[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Arakain Memorial 2013 Tour
Aleš Brichta a ex-členovia Arakain, Black Bull
24.5.2013, Collosseum - Košice (SK)

Pre nás, ktorí sme v 2. polovici 80. rokov žili životy metalistov stredoškolského veku, boli ARAKAIN darom z nebies. „V Čechách je taká kapela, hrajú ako Slayer...“ A potom vo Větrníku (program o rockovej hudbe na stanici Vltava, každý piatok o pol desiatej večer, do krčmy sa kvôli nemu chodilo v iné dni) zahrali „Gladiátora“, pár ďalších na tú dobu peciek a v roku 1988 pri prvom, asi trojhodinovom košickom koncerte ARAKAINU skoro praskla stará športová hala. O rok neskôr spolu s TÖRR to isté, a vtedy som aj ARAKAIN videl naposledy. Jednak sa človeku vyvíja hudobný vkus, jednak ich tu už potom vídať nebolo – ale novšie bandy ich nahradili spoľahlivo. A pre mňa osobne je ARAKAIN záležitosťou starých čias, pár ešte za komoušov vydaných singlov a prvých dvoch albumov. Skrátka ich thrashmetalová éra, korunovaná nezameniteľným vokálom Aleša Brichtu, ktorý v rámci česko-slovenského rocku i metalu medzi legendy proste patrí. Aleš samozrejme tých albumov naspieval o dosť viac, tuším desať, ale to už som bol skrátka inde. A už viac než pár rokov je minulosťou aj jeho pôsobenie v ARAKAIN.

K 30. výročiu založenia tejto stálice však vymyslel zaujímavú vec, turné pre pamätníkov, na ktorom s bývalými členmi hrá prierez tvorbou od úplných začiatkov až do doby, kedy ARAKAIN opustil. Družina, ktorá sa s Alešom vydala na štyri koncerty po Slovensku, bola plná známych mien - Mirek Nedvěd, Rudolf Rožďalovský, Oldřich Maršík, Václav Ježek, Miloň Šterner, Marek Podskalský, Daniel Krob, Bob Vondrovic, Štepán Smetáček, Karel Jenčík a ako špeciálni hostia sa predstavili Zbyněk Haase, Lukáš Varaja a David Vaněk. Pamätníkom starých čias budú napr. Mirek Nedvěd a Miloň Šterner známi z Moriorr, Ruda Rožďalovský z Orient alebo Abax, Karel Jenčík hral na prvom albume Asses(s)or (a objavil sa aj v komédii Zítra to roztočíme, drahoušku, ako bubeník skupiny, v ktorej spievala Dagmar Veškrnová :-)), Štěpán Smetáček, to bol popri Arakain aj Řetěz, skrátka muzikantské pojmy z dávnych čias, ktoré ste takto pokope mali šancu vidieť akurát teraz, nebude veru žiadne „nabudúce“. A to niektorí z nich už aktívne nehrávajú, napriek tomu „starší páni“ do toho išli a – nebudem to naťahovať – spomienkový piatkový večer bol naozaj zábavný a príjemný.

„Otvárakom“ bola pražská skupina BLACK BULL, nejde o žáner, ktorému by som sa ako poslucháč venoval, skrátka tvrdší hard rock, rock’n’roll či bigbít s dámskym spevom, skúsení hudobníci, istý prejav a šou, svoje publikum mali a z pódia iste odchádzali spokojní. Čakal som však, a nie sám, na hlavného hrdinu.

Keď som ho za dávnych čias videl prvýkrát, mal na sebe triko Voivod, osemdesiatkovú klasiku bez rukávov. Teraz si ale cestu k pódiu razil v takom bielom s dlhými rukávmi, z istého pohľadu trochu pripomínal Bolka Polívku, to možno aj preto, že bol tak nejako v náladičke – dosť eufemisticky povedané, sú kapely, ktoré s členmi, vystúpivšími pred publikum v tejto „kondičke“, dávajú po koncerte reč a tvária sa pri tom fakt vážne. Je to ale zrejme o tréningu a o tom, že kto vie, ten vie - na pódiu bol z Aleša sebaistý frontman, sympatický zabávač a chrlič hlášok. Prudších pohybov sa obozretne vyvaroval, pevne držiac mikrofón i so stojanom.

Program bol zmesou cca troch štvrtín hudby a štvrtiny hovoreného slova, keďže sa mapovala história kapely a všetci na pódiu sa striedajúci členovia boli predstavení, tu a tam aj nejakou tou zábavnou historkou, takže napríklad už vieme, že ak si do krčmy na pár hodín sadnete s Markom Podskalským, dá vám šancu pozdraviť sa pri stretnutí a lúčení, a medzitým si vychutnáte jeho monológ, nuž, poznám podobných majstrov :-D Nejaké tie fóry o písaní textov, o tom, aké veci dokázali vadiť komunistom – kurník, fakt ešte väčší blbci než by ste ne-pamätníci dokázali uveriť, veď za skladby ako „(Ďáblovi) soustružníci“ či „Zdař bůh“ mali ARAKAIN nosiť na rukách, nie zakazovať, však vkuse nariekali, že mládež javí málo záujmu o robotnícke povolania, a tu mali kapelu, ktorá ich nezištne propagovala formou, aká mladých oslovovala najviac :-D Celkom staré veci som takmer nepoznal, predtým som z nich počul máločo a niektoré boli fakt skôr medzi hard rockom a heavy metalom, skrátka ARAKAIN tvrdý metal tiež nehrali od začiatku, aj oni boli kedysi tam, kde napríklad Citron. A bolo aj počuť, že v tých časoch si kapela v novšej skladbe požičala čosi z o pár mesiacov staršej, a tiež to, že neskôr si iné dnes slávne bandy ako keby „požičiavali“ od nich. Každopádne výborný a zábavný revival starých čias, našťastie bez buzerujúcich VB, PS VB a podobných existencií.

Ostrieľaní matadori si v programe dožičili aj prestávku, po ktorej to pre mňa začalo byť to pravé orechové, hoci „Šeherezád“ už pred rokmi bola skladba, ktorú som skôr preskakoval a najviac ma na nej bavilo to, že v anglickej verzii má názov „Prostitute“. Zato „Amadeus“ a hlavne ten démonický gitarový motív po nástupe, to zas boli naspäť staré zimomriavky, „Proč?“, kedy publikum hulákalo „Co je?!“ ako pred dobre vyše 20 rokmi, v podstate tu bol pre mňa vrchol koncertu a k dokonalosti chýbalo hojnejšie zaradenie skladieb z „Thrash The Trash“ a „Schizofrénie“, než koľko sa ich do playlistu dostalo. Mám pocit, že „Gilotina“ napríklad ani nezaznela a aj singlovky ako „Orion“ alebo Ku-klux-klan“ by som asi ocenil viac, než niekoľko skladieb z neskoršej éry, ktorú už proste nemapujem. Playlist však bol prispôsobený možno aj Alešovým hlasovým možnostiam, keďže občas bol počuteľne za hranicou svojich súčasných možností. Tak či onak je práve jeho skôr „chraplák“ bez „ječákových“ manier zvlášť pre thrashmetalové veci od ARAKAIN ten jediný správny.

Okrem zľahka uštipačného komentovania súčasného Arakainu a vyjadrení na adresu modernejších štýlov, bez ktorých sa myslím niekto ako on môže v pohode zaobísť, si Aleš, v podstate pochopiteľne, neodpustil ani reklamu najnovšieho albumu svojho AB Bandu, ale jedna skladba nikoho neurazila. Zaujímavým momentom bolo posilnenie o „zboristov“ v druhej polovice koncertu, kde v novších skladbách bola speváčka z BLACK BULL celkom príjemnou a platnou posilou. Úplný záver koncertu však patril skladbe „Gladiátor“, zahranej ako za starých čias. Už len kvôli tomu sa oplatilo prísť na koncert, ktorý pobavil a takto v podaní „pár starejch dědků, který to ještě furt baví“, sa už sotva zopakuje. Aleš Košiciam počas koncertu často ďakoval, a mám pocit, že Košice môžu ďakovať tiež.

M jako metal, Le Mans, Nikotin, Slečna Heavy, Ďáblovi soustružníci, Jsem trochu jako, Zdař bůh, Symfonie pro elektrický křeslo, Ztráty a nálezy, May Day, Metalomanie
Šeherezád, Amadeus, Proč?, Brána iluzí, Gilotina, Kyborg, Kolonie termitů, Adrian, Zase spíš v noci sama, Nesmíš to vzdát, Zapomeň, Forrest Gump, Apage Satanas, Gladiator

Martin

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]