[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Castigating Europe Tour 2013
Unfathomable Ruination (GB), Beheaded (MAL), Pyrexia (USA)
11.3.2013, Collosseum - Košice (SK)

Albumom „Sermon Of Mockery“ v roku 1993 newyorskí PYREXIA deathmetalovému svetu ukázali, že kapiel, ktoré vedia poriadne pritlačiť na pílu aspoň tak ako CANNIBAL CORPSE a SUFFOCATION, je podstatne viac a treba s nimi rátať. Popritom sa s touto nahrávkou stali spoluzakladateľmi slammingu, ktorý v súčasnosti prekvitá priam nečakane, hoci kadejaké dnešné kinder/retard slammy sú skôr dôkazom toho, že na výroku „menej je niekedy viac“, fakt niečo je. Ich neskoršie nahrávky, zvlášť „System Of The Animal“, zas prispeli k definovaniu newyorského brutálneho death metalu ako špecifického subžánru. Skrátka PYREXIA sú legenda a keď som sa dozvedel, že Castigating Europe Tour 2013 bude mať zastávku 20 minút pešej chôdze od bydla, nebolo o čom. Takéto veci začnem vypúšťať asi fakt až vtedy, keď budem otcom rodiny, nariekajúcej od dojčenskej koliky, resp. totálnej vyčerpanosti. Že sa na súpiske ocitol môj nedávny BDM objav z Británie, UNFATHOMABLE RUINATION a maltskí deathmetaloví veteráni BEHEADED, celé podujatie ešte zatraktívnilo. (*Čas na tzv. recurring joke: Lístok na túto ťažko spochybniteľnú svetovú kvalitu bol výrazne lacnejší než vstupenka na blížiaci sa koncert Tublatanky, resp. toho, čo z nej zostalo/čo sa z nej stalo, tamže.)

Keďže je „Misshapen Congenital Entropy“ album, ktorý má význam jedine na origináli, prvé moje kroky po viac než poloprázdnom klube pár minút po siedmej viedli k distrám. UNFATHOMABLE RUINATION to svoje ešte len rozbaľovali, vedel som však, že sa dočkám. Tak jedno pivo hore... a viac než polovicu som si musel preliať do plastu, pretože rachot zdola jasne hovoril o tom, kam mám švihať. Poviem to takto – čo predviedli Briti s talianskym basákom a rumunským vokalistom, ani v Collosseu až tak často nevídať. Technický, prepracovaný a zároveň poriadne brutálny death metal, možno mix trochu „poľudštenejších“ (hlavne po stránke živého zvuku) INTERNAL SUFFERING s DEEDS OF FLESH a podobne, s jasným odkazom novšej tvorby DEATH. Sympaticky vystupujúce kvinteto s pravým DM image, v ktorom ste si frontmanove „novodobé“ koleno ani nemali dôvod všímať, svoje pestré, prepracované, pre niekoho možno až chaotické a „bordeloidné“ skladby, plné klepačiek i poriadnych slammingov, do publika pálilo s neľudským nasadením. Frontman pomaly sa prebúdzajúcemu publiku často ďakoval a za zmienku stojí, že počas celého koncertu nás kapely oslovovali ako „friends“. Ono, častovať ľudí, ktorým sa v zhnitý pondelok uráčilo prísť na koncert, nejakými „motherfuckers“, by bolo aj tak dosť blbé :-) Osobitnú zmienku si zaslúžia veľmi dobré brutálne vokály až po výlevky a občas nejaké to vepřo, to ale v znesiteľnej miere. A to, čo predvádzal basák Federico Benini, bolo čosi mimoriadne, také rôznorodé a namakané čarovanie na hranici sólovania sa v brutálnom death metale vidí zriedka, naposledy som takto kvalitne videl hrať snáď toho chlapa zo SADIST, a to je predsa len iný šport.

V odozve na predvedenú kvalitu chýbal trochu živší pohyb pod pódiom. Ale snáď tam nepolezieme my, čo už máme svoje odskákané, mladí nech sa snažia uctiť si kapelu aj takto. Síce – aj keby chceli, nemali by veľmi ako, pretože zlo, ktoré už pár rokov býva pravidlom na mnohých koncertoch, a je jedno, či ide o metal alebo core, bolo prítomné aj tu. Mám na mysli „fotografov“ a „kameramanov“, ktorí tu vytvorili zo dva spoľahlivo zavadzajúce rady zrejme preto, aby Facebook a Youtube mohli dostať ďalšiu dávku rozmazaných fotografií a nekvalitných chrčiacich „videozáznamov“, zhotovených podľa možnosti mobilom. Ja viem, každý chce mať pamiatku. Ale pri jej zháňaní netreba ostatným babrať zábavu.

UNFATHOMABLE RUINATION sa hádam až príliš cítili ako „predkapela“, vzhľadom na predošlé či paralelné aktivity väčšiny zúčastnených, v ktorých nájdete aj nie úplne neznáme mená, ani nemuseli, ale dali zavolať na slávu tak PYREXII, ako aj BEHEADED, ktorí ich na pódiu vystriedali. Ale až po veľmi pochopiteľnom prídavku, pred ktorým si jeden z gitaristov s publikom zasrandoval krátkym úryvkom od IRON MAIDEN, tuším z „The Number Of The Beast“.

Maltézski sokoli fungujú od roku 1991 a naposledy som ich videl pred toľkými rokmi, že to číslo radšej nenapíšem. Vtedy mali podstatne inú a päťčlennú zostavu. Z tej dodnes zostali tuším len bubeník Chris Brincat a basák David Cachia, ktorý ako keby si hlavu tak trochu vypožičal od Jacka Owena (dnes DEICIDE), zvlášť ten namusúrený pohľad, to bol jasný „Jack Owen revival“. Tentokrát hrali vo štvorici, s jednou gitarou, čo možno sprehľadnilo zvuk, opäť vydarený počas celej akcie, na druhej strane bolo počuť, že BEHEADED majú veci zložené na dve gitary a tá druhá napríklad počas sólovania výrazne chýbala. Tak či onak Malťania predviedli výkon hodný takejto skúsenej bandy. Výborné bolo, že načreli do celej diskografie, od tak trochu old school eurodeathmetalového debutu „Perpetual Mockery“ (1998) cez oba USBDM ovplyvnené záseky „Recounts Of Disembodiment“ a „Ominous Bloodline“ po novinku „Never To Dawn“. Tá potvrdzuje, že BEHEADED si potrpia na vývoj a hoci mne novinka miestami pripomína skôr BEHEMOTH, naživo ma aj nové veci rozhodne presvedčili. V skladbách z hociktorého obdobia exceloval nový vokalista Frank Calleja, ktorého dravý prejav s výborným frázovaním chytľavosť hudby maltských majstrov ešte podčiarkoval. Nešiel do úplných deathmetalových extrémoch, možno občas v starších skladbách, ale väčšinou sa pohyboval v stredných a hlbších šťavnatých a energických deathmetalových polohách. Jeho hlas mal poriadny drive a pľúca mu slúžia na jednotku, čo predviedol zvlášť v titulnej skladbe z nového albumu. Pokiaľ ide o milovníkov slamových tancov, hlavný nápor „nádejí koncertnej fotografie“ opadol a u BEHEADED sa pohojdali do sýtosti. To najlepšie ich – po prídavku od maltských kovotepcov smrti – ešte len čakalo.

PYREXIA sa predstavili s novým logom – staré, zľahka splatter-patologické by ich aktuálnej hudobnej tvári zas až tak nesedelo – a v aktuálnej štvorčlennej zostave, kde časy „Sermon Of Mockery“ pamätá len vtedajší basák a súčasný gitarista Chris Basile. Vokalistom je od albumu „Age Of The Wicked“ Eric Shute, na basu hrá Rob Shimonski a za bicími má PYREXIA svojho druhu legendu. Doug Bohn namlátil „Pierced From Within“ od SUFFOCATION a prítomný Martin Belobrad, ktorý si PYREXIU prišiel odškrtnúť zo zoznamu „ešte som nevidel“, pomerne trefne skonštatoval „máme tu celebritu“. Newyorčania začali so „Sermon Of Mockery“ a prešli celú diskografiu, vrátane skladby z EP „Hatredangerandisgust“ z roku 1995. Set bol teda pestrý, od staroškolského brutálneho death metalu, v ktorom si fanúšikovia zatancovali – teda, skôr „pochodovali“ ako zombie“ na riadne mastné slammy a brutalite hudby Eric prispôsobil svoj vokál a slušne tu chlievil, až po novšiu, veľmi energickú a agresívnu tvorbu, v ktorej sa mieša priamočiary surový death metal a to najtvrdšie z hard coru. Výsledok v žiadnom prípade nevyznieva ako nejaký deathcore, nie, je to plnokrvný útočný death metal s hustými sekanicami, pozývajúci do moshpitu. Ten sa fans podarilo rozbehnúť a našlo sa aj niekoľko odvážlivcov, ktorí si pri tom poredšom publiku – cca 67 platiacich a Lucas zase raz niečo ako nadšenec prerobil – skočili z pódia, čo PYREXIA vítali s nadšením, a pravdu povediac, v niečo takéto aj dúfali. Z pódia si párkrát skočil aj Eric, čo hodnotím ako dosť veľkú odvahu. Fans ho však vždy spoľahlivo doručili naspäť na pódium a neprestal počas týchto výletov ani spievať. Osobne ma mimoriadne potešilo zaradenie vecí zo „System Of The Animal“, zaznela aj skladba z nového albumu, ktorý by mal ísť von čoskoro, a keď sa už okolo trištvrte na desať riadne intenzívny koncert skončil, nikto tomu nechcel uveriť. Prídavok sme samozrejme dostali, opäť vec z debutu, pri ktorej PYREXIA pozvali na pódium toľko fanúšikov, koľko sa dalo – polovica z nich boli síce členovia ostatných kapiel, lebo Slovač sa skrátka cudzie jazyky učiť nebude, ani keby jej ruku strčili do vriacej vody – a koncert sa skončil rušnou párty na pódiu. Parádna akcia, skoro niečo ako „priatelia pre priateľov“, ak ste ho odignorovali, a to asi hej, lebo v KE vedia dôjsť na akciu ľudia z Poľska, Prešova, Vranova, Michaloviec, Mikuláša, Žiliny, len od nás sme tam porád tí istí, tak si proste trhnite nohou. V mene tých, ktorí ešte dokážu oceniť to, čo je pre nich niekto ochotný usporiadať, ďakujem za akciu Lucasovi aj Collosseu.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]