zohraných „revačov“, zabávačov a konferenciérov. A Juan je ešte k tomu mimoriadny tanečný talent, svoje viac než urastené fyzično viackrát rozhýbal s takým temperamentom, ako keby mu do tanca hrala partia mariachis.

BRUJERIA pre fanúšikov na tomto turné pripravili výber najväčších hitov z albumov „Matando Güeros“, „Raza Odiada“ a „Brujerizmo“, teda výživný prierez celou tvorbou. Medzi nás prišli Pancho Villa s División Norte, a zaspievali sme si tiež „viva Zapata, viva Chiapas, viva Mexico, viva la revolución!“, poslali sme do teplých krajín Fidela – sprevádzať ho mohli marinero, maricón aj tiburón, lebo soy anticomunista también. „Comunismo, satanismo, PRI es lo mismo“ znelo skoro rovnako hlasno ako „Polícia no! Marijuana sí!“. Došlo na potkanie chvosty „colas de rata!“ aj pochod nenávisti – „marcha de odio!“ A oddelenie na naháňanie „ilegálov“ – „la Migra, la Migra...“ BRUJERIA vyrobili dosť toho, čo si zaspieva dokonca aj Slovák, ktorý španielčinu doteraz k životu nepotreboval. A kto sa ňou nejaký čas zaoberal, mohol pochytiť, že Juan aj Fantasma majú solídnu prču tak z toho, čo stvárajú na pódiu, ako aj z publika, ale že sú aj radi, že esta noche prebieha takto nadšene. Moshpit bol riadny, skokanov kopa, aj skokanka jedna taká, že podľa mňa tí páni na pódiu by vtedy boli radšej pod ním a chytali. Skrátka bolo to hodné nielen „viva Mexico!“, ale aj „viva Eslovaquía“, a keď v pár momentoch niečo do mikrofónu zasípal aj Jeff, rozmýšľal som, koľko to asi bude stáť, keď príde do Košíc s Carcass, čo by mal, keď už teda sa chystá nový album legendy z najväčších.

Po asi pätnástich kusoch ukončil set „zákon olova“, ale kapela na skandovanie „bru-che-ría“ zareagovala kladne. Takže sme sa od Juana popri ďalšom z poďakovaní za akciu dozvedeli, že bude nový album, a z toho zaznela vzorka, tuším sa volala „Ángel de Frontera“. Po nej návrat do prehistórie, do čias prvého albumu, kedy Juan pôsobivo mával a do kovového zábradlia naplocho mlátil riadnou mačetou, ech, mať také niečo vo výbave... radšej nie, lebo by som to občas asi použil, a veru nie doma. A to ešte nebol koniec. Záver obstaral asi jediný cover, ktorý BRUJERIA má, pustený z playbacku, ale s originálnym vkladom vokalistov. „Hééééy marijuana!“ Veru, Tijuana, to nie je len miesto, kde si chodia kalifornskí vysokoškoláci vypiť svoje prvé tequily ešte predtým, než majú konečne 21, a sú tam ešte onakvejšie atrakcie než napríklad predstavenie s názvom „Nevesta a oslík“ :-D Po tomto zborovom hite bol koniec párty. Kto musel, ponáhľal sa domov, kto musel menej, ostal. Aj fotiek so známymi postavami scény si ľudia mohli narobiť do vôle. A cesta zľadovateným nočným krajom tiež dopadla bez straty bodu a pri plnom vedomí, takže hotové predčasné vianoce. 29. sa uvidíme s poľskými bratmi Parricide a ďalšími rachotmi, to tiež bude akcia hodná návštevy, som zvedavý, koľko ľudí uzná, že nie sú až natoľko zošalátovaní, aby nikam nemohli ísť.

Playlist Brujeria: Pito Wilson, El Desmadre, Cuiden a los Niños, Colas De Rata, Cruza la Frontera, Mecosario, Vayan Sin Miedo, Brujerizmo, La Migra, Anti-Castro, Revolución, Henchando Chingados, División del Norte, La Ley De Plomo, Consejos Narcos, Ángel de Frontera, Matando Güeros, Marijuana

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]